MSR XCM Pravenec

V sobotu 14. mája sa uskutočnili v Pravenci otvorené majstrovstvá SR v MTB maratóne. Organizačné skúsenosti chalanov z cyklistického klubu v Pravenci, po týždni opäť ideálne bajkerské počasie a kompletná slovenská maratónska špička v podobe Milana Barényiho, Michla Lamiho, Rada Bíroša a účasť českého borca Karla Hartla boli zárukou kvalitného podujatia. Organizátori si pre štartujúcich pripravili trať dlhú 87 kilometrov so zaujímavou XC pasážou, ktorá preverila technické schopnosti všetkých bajkerov.

Na „miesto činu“ som dorazil niečo pred 9. Na lúke kde bol štart a cieľ pretekov bolo už rušno. Organizátori nás naviedli na lúku, kde sme odstavili auto. S parkovaním nebol žiaden problém, miesta bolo až až. Nasledoval klasický stereotyp – prezentácia, príprava bajku, rozjazdenie. Prezentácia prebehla plynule a bez výraznejšieho čakania. Pri rozjazdení sa mi dokonca rozbehol aj cyklokompík, ktorý som bez výsledku v piatok oživoval asi hodinu. Pri rozjazďovaní som sa dostal na XC okruh. Pri jednej technickejšej pasáži sa vytvorila skupinka bajkerov. Zjavne šlo o čistých hobbíkov, ktorí maturovali ako a či vôbec sa toto miesto dá prejsť. V duchu som sa na ich rozhovore zasmial, požiadal som ich, aby trošku odstúpili a bez väčších problémov som tento úsek prešiel. Pred 10 sme sa zoradili pod štartovým oblúkom a po štartovom výstrele sme absolvovali slávnostný štart nasledujúc Baróna von Draisa na jeho celodrevenej mašine neznámej značky. Barón Drais s nami absolvoval úvodný úsek cez obec. Pred úvodným stúpaním odbočil a my sme začali naplno pretekať.

Hneď od úvodu prišlo stúpanie. Nejako sa mi nedarilo dostať sa do tempa a po chvíli ma obehla nejaká bajkerka. Keď som sa pozrel lepšie, všimol som si, že to je Janka Števková, úspešná slovenská bajkerka a dvojnásobná slovenská olympionička v XC. Niekoľko stoviek metrov som sa držal za ňou v závese. Po chvíli som sa dostal do tempa a začal som obiehať jedného bajkera za druhým. Úvodné stúpanie vyvrcholilo veľmi výživnou stojkou. Neostávalo mi nič iné než zaradiť „gašparka“ a rýchlosťou chôdze som sa pomaly sunul nahor. Po stúpaní prišiel rýchly zjazd po šotolinovej ceste. Nasledovala odbočka a vjazd na DH trať a XC okruh. Táto pasáž bola jedna z najkrajších vecí čo som na maratónoch zatiaľ jazdil. Krásne technické pasáže, skoky, klopenky, vlny jednoducho čisté MTB.


Po tejto peknej pasáži prišiel vjazd do priestoru štartu a cieľa a nájazd do prvého z dvoch 38 km dlhých okruhov. Prvých pár sto metrov som šiel sám. Potom ma dotiahol jeden bajker a na nasledujúce kilometre sme vytvorili dvojičku a striedali sa na špici. Dorazili sme k občerstvovačke, kde som si za jazdy zobral polku banánu a za jazdy som ju aj zjedol. Po občerstvovačke nasledovalo celkom výživné stúpanie, ktoré bolo k jeho koncu čoraz prudšie. Postupne som radil čoraz ľahšie prevody a ako kliešť som sa držal chalana predo mnou. Postupne sme sa dotiahli na 2 bajkerov pred nami. Zavesil som sa teraz za nich a chalan, s ktorým som šiel doteraz nám postupne ušiel. V trojici sme ukrajovali kilometer za kilometrom. Na druhej občerstvovačke sme zase nezastavili, len som si za jazdy uchytil 2 polky banánu. Na 44. kilometri som za sebou zbadal Tomáša Višňovského, ktorý bol celkovo prvý na polovičnej trati. O chvíľku ma dotiahol a postupne sa mi vzdialil. Potom nasledoval už druhý prejazd peknou XC pasážou a koniec prvého okruhu.

V cieli som na chvíľu zastavil, aby som doplnil ionťák do fľašiek. Chalani, s ktorými som šiel väčšinu prvého kola ale pokračovali bez zastávky a tak som vchádzal do druhého kola osamote. V jednom momente som akosi zabudol sledovať značenie a namiesto toho, aby som odbočil do zjazdu som pokračoval rovno do kopca. Našťastie ale na mňa diváci čo tam boli včas zakričali a pokračoval som ďalej správnym smerom. Značenie bolo ale podľa mňa dostatočné. Drobné nedostatky, ktoré sa neskôr ukázali, určite organizátori v budúcnosti vyriešia. Teste pred prvou občerstvovačkou som zjedol jeden energy gél, aby som doplnil energiu na následné dlhé stúpanie. Na občerstvovačke som na chvíľku zastavil, doplnil som ionťák a zjedol banán. V nasledujúcom stúpaní som sa riadne vytrápil. Nohy už nešli tak ľahko ako v prvom kole a mal som sto chutí sa vymeniť s domácimi, ktorí pri ceste rezali drevo na zimu. Na konci stúpania sa na mňa dotiahol bajker. Zavesil som sa za neho. Podarilo sa mi za ním udržať, ale len za cenu, že som šiel doslova „na krv“. V stúpaniach ťahal on mňa, po rovinkách a v zjazdoch sme sa vymenili a potiahol som špicu zase ja. V poslednom stúpaní som ale už sa neho nestačil a pomaly sa mi vzdialil. Kilometre ubiehali celkom rýchlo a do cieľa mi už veľa neostávalo. Ani som sa nenazdal a tretíkrát som sa dostal na XC okruh. Tretí prejazd bol hádam najľahší, keďže už bola trať pekne vyjazdená a predchádzajúcimi dvoma prejazdmi som si ju natrénoval. Po chvíľke som už pretínal pomyslenú cieľovú pásku v čase 03:53:08. Z času som bol dosť prekvapený. Organizátori avizovali, že najlepší by mali mať čas nad 4 hodiny, tak som očakával, že by som mal byť na trati okolo 5 hodín.

Po príjazde do cieľa mi kočky podali okamžite do ruky fľašku s vodou, čo vždy poteší. Trošku som si oddýchol, prebral som zážitky z preteku s kamarátmi a zjedol som cestoviny, ktoré boli pre nás prichystané v miestnom fitnes centre. Čakanie na vyhlásenie výsledkov a tombolu spríjemňovala rocková kapela a jej repertoár mi veru rozhodne sadol. AC/DC a podobné veci ja veru môžem. Po dojazde posledného pretekára prišlo vyhlásenie a tombola. Majstrom Slovenska sa stal domáci borec Milan Barényi a medzi ženami si titul majsterky Slovenska vybojovala Janka Števková. Z tomboly sa mi neušla žiadna cena, tak hádam niekedy nabudúce sa šťastie usmeje opäť raz aj na mňa. Organizátorom nemám čo vytknúť, podujatie bolo zvládnuté myslím úplne bez problémov. Možno by som akurát odporučil do budúcna trať ešte nejako spestriť a pridať nejaké ďalšie trailové pasáže. Určite by to ocenilo mnoho bajkerov a pretek by tak bol aj ďaleko atraktívnejší. Budúci rok sa snáď na majstrovstvách SR v Pravenci vidíme znova.