Z 0 na 1 300 za 2 roky

Čaute, bikeri a bikerky. Rád by som sa s vami podelil o to, ako som po dlhých rokoch znovu objavil lásku k bicyklu.

Viem, že nie som jediný a nie je to až také výnimočné, hlavne v dnešnej dobe, ale ja som z toho naozaj nadšený, a preto by som sa chcel aspoň takto podeliť o túto radosť.

Back in the days

Nedávno som oslávil 35 rokov, a tak ako skoro každý v 90-tych rokoch som aj ja trávil veľa času mimo domu. To som bol na základnej škole a pomaly nebolo dňa, kedy som nebol s chalanmi vonku a nejazdil na biku. Začalo to na dvore, potom na sídlisku a neskôr po celom meste. Keby vtedy existovali technologické vychytávky a aplikácie ako dnes, tak by tam boli čísla, ktoré by som už teraz asi nikdy nedal. Potom prišla stredná škola a s ňou začali pribúdať aj iné aktivity, a tak išiel bicykel na ďalšiu koľaj. Po strednej odchod na vysokú školu a vtedy sa to skončilo úplne.

Návrat do sedla

7 rokov dozadu som si po dlhej dobe kúpil horský bicykel a aj to len tak pre istotu. Bolo to nejaké XCčko za cca 350 €, čiže úplný základ. Mal som ho pre prípad núdze a aj to tak vyzeralo. Sedel som na ňom asi tak 5x do roka. Za rok 2018 a 2019 som mal najazdených cca 50 km, a to hovorí za všetko. Zlom prišiel v máji 2020 a veľkú rolu v ňom hral práve môj syn, ktorý mal vtedy rok a 3 mesiace. V menšej miere to bolo preto, že bicykel mi priniesol relax a vypnutie od všetkých povinností. V tej väčšej, že posledné roky som mal dosť neaktívny životný štýl spôsobený prácou na PC a zdravotnými problémami, kvôli ktorým som zavesil na klinec aj snowboard. Práve ten bol mojou poslednou športovou aktivitou.

Potom prišiel dlhý športový spánok, z ktorého ma prebral až môj drobec. Vedel som, že deti si berú príklad od rodičov, a preto musím urobiť všetko preto, aby som ho viedol odmalička k aktívnemu životu a k športu. A práve vtedy som bol vďačný za to, že som mal ten bicykel v zálohe, keďže moje zdravotné problémy mi veľa športov nedovoľujú, ale zrovna tento áno. Vedel som, že k tomu môžem viesť odmalička aj môjho syna. Začal som teda pomaly jazdiť už aj pre radosť a nielen preto, aby som sa niekam dostal. Z troch výjazdov za rok boli hneď 3 výjazdy za mesiac a po pár mesiacoch už aj viac. Kedysi by som sadol na bike len v peknom počasí a v teple, ale v roku 2020 som už jazdil aj v decembri a veľmi ma to bavilo.


A to nebolo všetko. Mala to byť pohodová cykloturistika, ale neskončilo to len tam. Ešte na jeseň toho roku som objavil čaro trailov a od tej doby som vedel, že bicykel pre mňa nebude už len na vyvetranie hlavy a inšpiráciu syna. Už to bolo niečo väčšie a rok 2020 skončil s číslom 356 km. Nie je to veľké číslo, ale pre mňa to bolo iné. Predtým som dlho nerobil nič a zrazu za 8 mesiacov toto. Ja som bol spokojný, začal som dobre a tešil som sa na to, čo prinesie ďalší rok.

2021

Môj prvý celý bikerský rok. Začiatkami som si prešiel a bol čas sa aj trochu posunúť. Prvý výjazd som absolvoval 2. januára a druhý hneď o deň neskôr. Na ňom som už bol aj na trailoch. Presvedčil som sa, že ma to len tak ľahko neprejde a je čas si dať aj nejaký cieľ. Nechcel som to preháňať, keďže pracujem celý týždeň do 17:00 a mám super rodinku, ktorej sa tiež chcem venovať. Na jednej strane chcem byť dobrým príkladom pre syna, ale na druhej chcem byť aj s ním. A kým nemôže jazdiť so mnou, tak to netreba preháňať. Povedal som si, že by som bol rád, keby spravím aspoň 1 000 km. Okrem toho som isto chcel jazdiť viac na trailoch a vyskúšať nejaký bikepark.

Hlavne, aby som si to užíval, objavoval pekné miesta a nedolámal sa pri tom.

Rok sa rozbehol super a rýchlo som prišiel na to, že môj bicykel na toto stačiť nebude. Mal síce odpruženú vidlicu a hydraulické brzdy, ale stále bol jeden z najlacnejších s touto výbavou. Stačilo pár prírodných trailov v okolí a vedel som, že som sa dostal na hranicu jeho možností, a keďže som to myslel vážne, tak som musel urobiť upgrade. Plán bol kúpiť nejaký schopný trailový hardtail. Rozpočet nebol neobmedzený, čiže som nechcel ísť do nejakého lacného fullu a na cykloturistiku a nejaké ľahšie traily by na začiatok stačil aj taký. Ale asi každý vie, aká situácia bola tento rok s bicyklami, a aj keď som mal 2 rezervované, tak ani jeden nechodil. Po pol roku čakania som už hľadal aj nejakú schopnú alternatívu a nič.

Jedného dňa som prišiel u nás v meste do predajne, a tam bol jeden jediný bicykel, ktorý by som mohol zobrať. Bol to síce full a o trochu drahší, ako som chcel, ale vyzeralo to tak, že nebola iná možnosť. Aj to bolo veľké šťastie, lebo v ten deň prišiel bike na sklad, objednávateľ si to rozmyslel a zrejme by sa v ten istý deň aj predal. Hneď som ho bral. Ako sa neskôr ukázalo, urobil som dobre. Doteraz nebol ani jeden z pôvodných bicyklov, na ktoré som čakal. A vlastne, ani žiaden iný schopný. Tak som skončil pri celoodpruženom CTM Skaut 2.0 a som tomu rád.


Už mesiac po kúpe dostal poriadny test a zároveň som splnil jednu vec, ktorú som si zaumienil na začiatku roka. Bol som v bikeparku Malinô Brdo. Ako sa ukázalo, tak som mohol zvoliť aj lepšie, lebo toto miesto nie je príliš vhodné pre začiatočníkov a lacnejšie bicykle. Ani neviem, ako to prežili moje brzdy a stálo ma to aj jeden pád. Podarilo sa mi preletieť cez riadidlá a 2 týždne ma bolela ľavá ruka. Našťastie, nič také zlé to nebolo a bike to prežil bez ujmy. To som celý ja, že sa do všetkého vrhám po hlave. Sem-tam zabúdam, že už nie som teenager a musím myslieť aj na rodinu.

O tom svedčí aj druhý pád tento rok. Na jednej nevinnej cykloturistike som natrafil na vyrobený skok a nedalo mi to. Cykloparťák ma varoval, že nevyzerá najlepšie a radšej nech ho neskúšam. Nedalo mi to, skúsil som a ukázalo sa, že mal pravdu. Druhý a zatiaľ našťastie posledný pád tohto roka. Tento bol už ale trochu horší. Tentokrát pravá ruka a narazené rebrá, ktoré ma boleli ešte aj po viac ako mesiaci. Ďalšie uvedomenie a snáď som sa poučil na vlastných chybách. Ale už končím s negatívnymi správami, lebo bicykel mi dal oveľa viac pozitívnych zážitkov. Zažil som s ním veľa zábavy na výletoch, na trailoch a objavil veľa nádherných miest. Dva výjazdy mi nedá nespomenúť.


Jeden bol na konci augusta. S parťákom sme sa vybrali hrebeňom cez Javorníky. Parádna trasa plná stúpaní, zjazdov a nádherných výhľadov, ktorá začínala U Melocíka (kúsok pred Makovom) a skončila na Portáši. Odtiaľ už len 20 km zjazd do Považskej Bystrice.


Druhý, úplne iný, ale aj tak intenzívny zážitok bol, keď sme sa vybrali obzrieť Vážsku cyklomagistrálu. Vyrazili sme už v Púchove a skončili v Piešťanoch. V ten deň som si splnil cieľ, ktorý som ani nečakal, že sa mi tak skoro podarí. Dal som svoju prvú 100ku, ktorá síce bola len po rovine a asfaltke, ale na bicykli, ktorý na to nie je prispôsobený. Priznám sa, že to bol teda boj a miestami som to chcel zabaliť, a sadnúť na vlak už skôr, ale zaťal som sa a dal som to. Pre mňa to bol veľký úspech.

Teraz už preskočím na koniec roka a k svojmu hlavnému cieľu. Predchádzajúce riadky už naznačujú, že sa mi ho podarilo dosiahnuť. Je to tak. Aktuálny nájazd presahuje 1 300 km, takže som ešte o dosť prekonal svoje očakávanie. Som tomu rád, a aj keď sa to niekomu môže zdať málo, tak pre mňa nie je. Stále sa beriem ako začiatočník, a popritom sa snažím venovať aj rodine. Podarilo sa mi to skĺbiť, a to je dôležité.

Nezabudol som na syna?

Vrátim sa ešte na začiatok roka. Spomínal som, že jeden z dôvodov návratu k športu bolo, že chcem syna viesť k aktívnemu životu. Vo februári mal drobec 2 roky a dostal odrážadlo. Netrpezlivo som čakal, ako sa k tomu postaví, a dopadlo to super. Baví ho to od prvého dňa a zatiaľ ho to neprešlo. Verím, že pomohlo aj to, že mám bicykel doma a veľakrát ma videl, ako ho beriem von a idem jazdiť. Už predtým, ako sme mu to odrážadlo dali, tak vždy lietal okolo mňa, keď som išiel na „bibík“. Skoro nikdy neodchádzame z domu bez toho malého dvojkolesového tátoša. Párkrát sme boli aj spolu. Už len prísť na to, či ma z toho väčšiu radosť syn alebo otec.

2022 a ďalšie plány

Jazdiť, jazdiť a jazdiť. Je to jednoduché. Budem rád, keď to bude aspoň v takej miere ako tento rok. Hlavne, aby som si to užíval, objavoval pekné miesta a nedolámal sa pri tom. A budem veľmi rád, ak sa mi podarí s bikom navštíviť Česko a nejaké dobré trail centrum. Nemôžem si pomôcť, ale chcem si vyskúšať nejaké ich flow traily. V pravdepodobne ďalekej budúcnosti by som rád vstúpil aj do vôd gravelu.

Synátor bude mať vo februári 3 roky a dostane prvý bicykel s pedálmi. Boli sme minule s drobcom v cykloobchode, sadol tam na jeden a už z neho nechcel zosadnúť. Teším sa a snáď budeme viac jazdiť spolu na bikoch. Preto by som budúci rok chcel aj žene kúpiť nejaké MTBčko, lebo ten terajší mestský bike ju nikam nepustí. Ak sa nám budúci rok podarí uskutočniť nejaké rodinné cyklovýjazdy, tak z toho budem mať najväčšiu radosť.

P.S. Asi to myslím naozaj vážne

Posledný výjazd tohto roka som absolvoval, keď už som mal článok napísaný, tak už len doplním. Vianoce sme trávili u svokrovcov a musel som niečo vymyslieť, keďže bolo super počasie, chýbal mi bike a ja som chcel stihnúť ešte svoju prvú jazdu na snehu. „Zabavil" som svokrov bike, ktorý som našiel vonku pokrytý vrstvou ľadu. Predná prehadzovačka nefungovala, brzdy brzdili len naoko a plášte tam boli niečo medzi cesťákom a gravelom. Aj tak som sa na ňom vybral cez kopce a po lese. Všade len sneh a ľad. Toto bol naozaj intenzívny zážitok a dôkaz, že ma ten bicykel naozaj baví, a myslím to vážne. Lepšie zakončenie bikerského roka som si ani nemohol priať.