Snehové orgie a moja najextrémnejšia cykloakcia v živote

V zime na snehu jazdím rád, MOC rád! Milujem ten pocit, keď to jemne vŕzga pod kolesami alebo keď lieta a víri sneh od kolies pri jazde v prašane a ja uháňam tichou bielou krajinou...

Zmienka o zimnom cyklomaratóne a teda stretnutí nadšencov zimnej cyklistiky ma nenechá chladným a na januárový termín sa teším už na začiatku decembra. Pokiaľ viem, je to u nás jediná akcia tohto druhu a tak nie je čo riešiť.
Ide sa v sobotu 19.januára a dva dni predtým je počasie, mierne povedané, zlé. Husto sneží a fúka, robia sa záveje, v televíznych správach varujú, do Bratislavy sa nedá dostať...Človek sa tak teší a teraz zase toto?
Je piatok večer a mám pred sebou poslednú nočnú smenu-skrátenú, aby som sa aspoň trochu prespal. Počasie uvidíme ráno a ak nebude extrémne, ide sa!!! O 1:00 to v práci balím, kolega krúti hlavou a slovami "že sa Ti chce v takom počasí!" sa lúčime.
4 hodiny spánku, po 6:00 som hore a balím sa, počasie je OK! Cesta autom do BA je nakoniec úplne bez snehu a v pohode po 9:00 dorážam na miesto a parkujem auto. Nasleduje registrácia a obhliadka terénu... Neviem čo ma dnes čaká a to bolo dobre!


Na štart sa postavilo odhadom do 300 ľudí čo mi pri panujúcich podmienkach pripadá absolútne
úchvatné, keďže u nás mám často problém vytiahnuť niekoho von. Je tak -3 a bezvetrie = počasie skvelé! Som niekde v prvej tretine štartovného poľa a je to tu... ŠTART!
Po štarte sa ide po asfalte, kde je sneh uhrnutý tak, že moc a je mokrý a prvé čo ma napadá, či trať neupravili až príliš a nebude to rýchlo pretek a teda nič pre mňa, vyznavača technického terénu. Pri pohľade na okolitú zasneženú krajinu s minimálne 40cm bielou pokrývkou dávam rečiam o skrátení trate za pravdu a neberiem si so sebou ani vodu, veď je tam občerstovacia stanica a to vydržím...
Rýchly rozbeh, mokrá cesta so zvyškami snehu, dosť ľudí ma predbieha. Po asi jednom kilometri nastáva ŠOK! Ide sa do snehu!!! Pred sebou vidím cyklistov ako v lieviku! Až na pár výnimiek všetci tlačia bicykle a idú za sebou ako husi a vytvoria tak pekne dlhý pochodujúci rad. Zvažujem situáciu a skúšam šlapať a celkom sa to dá, ale stále je niekto predo mnou a za mnou, predbiehať nie je kde-všade okolo leží 40cm vrstva snehu. A tak striedavo nasadám a zosadám a netuším, že to bude môj dnešný údel.


Do vývrtky ma dostáva, že drtivá väčšina ani neskúša nasadnúť a len tlačia. To sú cyklisti???
Postupne si začínam pýtať miesto pred sebou a dosť ľudí mi uhýba do strany a ja idem dopredu a ďakujem. Ideme takto už dosť dlho a hútam, kedy to skončí a budeme normálne jazdiť...
Zrovna na štarte mi prestal fungovať tachometer a tak neviem koľko toho máme za sebou. Pole cyklistov sa začína trhať a tak sa mi lepšie šlape, no v hlave vyvstáva ďalšia myšlienka. Takéto šlapanie je náročné a pri takomto výdaji síl a energie som to s tým že som si nevzal vodu asi posral!No uvidíme, keď tak je tu sneh " title=" Prehadzujem reč a srandujem s okoloidúcimi, či už spolubojovníkmi alebo bežkármi - tých sa pýtam, či by nevymenili bežky za bicykel. Nechcel nikto " title=" a oni i turisti si asi museli myslieť, že sme sa naozaj zbláznili. Všetci, ktorých som stretol boli milí, ani náznak konfliktu, aj keď sme im dobre porozrývali stopy.
Cítim sa dobre a po cca 14km prichádzame k občerstovačke. Moja ZÁCHRANA a pre mnohých asi aj
stanica prvej pomoci " title=" Dobré to je a tak vypijem tri čaje, do úst si dávam energo tyčinku a už ma zase predbiehajú a tak neni čas, nasadám, dokúšem to za jazdy... Myslím že veľa ľudí toho má po krk a už viem, že sa ide plná verzia trate, takže sme zhruba v polovici a hovorím si, že sa to musí zlepšiť...


Hlboký omyl. Zanorenie do lesa a 40cm prašanu za Bielym krížom uviedlo veci na pravú mieru " title="
Následuje strmý úsek, dole vidím kameramana a fotografa a tak sa vrhám dole ešte s tyčinkou v ústach. Druhá polovica trate sa niesla v znamení očakávania " kedy sa to zlepší a pojede to " a bol to MORDOR. A ja už trochu viem, ako sa cítili pretekári závodu Iditarod na Aljaške " title="
Nezlepšilo sa nič a ja som striedavo nadával na organizátorov a ak som asi 500x nasadal na bicykel a väčšinou nešlo šlapať a spieval si a smial sa nad absurdnosťou situácie. Občas bolo počuť výkrik hnevu nejakého zúfalého cyklistu, v botách som mal kompletne premočené ponožky, no v zápale boja som to nevnímal a kde sa dalo, nasadal som do sedla a tak som sa predieral dopredu a predbehol zopár ľudí. Posledný zjazd nakoniec prišiel, ale v rukách už som od neustáleho mixovania riadítkami cítil únavu a predné koleso si väčšinou išlo vlastnou cestou...
Do cieľa som prišiel v pohode, po skoro 4 hodinách!


Dnešný cyklo-podnik neváham nazvať extrémnym a pre mňa bezpochyby s prehľadom ten najextrémnejší, aký som kedy zažil a myslím, že nebudem sám " title=" Podľa mňa tak 70-80% ľudí tlačilo bicykel tipujem tak 25km z celkových 29! Odšlapať v takom snehu 25km je mega porcia aj pre pešieho turistu a ešte pri tom tlačiť bike... Uffff! Ani raz v priebehu závodu som nepomyslel na ukončenie, bral som to ako skúšku. A bola to veru ťažká skúška fyzičky a psychiky, tzv. jazda na morál!

Zocelený silným zážitkom som plný dojmov a moc a moc rád, že som tam bol a zúčastnil sa. Môj hlboký obdiv patrí ženám na trati a každý, kto vydržal a prišiel do cieľa, môže byť na seba právom hrdý!

Myslím, že na túto " JAZDU " nezabudneme !!! " title="