Intersport Trophy MTB & TV Markíza Run 2012

Posledný júlový víkend tohto roka bol venovaný už 10. ročníku Stupavského maratónu, ktorý bol pre tento rok zaradený aj do série IMS a v kombinácií s behom dostal názov Intersport Trophy MTB & TV Markíza Run. Chvalabohu, že sa do názvu maratónu nedostali aj ďalší sponzori, pretože ich bolo tento rok naozaj požehnane.

Na Stupavskom maratóne som sa zúčastnil prvý krát už v roku 2008. Ďalšie ročníky som z rôznych dôvodov vynechal, no tento rok som skúsil opäť, či sa niečo zmenilo... Na maratón som sa prihlásil v kombinácií s behom ešte v máji a tajne som dúfal, že času do štartu preteku a na natrénovanie je stále dosť..Ibaže, nie vždy je všetko tak, ako si to v hlave zorganizujem. Dátum maratónu sa blížil a nabehané kilometre stále nulové " title=", ale o tom neskôr.

Deň prvý - 28. Júla – MTB 105 km
Stupavu mám cez kopec a relatívne blízko, tak odpadáva skoré ranné vstávanie. Je sedem ráno, budík zvoní , rýchle raňajky, bike na nosič a 7:30 vyrážam smer Stupava. V Stupave nie je problém nájsť centrum preteku, smerom od hlavnej cesty je dostatok smerových šípok, kiež by ich bolo dostatok všade " title=". Prezentácia prebehla bez problémov, igelitka narvaná kvantom sponzorských letákov, ktoré ani nečítam a zdvorilo vykladám hneď pri prezentácii, fasujem číslo, čip, tradičný Cyklostar, tričko a nie moc chutnú tyčinku. Číslo nahadzujem rýchlo na bike a po krátkom rozbicyklovaní zisťujem, že predné koleso kladie veľký odpor pri točení. Je 08:56, 4 minúty do štartu, je čas na servis " title=". Koleso nahadzujem opäť, jemne korigujem polohu strmeňa a 08:59 stojím na štarte 105 km trasy, niekde na konci štartového poľa, ktoré je nezvyčajne početné a tvorené veľkou časťou aj zahraničnými pretekármi.


Prvý krát v živote som štartoval na tak dlhej trati, a tak ma prekvapilo výrazne nižšie tempo od štartu ako na krátkej trati. Nejakým zázrakom sa mi podarilo prekľučkovať dopredu a už sa veziem za prvou skupinkou, pozerám na tachometer - 23 km/h, hovorím si dá sa tu ísť aj viac, ale borci nejdú prvý krát, tak ako ja, tak sa ukľudním a zostanem tam, kde som. Prvé stúpanie za nami, krátky zjazd a pokračujeme rýchlou pasážou v podstate až na Železnú studničku, kde začína prvé stúpanie. Na vrchole je občerstvovačka, nestojím, zatiaľ mám všetko v dostatočnom množstve vo vlastnej zásobární. V cieli som sa dozvedel, že už pri prejazde cca 30. na dlhej trati bol problém s vodou, bol iba ionťák ?!


Pekný singel známy ako „Päťbojárska“ je fajn, následuje ďalší singel ponad Vydricu zakončený pekným mostíkom (koľko ľudí tam dalo papuľu " title=" ? ). Druhá občerstvovačka na Bielom kríži, do fľašky chcem vodu, no dostávam odpoveď “máme iba ionťák”. Neriešim, beriem ionťák a idem ďalej. Chlapíka to na občerstvovačke očividne bavilo, bolo 10:30 a už mal náladičku " title=". Trať pokračuje v opačnom smere ako sa jazdia iné maratóny, Svätojurský a Greenbike. Po dlhom zjazde dochádzame do Limbachu, kde by do budúcna nebolo od veci dať aspoň pitnú občerstvovačku v takomto teple. Na začiatok a koniec nasekané, a tu 33 km nič .. Výšľap nad Limbach dáva v tom teple zabrať ďaleko viac ako obvykle. Stúpanie na Pezinskú Babu poznám takmer naspamäť a ide sa super, zatiaľ, ale aj to sa neskôr zmení. .. Na Pezinskej Babe bola občerstvovačka, skôr stolík umiestnený priam “vynikajúco”. Pekný biely stolík, pred bielou búdou, pár pohárov, horaliek, nejaký pagáč, banán .. Chalan, čo išiel za mnou si ju ani nevšimol, tak som mu musel zakričať, keďže v stúpaní sme už obaja pindali na nedostatok vody, nechcem vedieť ako by dopadol, ak by to prepálil. Ešte drobnosť, alebo skôr tradícia – opäť žiadna voda !! Iba ionťák .. Zjazd do Perneku a prudké stúpanie na Konské hlavy, ako turistická vložka fajn, ale neverím, že to niekto dal celé na biku. Prečo bola tá trať volená takým terénom ? Nejde náhodou vedľa plne šlapateľná zvážnica ?


Ale prešli sme sa " title=" Z Konských hláv pokračujem po starej známej hrebeňovke s obchádzkou Somára a zjazdom na Prepadlé. Potiaľto trať poznám a teda som neriešil ani značenie .. Odtiaľto by som maratón nazval orienťákom .. Po zjazde na Prepadlé následuje blúdenie a márne hľadanie trate, okrem iného aj rapídny úpadok mojej výkonnosti a chute pokračovať ďalej. Nejakým zázrakom dochádzam do Lozorna na občerstvovačku, ktorá .. hádajte čo .. Presne. Nemala vodu, to už mierne nasratý beriem ionťák dúfajúc, že Košarisko bude iné. Stúpanie cez Červený domček a lúky dáva poriadne zabrať – pre mňa rozhodne najhorší úsek, kde som chcel asi 7x skončiť. Na občerstvovačke majú vodu, sám tomu neverím, pijem 2 poháre vody a beriem vodu aj do fľaše. Čo sa stalo daľej ? Kým som jedol melón, prišlo cca 5 ľudí, pre ktorých už nezostala voda, tak odlievam pol fľaše vody pre borca, ktorý už má toho očividne dosť. Toto už je vážne na zamyslenie !! Stúpanie nad Borinku, v následujúcom zjazde prepálená odbočka, ktorá nebola značená, idem späť a otáčam 4 ďaľších .. Do Borinky fajn zjazd, no pre neznalých by nebolo od veci dať tam výkričník na niektoré miesta. V tom zjazde nejaký turista asi nevedel prežiť, že ide trať po turistickej značke, tak na pár miestach pekne hodené drevá, dal si námahu, aby vybral veľké. V Borinke boli očividne teplom znudení regulovčíci, na ktorých som musel zakričať kadiaľ vlastne treba ísť, nevedel som, či sa ide ku Chate pod vrchom, alebo okolo cintorína a zabijak cez lúku. Žiaľ druhá možnosť bola správna. Posledný stupák a pekný zjazd, kde už nemám silu ani točiť, končí v parku v Stupave, kde nás ešte potrápi na záver príjemný singláč.
Trať bola fajn, značenie katastrofa, občerstvovačky – radšej bez komentára. Moderátor bol ku koncu už trošku otravný a niekedy trápny, ale to beriem iba ako osobný nedostatok. Pridal by som minimálne jednu-dve kontroly na 105 km trasu ..


Kladne hodnotím dostatočné množstvo hadíc na umývanie, umiestnenia zdravotníkov pod zjazdmi a pekná trať 105 km na ktorej sa vystriedalo snáď všetko, čo k MTB patrí.

Celkovo sa na akcii zúčastnilo 1278 ľudí, čo je o 368 účastníkov viac ako pred rokom. Na bikovej trati bolo 869 jazdcov a behalo 90 + v detských disciplínach bolo ďalších 319 účastníkov.

Ďaľší ročník by som nepoňal tak festivalovo, ale skôr sa zameral na tú skupinu ľudí, ktorým je primárne určené podujatie.

Deň druhý – 29. Júla - beh 17 km
Po včerajšom maratóne som sa cítil ako prejdený valcom, lepšie povedané niekoľkými. Štart behu o 12-tej bol zvolený veľmi dobre, vzhľadom na to, že sa dalo aspoň trochu pospať. Počasie na dnešný deň bolo neporovnateľne lepšie ako včera, krásne pod mrakom, mokrý les, ideálne na beh.
S 12-tou hodinou nepadol štartový výstrel, keďže pištoľ štrajkovala, no napokon sa podarilo úspešne odštartovať a už bežíme hore Záhorskou Bystricou – borcov vpredu už nevidím po 500 metroch " title=" Nasleduje plynulé dlhšie stúpanie, na konci ktorého je občerstvovačka na Kačíne. V prvom stúpaní sa mi ide viac ako dobre, až sa čudujem vzhľadom na nulové nabehané kilometre. Pôvodne avizovaná jedna občerstvovačka bola predpokladám, že po včerajšej kritike dupľovaná, takže 2 občerstvovačky s vodou boli tento krát super umiestnené. Značenie trate dnes bezchybné, regulovčíkov dostatok. Bežecká trať bola zaujímavá príjemným lesným prostredím, čo v cieli kvitovali viacerí. Od Malého Slavína sme už pokračovali v smere včerajšieho dojazdu, kde som už doslova trpel. Paradox bol, že ma všetci predbiehali v klesaniach. Zázrakom som sa dostal do záverečnej časti ponad park a už som vedel, že je to fajn a nejakým spôsobom dorazím do cieľa, aj keby som sa mal dole skotúľať. Výsledný čas pod 1:30 bol pre mňa pred pretekom z ríše snov, no aj sny sa plnia " title=".

Beh bol jednoznačne organizačne lepšie zvládnutý ako MTB. Zaujímavá trať, v cieli jedlo, značenie bez problémov, počasie vydržalo až do odovzdávania cien a tomboly. Rozpršalo sa až pri odchode z parku, až sa mi nechce veriť, že to nemali vybavené.


Jediné mínus, že chýbala občerstvovačka v cieli, aspoň fľaša minerálky, ako tomu bolo včera, by padla vhod.

Každopádne kombinácia 105 km bike + 17 km beh ma odpálila dostatočne, aspoň, že mám najbližší týždeň dovolenku " title="
Vďaka organizátorom za fajn akciu v peknom prostredí Malých Karpát a verím, že budúci rok opäť pripravia kvalitné podujatie a poučia sa z nedostatkov.

Foto: Kristina Neradovičová - https://picasaweb.google.com/110309618244329071076/StupavskyMaraton2012