CYKLOPOZITÍVNYCH 24 HODÍN

CYKLOPOZITÍVNYCH 24 HODÍN

Rozmýšľal už niekto z Vás koľko je to vlastne 24 hodín ? Ak to mám definovať, tak je to jeden deň ľudského života. A ten sa dá prežiť všelijako. Trebárz aj tak ako cca 160 bikerov a bikeriek na prvom ročníku CYKLOPOZITÍVNYCH 24 HODÍN v obci Turie pri Žiline minulý víkend.

Nuž ale po poriadku. Všetci poznáme klasické maratóny, ale konečne sa objavujú aj rôzne špeciálne disciplíny ako šprinty a 24 hodinový maratón. Áno čítate dobre 24 hodinový maratón . O tom som už niečo počul od nadšenca týchto maratónov Kiriho, ale keďže tieto preteky sa jazdili iba v Čechách ako ORTIKA 24 MTB Series a z východu to mám predsa len trošku od ruky tak som sa myšlienkou o účasti veľmi nezaoberal. Táto sezóna je zvláštna. V zime bolo málo snehu na bežky, potom prišla daždivá jar ktorá signalizovala, že už budú len dve ročné obdobia a to „zima“ a „svinská zima“ a to všetko mi nahrávalo na smeč a zároveň slúžilo aj ako dobrá výhovorka, že nemám nič natrénované a preto som svoju účasť na CMS sérii 2010 prehodnotil a rozhodol sa, že skúsim menej náročné preteky ako Jarný šprint v Bystričke a ak sa podarí tak na záver sezóny aj nejaký domáci maratón. Kiri mi v Bystričke hustil do hlavy, že 24ka je jednoduchá, pretože sa jazdí iba cca 10 km okruh s prevýšením okolo 250 m a úplne naj zážitok sú nočné jazdy. Malina . Termín preteku mi však kolidoval s naplánovanou dovolenkou a z tohto dôvodu som o účasti neuvažoval. Lenže človek mieni a život mení. Dovolenku sme z technických dôvodov zrušili a zrazu som mal jasno čo s voľným víkendom. Namotal som sparing partnera Pižiho, poslal prihlášku, zaplatil a začal plánovať stratégiu na tento pre mňa absolútne neznámy pretek. Dal som si kontrolný výjazd s parametrami trate a štatisticky vyrátal koľko sa dá odjazdiť. Dnes po preteku je mi však jasné, že na štatistickom úrade by ma nezamestnali .

24 hodinovka

Odchod sme si naplánovali na piatok na jedenástu hodinu, ale keďže som sa celé doobedu motal ako jednocentovka v prázdnej peňaženke, s biedou som stihal odchod na trinástu hodinu. Chaoticky som zbalil stan, bike, foťák a oblečenie a už sme mastili po diaľnici. V Martine sme si dali spicha s Kirim a Rabom a v pohode sa dostavili do Turia. „A sakra“ to bol môj prvý komentár, keď som videl na pokosenom poli vybudované depo s vypáskovanými boxami pre jednotlivé teami ako na preteku F1. V strede depa tichučko vrčala vojenská V3Ska s elektrocentrálou a nejaké hydralické čudo s reflektormi a WIFI anténou, vojenské stany, sanitka, umývadla, sprchy, TOI TOIky, občerstvenie, bazén tak z toho všetkého mi padla huba na zem. Postavili sme stany, vybalili sa a zisťujem, že doma ostal hrudný pás, statív, spacák . Vďaka Alenke a Janke sa predčasne zaregistrujeme na obecnom úrade. Pri pivečku v miestnom pohostinstve sme počkali kým sa vonku teplota ustáli a podvečer sme absolvovali obhliadku trate. Mierne stúpanie lúkou z depa končilo v lesíku, kde sa striedali pasáže ako na húsenkovej dráhe. Korenistý singel okolo chát za ním krátky rýchly zjazdík, brod a oddychová šotolinová pasaž na hrubú pílu a 11 pastorok s prechodom na asfaltku. Polovička trate, otočka o 180° s prechodom na lúky ktoré boli rozdupané bizónmi z miestne družstva. Jáááj tak toto bude bolieť. Nasledoval druhý brod a krutý výšľap na horizont. Pri kaplnke sa prežehnať a dúfať, že sa človek nerozbije na vymletom rýchlom šotolinovom zjazde. Najazdom do dediny a cieľovej rovinky táto malina končila fuuu no bude to minimálne zaujímavé. Večer pri grile, marinovaných rebierkach, čerešňovice z 99 roku rozoberáme trať, kecáme o bikoch, pracích práškoch, vynechávam večernú toaletu a prikrytý Kiriho dekou zaspávam ako bábätko.

24 hodinovka

Slnečné protuberancie ma ráno vyháňaju zo stanu. Dobré ráno priatelia V depe sa už motajú všetky známe fejsy Kiri, Raba, Berco, Iceman, Žihadlo, Alenka, Janka, Zuzka, Turbi, Rasťo, Katka, Ľudka, Zuzka, Veronika - áno sme tu skoro všetci. Vytešený pácham rannú hygienu a s úplnou vážnosťou sa pripravujem na štart. Slnko pere jak sedliak s cepom a mne je jasne, že to teplo z nás vysaje aj dušu. O jedenástej absolvujeme poučenie, nasleduje oficiálne otvorenie. Desať minút pred štartom hľadám strategické miesto a ukladám bike na zem. Štrat systémom Le Mans nás vyháňa do netušeného pekla na trati. Neponáhľam sa pretože viem, že to nebude o rýchlost ale o tom kto to vydrží dlhšie. Aj napriek tomu sa nechávam strhnúť atmosférou a predbiem tých pomalších. Ide to super, tak toto teda môžem. Trať ubieha rýchlo, bidon vyberám až na asfaltke. V hlave mám zakódované „ musíš piť inač pôjdeš do múky „ tak pijem pomalými dúškami ten už hnusne teplý jonťák. Bizonway dáavam rýchlo a na konci mi už tŕpnu ruky. Chudáci HTčkári tí si to vyžerú. V zjazde mi podšmykne predné koleso tak sa okamžite umravňujem a dokončujem prvé kolo za slušný čas. Ťapnem si s Pižim a utekám zakaliť rozpálenú hlavu do báječnej studenej vody. Vraciam sa cez občerstvovačku, dám si pohár čistej vody, jonťák, stlačim do hlavy dva kúsky melónu a ananásu. Letmo skontrolujem bike, doladím prešmykač a už sa objavuje v cieľovej rovinke Piži. Dávam druhé kolo a zvoľňujem tempo, Vyvážam sa a užívam si jazdu. Hore, dole, doľava, doprava, šup šup a cieľová rovinka. Zase povinný rituál so zakalením hlavy, občerstvovačkou a sledujem ako to funguje v ostatných teamoch. Zisťujem, že viac ako zabudnuté veci mi chýba podporný doprovod, ktorý musel ísť neodkladne niekam na babskú jazdu na chalupu Nudné čakanie mi spríjemňujú Alenka s Jankou pri ich občastnej navšteve na ich materskej základni. Vzorne sa starajú o tých svojich. Papanie, jonťaky, priebežné výsledky všetko majú nachystané aby tým svojim aspoň takto pomohli v tomto trápení. Slniečko si začína vyberať svoju daň. Bikeri chodia pripečení slnkom, začína sa prejavovať únava a nasledujú úrazy. Po večery si dávam trošku pauzu a pokračujem v pláne dojazdiť aspoň sedem kôl. Keďže som okrem iného doma nechal aj držiak na svetielko tak som sa pripravoval, aspoň na jediný nočný prejazd trate. Zachraňuje ma Rasťo a ponúka mi jeho 1000 lumenove HOPE svetielko. Montáž je rýchla a tak o dvadsiatejdruhej za povzbudzovania Žilinčanov odchádzam na trať. Na lúke stretávam líštičku vraciacu sa z lovu, vonku je príjemne, svietia hviezdička a po horizonte sa rýchlo mihajú čudesné svetielka. Nádhera. Chviľkovu myšlienku zastať a vytešovať sa z toho všetkého zaháňa môj pocit súťažnej poctivosti. Vchádzam do depa a Piži už je zalomený v stane. Odkladám bike beriem foťák, požičaný statív a blikám bleskom jazdiacim bikerom do očí. Sadám si k partii pod altánkom a začinajú mi klipkať oči. O druhej to balím a idem pod deku. Podvedome počúvam vrčiacu centrálu a krúžiacich bikerov. O šiestej vyliezam zo stanu, kde ma čaká prekvapenie v podobe pripravených raňajok. Alenka si poklad Vonku je príjemne chladno, cítim sa výborne tak si dávam ranné rýchle kolo. Nohy už niesú také ľahké ako včera, ale dávam tri kola v kuse. Slnko začína znova pražiť tak prenechávam iniciatívu na Pižiho. Berie si mojho „spešlíka“ a vďaka nemu dáva časy o niekoľko minút lepšie . Okolo desiatej už nemám dôvod ďalej jazdiť, pretože karty boli rozdané v noci a na výsledku už nič nezmeníme. Absolvujem ľadovú sprchu, Veronikine ruky vracajú mojim trapézom pôvodnú funkciu a pomaly vyčkávam na koniec. Je odtrúbené. Koniec. S úžasom pozerám výsledky a neverím tým číslam. Dá sa to vôbec a je to vôbec pravda ? Ano je, chlapci ako Raba, Iceman, Imroman, Živčo aj baby Ľudka, Katka a Zuzka sú toho dôkazom, že je to celé v hlave. Neskutočný výkon v ich podaní a s pokorou im gratulujem. Vyhlásenie výsledkov, tradičná tombola, rozlúčka a domov.

24 hodinovka

Cestou si prehrávam v hlave celé tie tri dni a prichádzam k jedinému záveru, že som sa nakazil „Cyklopozitívne“ Je to fajn choroba a o rok som tam zase. Určite sa na to pripravím lepšie a napr. statív si už určite nezabudnem Na záver ďakujem všetkým v depe za spoločnosť, organizátorom za výborne pripravený pretek, Pižimu za to, že sa na to vôbec dal a zvlášť Alenke z ríše divov za opateru
report_problem Našiel si v texte chybu?

Cyklopozitívnych 24 hodín MTB

calendar_today 10.07.2010 - 11.07.2010
format_list_numbered 3. kolo - ORTIKA 24 MTB SERIES
label MTB - 24 hodinovka
place Turie pri Žiline (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up0thumb_down comments 1 komentár report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Bahenný kúpeľ pre Kráľa Šumavy

Reportáž: Bahenný kúpeľ pre Kráľa Šumavy

Príbeh o kúpaní na konci leta, pleťovej maske, sirupe zo žabieho slizu, výbere lepšej stopy a iných zaujímavostiach :D.
Reportáž: Neslušským chotárom alebo ako sa cykloturista pretekov zúčastnil

Reportáž: Neslušským chotárom alebo ako sa cykloturista pretekov zúčastnil

Písal sa 14. august 2021 a na slovenskej MTB scéne mal premiéru 0. ročník cyklomaratónu Neslušským chotárom.
Reportáž: Časovka na Kojšovku – prečo som vymenil jeden kopec za domáci Horal

Reportáž: Časovka na Kojšovku – prečo som vymenil jeden kopec za domáci Horal

V sobotu 14. augusta sa konal 5. ročník časovky do vrchu v obci Zlatá Idka neďaleko Košíc a pretekári si to rozdali v stúpaní na Kojšovskú hoľu, dominantu Volovských vrchov.
keyboard_arrow_up