Domáca prestavba – zo Shimana na SRAM GX T-Type

Možnosť elektronického prehadzovania mi učarovala. Preto som sa napriek spokojnosti s XT rozhodol pre kompletnú prerábku zo Shimana na SRAM. Samozrejme sám a doma.

Patrím k tým ľuďom, ktorých baví sa vo svojom biku neustále vŕtať, niečo meniť, zlepšovať skúšať, čistiť, mazať... Nemám ho ani rok a napriek tomu si už nejedným upgradom a tuningom prešiel.

Dnes by som sa rád podelil o svoju skúsenosť s prerábkou pohonu. Bol som spokojný užívateľ kompletnej a ucelenej sady Shimano XT. No napriek tomu, že pre nejedného bikera je to sen, mne na tom celom už nejakú dobu niečo chýbalo. A tým nemyslím, že by som bol nespokojný s funkčnosťou. Sada šliapala parádne, bez výhrad.

Celé roky som bol verný Shimanu, o SRAMe som nechcel ani počuť. To, čo mi však vadilo, nie je o funkčnosti ale o obyčajnosti – jednoducho okukaná „nudná“ klasika, a to nemyslím nijako v zlom.


Elektrika ma očarila, a tak som sa posledné mesiace dokola k tejto téme vracal a špekuloval, ako na to, aby ma to nestálo majland, ale hlavne aby som bol vo výsledku spokojný. Totižto ako majiteľ sady XT som mal v podstate len dve oficiálne možnosti. Jedna cenovo relatívne dostupná, ale nie úplne uspokojivá, a druhá vysnívaná, ale dosť drahá.

Pri oboch som dlhodobo zásoboval dotazmi chalanov na technickej podpore. Chalani, dík za vašu trpezlivosť a ochotu vysvetľovať. Ja by som sám seba už dávno poslal do... Veď viete kam.

Možnosť číslo 1 – GX Eagle AXS / X01 Eage AXS

Jednoduchšia a lacnejšia z dvoch alternatív. Podľa dostupných a aj technickou podporou potvrdených informácií vedia tieto staršie typy šaltrov fungovať so Shimano kazetou a reťazou. Reálne by som teda menil iba šalter a radenie, samozrejme treba dokúpiť príslušenstvo.

Dizajnovo ma najviac oslovovala verzia X01 s červeným ramienkom – ako inak, drahšia z dvojice. Vrátane radenia, baterky a nabíjačky by som sa hýbal niekde na úrovni 700 eur. Na to, že je to lacnejšia možnosť, stále pomerne dosť, čo?

Možnosť číslo 2, GX T-Type Eagle AXS

Novšia, krajšia pevnejšia... Proste túto chcem, ale tá cena… Pri prechode zo Shimana to už nie je len tak. Zjednodušene, T-Type je ucelená, uzavretá sada, ktorá oficiálne funguje len s ostatnými T-Type komponentmi. A na tomto dookola stroskotávam.

Nechcem do toho vraziť toľko peňazí, a tak týždeň čo týždeň googlim, pozerám videá, čítam články a príspevky o tom, či a ako vie tento šalter fungovať so Shimanom. A vždy zistím to isté – v podstate to nejako funguje. Treba sa s tým ale riadne pohrať, niekedy sú nutné zásahy do komponentov, alebo kadejaké pokútne riešenia.

Pokiaľ by som išiel len do šaltra s radením a príslušenstvom, stále som na podobnej cene ako pri staršom AXS. Lenže nikto mi dopredu nezagarantuje, či práve na mojom ráme to bude fungovať.


Aj kvôli tomuto sa nakoniec rozhodujem pre staršiu sadu a po týždňoch špekulovania hrdo oznamujem polovičke, že som si konečne vybral a idem objednávať. Vysvetlím jej čo a ako a ona sa na mňa udivene pozrie. „Kúp si tú novšiu sadu, lebo s tou staršou aj tak nebudeš úplne spokojný. A nakoniec, budeš aj tak špekulovať, ako si ju kúpiť.“ Bože, ako do mňa vidí.

Na druhý deň teda vyhadzujem z košíka staršiu sadu a vkladám si tam prestavbový set GX T-Type. Nakoľko ale robím prerábku zo Shimana, musím meniť aj orech a stred. To samozrejme obnáša aj dokúpenie náradia. A keďže som sa rozhodol na zmenu celého pohonu, prikladám si do košíka aj vosk na reťaz. Keď zmena, tak so všetkým.

Poďme na to

Väčšina položiek v košíku nie je skladom, ale treba na ne pár dní čakať. Tento čas teda využívam na teoretickú prípravu. Googlim postupy, pozerám videá, ale hlavne dookola komunikujem s Chatom GPT. Akonáhle som si niečím nie istý, pýtam sa AI. Spojler, zrada!

Keď mi zhruba po týždni konečne na predajňu poprichádzajú všetky objednávky, mám pocit, že o problematike môžem chodiť prednášať. Balíčky si hrdo prinášam domov, rozbaľujem, ovoniavam, obchytkávam a vytešujem sa. Je piatok a program na večer je jasný – LEGO pre veľkých.

V mojej konfigurácii podložky voči rámu nejdú, ale voči kľukám idú na obe strany.

Bike vešiam na stojan do žiary svojho čelovkového reflektora. Pes na mňa nešťastne hľadí, zase mu budem zavadzať a rušiť ho pri ničnerobení. Lenka na mňa nešťastne hľadí, zase nám bude byt smrdieť od degreaserov, čističov a olejov. No ja šťastne hľadím na bicykel a som vo svojom živle. Už je to tu zas, rozborka-zborka.

Teoretická príprava? Nedostatočná

Ako prvé treba samozrejme začať demontážou pôvodnej zostavy. Naťahujem rukavice, zhadzujem pedále, kazetu, radenie, šalter, kľuky a pätku. Bez problémov. Idem zhodiť stred a prvý problém na svete. Až teraz zisťujem, že mám HollowTech kľúč so zlým priemerom.

Lenka mi len povie: „použi blicky“, čo rázne odmietam, lebo to nie je správny postup. Keď ale o 5 minút zisťujem, že to bez čakania do rána nemám ako vyriešiť, beriem do ruky blicky, handru a snažím sa tváriť nenápadne…

Hanba, nehanba, musím to urobiť na hulváta. Našťastie závit bez problémov povolí a tak misky zhadzujem len s malým škrabancom. Ostáva zhodiť orech + ratchet systém a môžem čistiť.

Závity v stredovom domčeku na niekoľkokrát vystriekam a poutieram. To isté robím aj s priestorom, kde bola pätka aj s nábojom. Každé video a manuál hovorí o dôkladnom očistení, a tak nič nepodceňujem. V ďalšom kroku sa, ako inak, spomína dostatočné mazanie. Vazelíny mám doma poriadnu zásobu, a tak ňou rozhodne nešetrím.

Stred a podložková dilema

Už pri výbere správneho stredu sa to trochu zadrháva, kým si s technickou podporou vysvetlíme, ktorý stred by mal byť ten vhodný. Po doplnení všetkých údajov o ráme a kupovanej sade padá jasné stanovisko – potrebujem WIDE stred, aby som dosiahol 55 mm reťazovú linku. Táto je pre T-Type „nutná“.

Čo presne tento údaj znamená som ale pochopil až počas montáže, keď som sa nevedel vysomáriť v podložkách. Nový kľúč každopádne na misky krásne sadol, a tak ich bez problémov doťahujem.

Zrada od AI. GPT mi celý čas tvrdil, že pre môj rám a komponenty, ktoré sa chystám použiť, musím stred nahodiť bez podložiek. Ale nielen bez podložiek voči domčeku, ale aj bez podložiek voči kľukám.

Najskôr sa nad tým nezamýšľam a hneď nahadzujem kľuky. Lenže tie majú voči miskám stredu sumárne skoro 1 cm vôľu. Ako bonus prevodník šúcha o zadnú stavbu. Hneď mi je jasné, že je to blbosť, a tak sa zas a znova pýtam GPT, kde je chyba. Fotím zostavu z rôznych strán a AI mi dookola tvrdí, že niečo je zle, ale sama nevie čo.

Bez ostychu mi však dookola tvrdí, že podložky medzi misky a kľuky pri WIDE strede a oske kľúk nesmiem použiť. Bol som z toho nešťastný a na pár hodín som sa zasekol.


Súbežne s komunikáciou s AI samozrejme študujem aj stiahnutú montážnu schému zo stránky SRAMu. Tá hovorí jasne. V mojej konfigurácii podložky voči rámu nejdú, ale voči kľukám idú na obe strany. K prevodníku 7,5mm a na ľavú stranu 3 mm. Rozmerovo mi to vychádza, ale zneisťuje ma, že AI ma vyslovene varuje, že je to zlé, dokonca nebezpečné riešenie, kde môžem komponenty poškodiť.

Doslova som sa na to vyspal a ráno s čistou hlavou som si povedal, že manuál má rozhodne väčšiu výpovednú hodnotu. Nahadzujem teda podložky potrebných hrúbok a nasúvam kľuky. Ta-dá, sedí to. Zľahka dotiahnem Preload Adjuster pri ľavej kľuke a je to.

„Toto ideš robiť v kuchyni?“

Beriem šubleru, premeriavam a čuduj sa svete, aj reťazová linka sedí na 55 mm. Znova fotím a konzultujem to s GPT. Uznáva, že takto s podložkami je to správne. Tak dík, AI…

Orech, Ratchet a kazeta – bude to mať zvuk?

Zmena orechu ide pomerne hladko. Po vybratí pôvodného a očistení celého priestoru vkladám nazad pôvodný 36-zubový Ratchet a pružinky. Všetko znova mažem vazelínou, akurát medzi ozubenie Ratchetu jej dávam len trošku, aby som neutlmil jeho zvuk. Orech následne bez problémov nasuniem po oske a dotlačím ho, aby presne zapadol na miesto v náboji.


Na závit orecha znovu natieram vazelínu a nahadzujem kazetu. Pár otočiek LockOut sťahovákom a koleso je nachystané. Táto časť prebehla hladko a bez špekulovania. Otázne je akurát to, aký zvuk bude mať Ratchet, už predtým sa mi zdal tichý, snáď to nebude horšie.

Reťaz: kto voskuje, ten jede – či ako to bolo?

Súčasťou prestavbovej sady je samozrejme aj 126-článková Flattop reťaz. Aby som ju vedel presne skrátiť, inštalujem si do telefónu SRAM appku. Zadávam v nej potrebné údaje a dostávam výsledok – skrátiť na 116 článkov.

V rámci prípravy na voskovanie som si reťaz už večer pred „varením“ začal čistiť. Kombinujem a striedam izopropyl s čističom bŕzd. Nechávam v tom reťaz ponorenú niekoľko hodín a medzi každou výmenou ju poriadne vyhrkám. Stále však na nej poznať mazivo nanesené z výroby.

Nakoľko sa mi nedarí rozpustiť ho, beriem do ruky zubnú kefku a článok po článku drhnem z každej strany. Zbytky maziva sú konečne preč, no stále ostáva belavý povlak. V kuchyni teda na trikrát reťaz zalievam vriacou vodou s Cyklostarom a zakaždým ju poriadne vyhrkám v zaváraninovom pohári.

Vyšúcham ju ešte čistou suchou handrou a zdá sa, že je to konečne OK. Preventívne ale ešte dávam jeden nálev do čističa bŕzd.


Voskovanie je celkom sranda, hlavne keď sa na mňa Lenka díva, či som kompletný, keď navoskovanú reťaz vešiam na ohnutom drôte na policu nad linkou. „Toto ideš robiť v kuchyni?“

Na topenie som si kúpil kozmetickú topičku za 10 eur. Pomalá, ale všetko v pohode zvládla. Ochladnutú reťaz len polámem v dlaniach a je nachystaná.

Šalter – teraz sa ukáže pravda

Ideme do finále, nahadzujem to najdôležitejšie. Podľa videonávodu nasúvam do rámu plastové púzdro a v závese za ním šalter. Hlavnú skrutku doťahujem zatiaľ len zľahka. Setup Key mám mať podľa aplikácie nahodený na „A“. Aretujem prehadzovačku, nahadzujem zadné koleso a zasúvam osku. Opäť doťahujem len zľahka.


Reťaz prevliekam cez kladky, siedmy (nastavovací) pastorok a prevodník. Zacvakávam rýchlospojku a môžeme šponovať. Tu chvíľu váham, keďže prehazdovačka nemá dorazy, idem vyslovene na pocit podľa videa. Odaretujem ramienko a primeranou silou tlačím celý šalter dozadu tak, aby sa reťaz poriadne napla.

Šmátram palcom, aby som si podradil a zisťujem, že POD som dal ďaleko – nedočiahnem.

Počas toho, ako reťaz držím napnutú, doťahujem hlavnú skrutku prehadzovačky aj osku. Po dotiahnutí si skontrolujem, či mi sedí malá ryska medzi telom prehadzovačky a kontrolným plieškom. Odchýlku mám asi 1,5 mm, čo sa mi nepozdáva. Všetko teda znova povolím, ešte raz natiahnem a dotiahnem. Konečne sedí.

Prichádza sezóna párenia

Zdá sa, že celá zostava je nahodená, môžeme párovať. POD radenia zatiaľ nenahadzujem, držím ho v ruke. Podľa manuálu stláčam tlačidlo na radení aj šaltri, diódy besne blikajú, párenie bolo úspešné, niečo z toho bude.

Stláčam tlačidlo na PODe, prehadzovač zabzučí a pohne sa. Heuréka, funguje to. Roztáčam kľuky, najskôr bez ambícií niečo nastavovať. Chcem len, nech sa rozhýbu články reťaze po voskovaní. Po pár obrátkach začínam cvakať na PODe.

Reťaz tichučko ševelí a poslušne preskakuje medzi pastorkami. Nie je to ale ideálne, a tak sa cez aplikáciu hrám s nastavením Micro Adjustment. Z pôvodnej polohy 7 ju však stačí nakoniec prestaviť na 8 a už je to dobré a presné.


POD je asi jediná súčasť systému, ktorou som si nebol a nie som si istý. Nepríde mi tak komfortný ako klasické páčkové radenie a mám problém nájsť mu správnu polohu. Skúšam rôzne úchopy a nahadzujem ho do východiskovej polohy až za objímku brzdy. Na prvej jazde doladím.

Chvíľu sa ešte hrám s appkou a sťahujem aktualizáciu firmwaru do šaltra. V popise zároveň hneď vidím, že baterka v radení je skoro vybitá, a tak ju hneď mením. Náhradnú si balím do podsedlovej kapsičky.

Zdá sa, že mám hotovo, môžem urobiť najodvážnejší krok, ktorý som si nechával na koniec. Začínam vyťahovať pôvodný radiaci bowden z rámu. Nechával som ho v ráme do poslednej chvíle. Bál som sa, že niečo nebude fungovať a budem nútený sa núdzovo vrátiť na pôvodnú sadu. V tom prípade by som trpko ľutoval, že tam bowden už nie je.

Poďme jazdiť

Tesne po dokončení sadám pred barákom na bike. Opatrne zatlačím do pedálov a rozbieham sa. Sakra, ťažký prevod, šmátram palcom, aby som si podradil a zisťujem, že POD som dal ďaleko – nedočiahnem. Nechápem, prečo sa mi to doma zdalo byť ako vhodná poloha.

Pred vchodom teda rozoberám kokpit, prehadzujem radenie pred objímku brzdy a mením mu aj sklon. Lepšie, ale nie ideálne, ešte sa s tým bude treba pohrať. Konečne sa zase hýbem, opatrne si precvakávam prevody. Skáče to kam má, vytešujem sa z „robotického“ zvuku od zadného kolesa.

Prvá jazda je každopádne opatrná, cca po 15 km sa hrám s appkou znova. Asi si to celé trošku sadlo, treba znova poladiť Micro Adjustment. Prehadzujem ho na polohu 9, uvidím, čo sa bude diať. Znova to chvíľu ide fajn, ale po cca ďalších 40 km už aj v blate a teréne to znova prestavujem na polohu 10. Odvtedy zatiaľ OK.
Radiaci POD pre mňa aj naďalej ostáva otázny. Ako-tak som si zvykol, ale nie je to ideálne. Zvažujem prechod na starší, kolískový model GX, poprípade Rocker. Čas ukáže.


Voskovanie reťaze je malý zázrak, som rád, že som do toho šiel. Po jazde v prachu a blate som reťaz doma utrel suchou handrou a dotrel tekutým voskom. Ide to pekne, ale treba si zvykať na iný zvuk. Reťaz znie „sucho“ a je o niečo hlučnejšia. Avšak nič, čo by mi vadilo, pokiaľ viem, že je to tak OK.

Poznatky, stálo to za to?

Správnosť môjho rozhodnutia overí až čas. Ako som písal v úvode, mojím cieľom nebolo vymeniť za lepšie, to by bola jasnou voľbou mechanické XTR. Chcel som niečo, čo považujem za novátorské, moderné, niečo, v čom vidím budúcnosť cyklistiky. Zároveň som sa chcel naučiť nové servisné úkony a tým pádom som svoj cieľ splnil.

Napriek tomu, že som sa cítil teoreticky poriadne pripravený, zabrzdila ma taká blbosť ako podložky a nesprávne náradie. To aj poriadne predĺžilo celkový čas, ktorý som prerábke venoval. Pokiaľ už ale viem, čo ma čaká, verím, že na druhýkrát by som to za hodinu a pol zvládol. Rovnako odporúčam dať si baterku do prehadzovačky nabiť v predstihu. Ja som po jej nacvaknutí zistil, že je vybitá a hodinu som musel čakať, aby som mohol pokračovať.


Aplikácia v telefóne je veľmi nápomocná a intuitívna, netreba s ňou špekulovať. Páči sa mi, že si ňou môžem doladiť šalter aj počas jazdy, keď zistím, že neradí tak, ako by som chcel. Rovnako si pred alebo po jazde skontrolujem stav batérií.

Dva dni po objednaní všetkých komponentov vyšla oficiálna správa, že Shimano konečne predstaví nové elektrické XTR. Samozrejme som predtým dlho dúfal, že sa to stane, akurát nikto nevedel kedy, tak som sa rozhodol nečakať. V prvom momente som samozrejme chcel objednávku zrušiť, no nakoniec som si to rozmyslel. A k tomuto momentu som za to rád.

Nepochybujem o kvalite a funkčnosti nového systému od Shimana. Ale z toho, čo som zatiaľ videl, čítal a počul ma nijako zásadne neoslovilo. Subjektívne mi príde, že sa Shimano nikam neposunulo a neprináša nič novátorské. Aj keď na ich radenie by som sa nechal nahovoriť. Žeby bol môj ďalší projekt, ako skombinovať elektronické radenie XTR s prehadzovačom T-Type?