Rozhovor s Marikou Kucirkovou

Marika Kucirková. Jedna z mála žien, čo sa odváži postaviť s mužmi na štart dlhej cyklomaratónskej trate. V Pravenci na rozbahnenej štvorkolovej 80-kilometrovej trati bola jediná.

Plavé vlasy, jemný hlas,
krásne oči, štíhly pás,
volala sa Mária,
tým rozhovor začína

(Karol Duchoň, pieseň Mária)

Napriek únave v cieli súhlasila s rozhovorom, hoci sme sa nepoznali. Len sa spýtala:
Prečo sa chceš rozprávať práve so mnou?

Lebo Ty si zjav.
Ja som zjav? Myslela som, že zjav je Jožko Orem.

Poďme k veci. Na otázky, ktoré zaujímajú našich čitateľov. Frajera máš?
Mám.

Čo robíš?
Čo robím? Robím obchodného zástupcu pre spoločnosť Shell. Robím prvý rok, doteraz som študovala vysokú školu.

Čo si skončila?
Manažérsku matematiku. Prvé tri roky to bola vedecká matematika a ďalej podľa výberu, tak som si vybrala manažérsku matematiku.

Aké máš záľuby?
V zime chodíme lyžovať, skialpovať, chodíme liezť, Peťo je inštruktor lezenia. Teraz sme boli splavovať Belú.

Kto Ťa priviedol k bicyklu?
Priateľ.

Odkedy bicykluješ?
Teraz štvrtú sezónu.

S kým trénuješ?
No s priateľom. V Košiciach sme vlastne taká partia. Predtým sme boli BRM. Niekedy chodím aj sama.

Toho roku sa prihlasuješ hlavne na dlhé trate. Vlkanová, Pravenec, aj ďalej si už prihlásená na dlhé. To sa nedá zvládnuť len tak. Koľko najazdíš ročne?
Neviem, ale strašne málo. Lebo ja som doteraz vždy chodila pracovať do Rakúska, takže ja som vlastne odpretekala len tie prvé preteky a potom som bola júl, august, september v Rakúsku a keď som sa vrátila, išla som na posledné dva-tri závody. Takže nenabicyklovala som toho veľa. Teraz (v polovici mája) mám určite viac, ako som mala za celú minulú sezónu.

Na Vlkohrone si bola na dlhej trati prvá a druhá Monika Schmidová mala na Teba stratu hodinu a trištvrte. Koľko si mala najazdené pred Vlkohronom?
Neviem presne. Teraz po Pravenci mám na horáku okolo päťsto a na cesťáku mám tisícdeväťsto. Na prvé preteky vo Svätom Juri som išla s tisíckou.


Ako si sa pripravovala na sezónu? Čo robíš v zime pre kondičku?
Chodili sme lyžovať, skialpovať, nič také. Cez týždeň sme chodili len liezť stenu a cez víkend na lyže.

Tvoj najťažší pretek.
V Rakúsku som bola minulý rok na jednej šesťhodinovke na horskom. To boli tiež koliečka a išlo o to, kto najviac prejde. Bolo to ťažké aj preto, lebo celý čas pršalo. Prešla som okolo 120 kilometrov, bola som tretia.

Tvoje najväčšie víťazstvo.
Čo si najviac vážim, bolo asi pred troma rokmi v Súľove. Bola som tretia. To bol ťažký pretek.

Tvoje najväčšie súperky.
Veľa žien na Slovensku na preteky nechodí, u mužov je oveľa väčšia konkurencia. V Košiciach je veľmi dobrá Elena Ondášová. Teraz nejazdí, pretože mala úraz, ale ona bola vždy lepšia ako ja. Keď príde napríklad Janka Števková, alebo Ľubka Kalinová, tak s profesionálkami sa nemôžem porovnávať. Lebo ja to nerobím profesionálne.

Akú trať máš najradšej?
Blatistú. Keby že má môj bike ruky, tak ma vyfacká za tie bahenné kúpele, ktoré mu v poslednej dobe tak s radosťou doprajem. " title="

Na čom jazdíš?
Na meride. Hliníkový rám, XT/XTR výbava. Vidla SID, DT Swiss kolesá. Spolu 9 kíl. Ten bicykel je veľmi dobrý, už len jazdec sa musí zlepšovať.
Mám aj cesťák, ale ten je nič moc.

Jazdíš na ňom aj preteky?
Bola som minulý rok na Jarnej klasike, ale v Kežmarku som dostala defekt, tak som šla väčšinu trasy sama. Dobre som sa vytrápila. A ešte som bola na jednom kole Rožňavskej ligy. A tam som sa tiež vytrápila. Nejako ma tie cestné preteky nepriťahujú.

Máš v pelotone kámošky?
No jasné. Preteky sú pre mňa spoločenská udalosť. Stretávam tu vždy kamarátov a nových ľudí.

Riskuješ na bicykli?
Teraz už menej. Tvrdia, že som niekedy zjazdovala lepšie. Párkrát som spadla a teraz sa už bojím.

Je niečo na cyklomaratónoch čo Ťa vytáča?
Nenapadá ma nič... Raz na Šarišskom som zablúdila a strhla som so sebou skupinku. Tvrdila som im, že ideme dobre. Takže ma niekedy vytočí zle označená trať, alebo ak na križovatke stojí nejaký človek, ktorý má ukazovať správny smer odbočenia a on sa kľudne s niekým baví, alebo nerobí vôbec nič, len tam stojí. To ma vie vytočiť.

Obľúbený maratón.
Súľov. A Vlkanová, lebo mám vtedy narodeniny. Uvidíme po tejto sezóne, nebola som ešte na všetkých. Ale zatiaľ u mňa vyhráva Súľov.

Máš klub, alebo sponzora?
Sme v klube ŠK PEGAS. Prepláca nám štartovné, dostali sme aj cyklistické oblečenie. So zľavou máme nákup v Cyklocentre Merida v Košiciach, servis bicyklov a veci od Nutrendu .


Berieš si pri cyklomaratónoch so sebou doplnkovú výživu?
Áno, zvykla som si na gély. Keď dochádzajú sily, dám si gél. Spomínam si, že niekedy som si dala musli tyčinku, žuvala som a nevedela som to preglgnúť. Musela som to vypľuť. Gély sú super, ale nechutí mi to.

Ideš do Rakúska na Salzku?
Áno, 114-ku. Preto chodím teraz na maratónskej sérii dlhé trate.

Prečo takú „krátku“?
Krátku? Na Salzke som ešte nebola, mám rešpekt. A keď už tak ďaleko pôjdeme, tak si chcem dlhšie pobicyklovať, vraj je tam krásna trať. Tak sa teším. Na 200–ku nemám, budem rada keď bez úrazu prejdem tú 100-ku. Nemyslím si, že je to krátka trať. Je to pre mňa výzva.

Marika, ďakujem za rozhovor. Snáď teraz nájdu odvahu vyskúšať si dlhú trať ďalší bikeri a možno aj bikerky. Prajem Ti pevné zdravie, veľa lásky a úspešnú sezónu.