Svätojurský Blesk 2011

15.septembra sa konal už šiesty ročník obľúbenej časovky Svätojurský Blesk. Ja som toto podujatie navštívila prvý krát ale keďže nemám cestný stroj tak som ráno na Reigna nahodila „cestné“ plášte aby som do toho mohla dupnúť. Po príchode na miesto štartu som bola prekvapená zo skromnej účasti no pár známych tvárí som našla. Registrácia prebehla svetelnou rýchlosťou a termín štartu vyznačený na čísle udával, že mám vyše hodiny čas.

S odhodlaním nepremárniť ani minútu som sa zviezla do najbližšieho šenku posilniť telo aj ducha nápojom čo mi dodá silu bojovať o každú sekundu v preteku. Na terase pohostinstva vo vnútri ktorého zastal čas sa to už začalo zapĺňať účastníkmi závodu, ktorí pri pivku obzerali cyklistov zahrievajúcich sa hore-dolu po ceste. Počasie bolo rozprávkovo slnečné a moje obavy ohľadom účasti sa stratili, keďže veľa ľudí prichádzalo na poslednú chvýľu. Pár minút pred štartom sa na parkovisku miešali „tažkoodenci“ v elastických kompletoch na cesťákoch že by nejedna peňaženka zaplakala s rekrečnými cyklistami na krosových či horských bicykloch. Postavila som sa do radu na štart.


Ujo štartovač napriek tomu, že každých 30 sekúnd musel spolu 161 krát povedať 3-2-1-štart zýval ostošesť. Tak som sa na tom smiala až som zabudla preradiť a do prvých metrov celkovo 7,5km dlhej trasy som sa musela vydať v stojke. Hneď za prvou zákrutou bol fotograf, za ďalšou sa zhoršila kvalita asfaltu a stabilným tempom s pohľadom do zeme som ukrajovala metre traťe. Zopár borcov s vyrysovanými lýtkami ma svižne predbehlo, spoločnosť robili aj závodníci čo sa vracali s obhliadky trate naspäť na štart dolu kopcom. Aby mi nohy pracovali strojovo myšlienky som venovala čudovaniu sa nad cyklistami v dlhých elasťákoch, prípadne v bundách. Piekla som sa na slnku, na trati s prevýšením 320m som nejaké výrazné stúpania nezaznamenávala a tak som trochu pridala. O chvýľu prišiel rovinatý úsek s fešným, hojne povzbudzujúcim regulovčíkom v drese domácich. V nasledovnom jemnom zjazdíku bolo cítiť podľa studeného vánku čo sa oprel do mokrého dresu, že leto asi končí. Dupla som do pedálov poučená znalcom trate, že sa mám rozbehnúť lebo to najlepšie ma čaká na koniec. Neklamal!


Regulovčík mával rukou k odbočke do prava. Skoro som tú zákrutu vzhľadom na rýchlosť nevybrala, ako aj veľa ďalších. Asfalt sa zázračne zdvihol do hodne vertikálnej polohy a tento fakt nezvládlo pár jazdcov, ktorí tlačili do cieľa. Nevedela som aké to bude dlhé tak som ostala sedieť a držala frekvenciu šlapania čo som neskôr oľutovala keďže som do cieľa prišla celkom fit. Chvýľu som sledovala tváre prichádzajúcich, niektorí čítali priebežnú výsledkovú listinu a šprintéri odpadávali do trávy kde ležiac pár minút nevedeli chytiť dych. Nato jedna baba prišla s prosbou pomôcť známemu s roztrhnutou reťazou v polke traťe. Išli sme pre neho s kamarátom ale kým sme zohnali nitovačku (náradie bolo v aute, ktoré všetkým vyviezlo veci do cieľa) a spustili sa dole už mal všetko opravené. Cestou naspäť som ešte na skrátenie času skúsila vyšlapať ten posledny úsek na cesťáku a som rozhodnutá, že budúci rok to dám na ňom.


Vyhlásenie výsledkov bolo na Bielom Kríži kde bola lúka plná cyklistov ako ešte nikdy. Každý mal v štrartovnom nápoj a párky a tak všetci popri jedení čakali na vyhlásenie. Vtipný moderátor svižne vyhlásil dokopy 7 kategórií. Celkový víťaz s časom 17:39:01 Ján Gálik za KHC Kaktus Bike vyhral zároveň kategóriu Muži 19-39r. Druhý bol Martin Wachs za Inter Bratislava so stratou 00:34:87 a tretí Ivan Hrceg z Partizánskeho s časom 18:25:58. O takejto kondičke môžme my smrteľníci len snívať ale ani baby sa nedali zahanbiť. Prvé dve miesta v kategórii Ženy 19-39r. obsadili domáce dvojičky Juhásové za CK Svätý Jur v abecednom poradí ich krstných mien s časmi 24:00:93 a 26:05:44. Tretia v miestnom prebore skončila Veronika Schrammová v čase 26:36:71 tiež zo Svätého Jura. Ostatné výsledky nájdete na stránke preteku. Netradične bol vyhlásený aj pretekár, ktorý sa krásami prírody kochal najdlhšie a dostal vecnú cenu.


Tombola prebiehala štýlom „kto prv príde ten prv melie“ a všetci boli spokojní. Verím, že organizátor aj budúci rok pripraví takéto skvelé podujatie.