Rady záchranára a bikera Jožiho - 1. časť: Hypertermia

Rady záchranára a bikera Jožiho - 1. časť: Hypertermia

V sérii „Rady záchranára a bikera Jožiho“ vám priblížime zdravotné riziká pri bikovaní a to či už v závislosti od aktuálnych klimatických podmienok, alebo všeobecné nástrahy jazdy na bicykli.

Ich predchádzaniu, prípadne čo najlepšiu reakciu na kritickú situáciu vám v rozhovoroch priblíži záchranár, ale aj biker Jozef Herich.



Joži: Horskej cyklistike sa rekreačne venujem už od základnej školy a možno povedať, že patrí medzi moje top záujmy. Pri práci záchranára v posádke rýchlej zdravotnej pomoci, ktorej sa venujem niečo viac ako 5 rokov, som sa stretol s mnohými situáciami, ktoré ma na svet naučili pozerať inými očami. Nasledujúce riadky sú preto o tom, aby sa aj bikeri vedeli vyvarovať a rozpoznať nebezpečné situácie, ktoré ich môžu pri tomto športe postretnúť. Nechcem zbytočne mudrovať a zahlcovať bikerov odbornými „blábolmi", takže budem sa snažiť byť zrozumiteľný aj pre laikov. Informácie a rady pre niekoho samozrejmé, pre iného možno nové. Každopádne nemusia pomôcť len im ale môžu zachrániť aj druhých.

Ako prvú tému sme zvolili s ohľadom na teplé počasie uplynulých mesiacov „hypertermiu“. Takže Joži, čo to vlastne hypertermia je a čo sa pri nej s naším telom deje?
Zdravím ťa aj všetkých bikerov. Posnažím sa to vysvetliť čo možno najjednoduchšie a nezachádzať úplne do detailov. Úvodom si predstav ľudský organizmus, ako neustále pracujúci systém buniek, tkanív a orgánov, snažiacich sa dosiahnuť vyrovnanosť, či jednoduchšie povedané pohodu. To zabezpečujú rôzne kompenzačné mechanizmy, ktoré takto odpovedajú na zmeny, pôsobiace na organizmus. A to či už zvonku alebo zvnútra. Hypertermia alebo prehriate vzniká následkom jednak dehydratácie, neschopnosťou jednotlivých kompenzačných mechanizmov ochladzovať organizmus a tiež z dôvodu zvýšenej produkcie tepla, najmä pri športovom výkone, či akejkoľvek inej fyzicky náročnej aktivite.

Najjednoduchšie povedané, hypertermia vzniká, ak telo vytvára alebo prijme viac tepla, ako je schopné odovzdať do okolia. Nakoľko je cyklistika doménou najmä letných mesiacov, kedy sú neoddeliteľnou súčasťou letných dní aj tropické teploty, je dôležité myslieť na to, aby sme telu pri športe neubližovali práve prehrievaním, či nespôsobili si tzv. tepelný šok. Teda je dôležité poznať aj tento aspekt ovplyvňujúci výkonnosť a fyzickú pohodu pri cyklistike.



OK, ale kedy poznám, že som prehriaty a že to môže byť pre mňa nebezpečné?
Ako som už spomínal, telo si potrebuje udržať telesnú pohodu. Teplota telesného jadra sa udržiava konštantne okolo 37 stupňov celzia. Akonáhle dôjde k zmenám teploty, začínajú pracovať kompenzačné mechanizmy, ktoré sa pri stúpajúcej teplote snažia telo ochladiť, naopak pri klesajúcej zahriať v závislosti od záťaže na organizmus a tiež vzhľadom na energetický príjem a výdaj. Ak už tieto mechanizmy nepostačujú, objavujú sa prvé varovné signály.

Najmä únava, celková slabosť, bolesť a kŕče svalov. Pridružujú sa bolesti hlavy, podráždenosť, malátnosť, pocit na zvracanie, bolesti žalúdka a iné. Práve pri prvých príznakoch sa treba mať na pozore a myslieť na to, že je potrebné adekvátne reagovať, pretože so stupňujúcim sa pôsobením tepelnej a fyzickej záťaže na telo sa celkový zdravotný stav bude zhoršovať. To vo finále môže viesť k poškodeniu mozgu, poruche kardiovaskulárneho systému s malígnymi arytmiami (život ohrozujúce poruchy srdcového rytmu) až smrť.



Je to problém len letného obdobia?
V zásade to nemusí byť problém len letného obdobia, keď šport vnímame ako celok pri indoore. Avšak pri MTB cyklistike v chladnejších podmienkach by som videl problém skôr v hypotermii tzn. podchladení.

Poďme sa pozrieť na špecifiká pri cyklistike. Ako predchádzať prehriatiu pri jazdení na biku?
Ako vravíš, cyklistika je veľmi špecifický a fyzicky náročný šport. Ja nie som nejaký profi jazdec a v dnešnej dobe už to nie je len čisto o krútení do pedálov. Je za tým omnoho viac, čo vplýva jednak na celkový výkon jazdca, ako aj výsledný efekt a vplyv na organizmus. Cieľom však je zabezpečiť fyzickú a psychickú pohodu jazdca. Ako to dosiahnuť, už záleží na tom, koľko tomu chcem venovať prostriedkov a čo od toho očakávam. A teda či investujem do techniky, alebo oblečenia či rôznych výživových doplnkov. Vieš, ako sa hovorí, čo telu doprajem, tak sa mi odvďačí . To všetko má vplyv na zvládanie kritických situácií, ktoré nás pri cyklistike vedia prekvapiť a takou komplikáciou je aj hypertermia.

Na druhej strane aj úplne jednoduchými a základnými opatreniami sa vieme vyhnúť zdravotným problémom tohto typu. Osobne si myslím, že najlepšou cestou je prevencia. V našom prípade starostlivá príprava na výjazd. Každý biker je iný a každý pozná alebo aspoň sčasti by mal poznať svoje limity a úroveň výkonnosti. Mal by vedieť, kam ide. Vzdialenosť, náročnosť terénu či podmienky v danej lokalite. Zároveň si so sebou zobrať adekvátne množstvo tekutín, poprípade stravu, či energetické tyčinky a gély, je taktiež veľmi dôležité.



Čo teda robiť, keď už som obeťou hypertemie?
Odporúčam rozvrhnúť si zdroje energie tak, aby športovec dokázal príjmať tekutiny a energiu počas celého výjazdu. Najmä príjem tekutín najlepšie čistej vody v kombinácii či už s nejakými sladenými nápojmi alebo minerálkami, povedal by som podľa obľúbenosti a preferencií jazdca. Zásada hlavne veľa piť. Možno to bude znieť zvláštne, ale aj hydratáciu si vie jazdec sledovať aspoň sčasti a jednoducho tým, že bude myslieť na to, aby bolo zachované pravidelné močenie. To signalizuje, že obličky nezadržiavajú vodu a majú jej dostatok. V prípade však, že dôjde k prehriatiu, najjednoduchšie je dať si dlhšiu pauzu, vyhľadať chladné miesta, teda aspoň nejaký tieň v lese.

Ak je cestou nejaká lesná studnička s vodou využiť to. Ovlažiť sa, či okúpať sa v nejakej priehrade, ak je poruke. Prípadne namočiť šatku, tričko a prikladať na oblasti, kde prechádzajú telom veľké cievy. Krk, slabiny, oblasti pečene, hrudník. Nutná a kľúčová je rehydratácia so zvýšeným príjmom minerálnych látok a doplnenie energetických zásob. Telo stráca dôležité minerály a soli a klesá tak hodnota krvného cukru. Na to je vhodné využiť ovocie či rôzne druhy energetických tyčiniek.

Na sebe som si všimol, že hlavne v lete na biku, keď sa viacej potím, necítim potrebu tak často „na malú“, aj keď som pil veľa tekutín. Pripisoval som to tomu, že to skôr vypotím. Ako to teda je?
Potenie je práve jeden z mechanizmov, ktoré zabezpečujú ochladzovanie organizmu. Pri potení telo stráca z tela vodu ale taktiež sa z tela vylučujú škodlivé látky ako produkty metabolizmu organizmu a preberá tak úlohu obličiek, ktoré tak pracujú o čosi menej. Pri potení však ťažko odkontroluješ, či si viac vody prijal alebo vypotil. Opäť však závisí od mnohých faktorov, ako sa telo bude pri športovom výkone správať. Budem sa opakovať, no byť správne hydratovaný je veľmi dôležité. Teda radšej viac ako menej.



Každý máme svoje teórie a pre veľa ľudí je, že pivo fajn jonťák. Sú namieste aj obľúbené jedno – dve pivká?
Dobre hovoríš. Každý má svoju teóriu. Pivo obsahuje mnoho látok, ktoré pozitívne vplývajú na organizmus, ako sú sodík, draslík ale aj vitamíny radu B, či iné. Tiež poznám ľudí, ktorým v teple už obyčajná voda „neberie“ a po pive sú ako znovuzrodení . No na druhej strane je v ňom alkohol. A k tomu sa asi viac vyjadrovať netreba. Koniec koncov opäť záleží, aký výkon sa chystám podať a na akej úrovni bikujem. Pretekári na Tour de France v bidónoch pivo zrejme nenosia . Pri rekreačnom bikovaní by som problém nevidel. Avšak v správnej miere.

Ako si teda viem pomôcť prekonať tento stav všeobecne pri vonkajších športoch ako cyklistika, beh či turistika?
No jednoducho nadviažem na predchádzajúce. Poznať, ako funguje ľudské telo a poznať základné zásady prevencie, je to hlavné bez ohľadu na to, aký šport idem robiť. V súčasnosti osobne vidím veľkú pomoc v športtesteroch, kde si viem sledovať aspoň základné parametre ako vzdialenosť, nastúpané výškové metre a tiež pulzovú frekvenciu, či iné ukazovatele. Sledovaním týchto údajov pri pravidelnom športovaní už viem, „kde sa nachádzam“, čo už je pre mňa veľa a viem lepšie predvídať aj to, ako bude moje telo reagovať na pribúdajúcu záťaž. A samozrejme, koľko si toho môžem ešte dovoliť, aby som sa cítil pri športe dobre a prípadne si neškodil na zdraví.



Nejaké rady na záver?
Určite sa vieme o tejto téme baviť veľmi dlho. Každý biker zažil či už miernu formu prehriatia či vážnejšiu a vedel by povedať, čo a komu najlepšie pomáha pri vyčerpaní z tepla. Veď vlastná skúsenosť je na nezaplatenie a najlepší učiteľ. No myslím si, že väčšina mi dá za pravdu, že najdôležitejšie je nájsť tú správnu mieru. Vedieť, kedy potrebujem telu dopriať energiu a oddych a nečakať, keď už je zle ale oveľa skôr a adekvátne na to reagovať. Na záver to otrepané klišé zdravotníka . Zdravie je len jedno, tak si ho chráňme, aby naše výjazdy boli ako z časopisu.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up60thumb_down comments 12 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Ako byť fit? Vnímajte svoje telo a nepreháňajte to.

Ako byť fit? Vnímajte svoje telo a nepreháňajte to.

Ste neohrozený cyklista, celé roky brázdite hory, lesy, cesty na svojich strojoch a máte pocit, že nejaký "sopel" vás nezastaví?
Reportáž: Bahenný kúpeľ pre Kráľa Šumavy

Reportáž: Bahenný kúpeľ pre Kráľa Šumavy

Príbeh o kúpaní na konci leta, pleťovej maske, sirupe zo žabieho slizu, výbere lepšej stopy a iných zaujímavostiach :D.
Máš čas? Nemám, ale stíham...lebo chcem

Máš čas? Nemám, ale stíham...lebo chcem

Ako mamka 4 detí (s dvojročnými odstupmi) dobre viem, čo to obnáša, starať sa o ne. No i my maminy potrebujeme chvíľu len pre seba, oddych, ktorým načerpáme sily do ďalších dní. Každý si pod tým predstaví niečo, čo ho baví. A mňa vždy bavil šport.
keyboard_arrow_up