Rozhovor: Peter Andráš – 700 výškových do práce na bicykli alebo skialpoch?

Aké to je pracovať „pod dohľadom“ nášho najvyššieho štítu, ale aj o tom, že v živote je potrebná rovnováha.

Presne si pamätám naše prvé stretnutie s Peťom na Sliezskom dome, kam sme vzali syna v nosiči po prvýkrát, keď mal niekoľko mesiacov. Na káve sme debatovali o možnosti „oživiť“ časovku k hotelu. A veľmi ma teší, že tento rok sa blíži už jej 4. ročník.

Za tých pár rokov sme si spolu v rámci organizácie prešli už snáď všetkým. Pre mňa osobne to je ako moje druhé dieťa, to tretie má ešte len tri mesiace. S Peťom ako so zástupcom hotela je radosť spolupracovať, preto som si povedala, že sa mu poďakujem aj takto verejne a popri tom ho aj vyspovedám. Predsa len pracovať na takom zaujímavom mieste nie je bežné.


Peťo, vnímam ťa ako veľmi všestranne zameraného človeka, či už po pracovnej alebo súkromnej stránke. Poďme na to postupne - pracuješ ako manažér v najvyššie položenom hoteli na Slovensku. Aké to je pracovať v takom krásnom prostredí?
Na túto zdanlivo ľahkú otázku nie je úplne jednoduché odpovedať, Lenka. Napadol mi jeden citát, ktorý mi ukázal jeden človek, ktorý tiež zapadá do celého tohto konceptu: „Stále sa dookola stretávate s frázou: Tebe tu je! Taká krásna práca v horách… Áno, v horách, ktoré vidíte len cez okno a každý deň ticho závidíte turistom. Milujete to tam a zároveň nenávidíte... Je to navždy, nikdy na to nezabudnete, nezabudnete na ľudí, ktorí sa stále na chatu vracajú, scenérie doliny, v každom ročnom období, pleso, ktoré je také čisté ako duša dieťaťa.“

Ak by som to mal zhrnúť: je to špecifické, je to ľahké, je to ťažké, je to úžasné.

Vidieť hory takmer denne je úžasné, ale mať čas do nich „vkročiť“ je vec druhá. Ako často sa ti to darí?
Našťastie, do hôr sa mi darí vkročiť tak často, aby nedochádzalo k deficitu. Veľká vďaka patrí tímu, ktorý mi to svojou prácou umožňuje. Nebolo tomu vždy tak, ale vedel som, že všetko má svoj čas.


Gerlach máš doslova na dosah, rovnako mnohých skúsených horských vodcov. Koľkokrát si sa už pozrel na svet z vrcholu nášho najvyššieho štítu??
Viem, mal by som povedať, že 50-krát. Ale myslím si, že Gerlach je ako dobrá kniha, ktorú máš v polici, ale nechceš ju ešte prečítať.

Pred nejakým časom si od nás chcel poradiť s výberom bicykla, na ktorom môžeš ísť aj do práce, čo v tvojom prípade znamená minimálne 700 výškových metrov. Ako hodnotíš voľbu gravel modelu?
Áno, je to tak. Viacmenej som vedel, že to bude gravel, už skôr, ale s vami ako profíkmi som to chcel doklepnúť - poradiť sa. Vybrali sme vtedy gravel od Giant, rozhodol pomer medzi cenou a výkonom a som veľmi rád, že som sa s touto požiadavkou na vás obrátil.

Otvoril ti gravel nejaké nové možnosti?
Aktuálne je pre mňa gravel top voľba a myslím si, že aj keď dlhodobo poškuľujem po cestnom biku, alebo sa niekedy v budúcnosti vrátim k MTB, gravel si už nechám a budem mať dva typy bicyklov. Doteraz som starý bike vždy predal či posunul a nahradil novým – vždy som mal jeden.

Človek by mal nakŕmiť svoju dušu aj telo tak často, ako potrebuje.

Gravel je univerzálnejší a rýchly, tých možností sa teda otvorilo viac a vrelo ho odporúčam. Prepojenie rýchlosti, jazdy lesom, štrkom a asfaltkou je skvelé. Dizajn dobre reaguje na terén a tlmí vibrácie, a tak sa dá jazda pekne vychutnávať.


Si asi ten najpovolanejší, kto môže bikerom priblížiť, aký je aktuálny stav cesty na hotel – čo čaká účastníkov MTBIKER Sliezskeho kráľa už 31. mája?
Po poslednej zime sa ako každý rok ukázali nové prírastky do rodiny výtlkov, takže z našej strany vyzerá byť všetko v poriadku. Čaká nás opäť pekný deň vo Velickej doline, na ktorý sa veľmi tešíme. Ak ide niekto prvýkrát a rozhoduje sa, na čom pretekať, odporúčam gravel.

V deň pretekov sa popoludní koná aj LAJF Festival, takže si viete naplánovať celý deň u nás.

Aj keď ide z pohľadu počtu účastníkov o menší event, čo všetko musíš riešiť, aby si v Tatrách mohol usporiadať akékoľvek športové podujatie?
Nachádzame sa v päťke (stupeň ochrany), to znamená, že zo začiatku ťa zavalí byrokracia, no a keď sa rozbehneš, prihlásia sa mimovládky a vtedy prichádza ten adrenalín, ktorý si si so mnou ty ako jediná zažila. Len pre zaujímavosť, robíme spolu štvrtý ročník a ledva zavriem hrubý šanón len s povoleniami, ohlasovaniami, rozhodnutiami a podobne. To ostatné je radosť robiť.


Keď sme spomínali dochádzanie do práce, nie každý má možnosť ísť v zime na skialpoch. Túto možnosť ti fakt závidím! Ako často sa ti to podarí?
Zimu mám najradšej, preto to prepojenie. Keď sú podmienky, tak ideálne 3 až 4-krát za týždeň. Chodil by som stále, ale práca „dole“ a čas to niekedy neumožnia. Najradšej mám aj jar, leto a jeseň. Preto kombinujem rôzne „transporty“. Používam aj e-bike, to namiesto auta.


Pozrime sa spolu na tvoje koníčky - cez fotky vnímam, že máte s partiou kapelu, že maľuješ, hráš hokej, bicykluješ, lyžuješ... Na čo som zabudla? A čo je pre teba najlepšia „nabíjačka“ energie?
Myslím si, že človek by mal nakŕmiť svoju dušu aj telo tak často, ako potrebuje. Mám blízko k umeniu aj k športu, a to je pre mňa ideálne.

Každý má v sebe nejaké lepšie vyvinuté schopnosti - talenty. Mal by ich objavovať a venovať sa im. Zároveň ma to nabíja energiou. Útek do lesa alebo paradoxne do ruchu väčšieho mesta ma vie tiež nabiť, keď to všetko pozorujem z diaľky a trochu sa tam stratím. A lázne, nezabúdajme na lázne!

Si rodený Tatranec, tak mi prosím na záver prezraď najobľúbenejšiu lokalitu (nemusí byť len štít) – a kedy chodíš do našich hôr najradšej?
Mám rád doliny, nemám to nejak zadelené od najobľúbenejšej, ale najčastejšie (okrem Velickej) sa pohybujem v studených dolinách. Veľmi rád mám Javorovú a Bielovodskú.

Úplne dokonalé je pre mňa tráviť noci na chatách. V lete to nejak neriešime, ale zvyšok roka sa horám venujeme viac a vtedy chodím do hôr najradšej, teda mimo letnej sezóny.


Peťo, ďakujem nielen za rozhovor, ale aj za tvoju pozitívnu energiu, ktorú okolo seba šíriš. My sa vďaka nej môžeme opäť tešiť na skvelú akciu v poslednú májovú sobotu.

V nedeľu sa oficiálne otvára tatranská sezóna, tak prečo to neosláviť v sedle bicykla? Ja si svoje „dieťa“ prídem pozdraviť s tými dvoma skutočnými a pofandiť všetkým účastníkom. Úprimne im budem závidieť, z dojazdu v okolí hotela mám vždy zimomriavky.