Tip na výlet: Prechod šiestimi hoľami

Výlet ide po stopách veľmi starej bežkárskej akcie Prechod piatimi hoľami. Pre potreby cyklistiky som predĺžil začiatok a koniec a pridal jednu hoľu navyše. Hruštínska, Bzinská, Vasiľovská, Kubínska, Lihôčanská a Babínska hoľa, to je tých šesť dám. Trasa vedie malebnou prírodou Oravskej Magury, kde na holiach a lúkach sú pekné výhľady na okolitú prírodu. A pod Minčolom sa nachádza človekom zabudnuté Puchmajerovej jazierko, nazývané Morské oko, ktoré tiež stoji za povšimnutie.

Vo svojej podstate je to hrebeňovka Oravskej Magury, zahrňujúca jeho najvyššie vrcholy, okrem druhého najvyššieho vrchu Paráč. Vedie nádhernou oravskou prírodou. Už názov hovorí, že lúky a holiny budú podstatnou črtou trasy. Z nich sú nádherné výhľady na Oravskú kotlinu, Oravské Beskydy a Podbeskydskú vrchovinu, Chočské vrchy s výrazným Veľkým Chočom (ktorý vidno už na začiatku trasy cez sedlo Príslop), Tatry a podľa počasia ešte oveľa ďalej. Štartujem v dedine Lokca. Medzi mostami a sútoku Hruštínky a Bielej Oravy začína výbežok hrebeňa. Je neznačený, prípadne značení sporadicky bežkárskymi značkami. Treba ísť stále rovno hore hrebeňom. Miestami je to rozbitejšie, ale sú tu vychodené obchádzky. Po čase sa dostávam na prvú lúku. Toto je najdlhší otvorený úsek. Podstatné je držať sa hrebeňa. To znamená, že naľavo aj napravo svah klesá. Odbočky idú dole do dolín, takže skúsenejší horský cyklista by s orientáciou v takomto teréne nemal mať problém. Stačí sa držať „najkrajšej“ cesty a hrebeňa a nedá sa zablúdiť. Takto postupne cez lúku, les, lúku, les sa po bežkárskej trase konečne dostávam na prvú dámu, Hruštínsku hoľu. Prvý pekný výhľad na Oravskú priehradu, Tatry a Pilsko s Diablakom (Babia Hora). Ďalej pokračujem na vrch Príslopec. Naň vedie prvé horšie stúpanie a musím voliť dobrú stopu s väčšou rýchlosťou, aby som neostal stáť v kopci. Na celej tejto úvodnej trase boli možno tak dva veľmi krátke úseky na tlačenie.


Napájam sa na modrú turistickú značku. Nasleduje zjazd, okorenený korenistým charakterom a prechádzam Bzinskou hoľou. Ale neviem či je to len názov vrchu alebo aj niektorej čistinky, cez ktoré som prechádzal. Po prechode pod menším Minčolom, rovnomenným ako najvyšší vrch, sa dostávam na ďalšiu Vasiľovskú hoľu. Je paradoxne presne nad Hruštínom a Vasiľov je ešte o 5 km ďalej. Je odtiaľto nádherný výhľad na skoro celú Oravskú kotlinu, dediny v nej, na Oravskú priehradu a za ňou je taktiež viditeľná aj poľská Orawa. Hoľa má skvelú polohu a je predurčená na takýto výhľad. Ďalej si za Vasiľovskou hoľou urobím odbočku na oravské Morské oko. Tým je Puchmajerovej jazierko na ktoré vedie celkom pekný chodník. Len dosť často je prekrížený spadnutými stromami, bez nich by to bolo perfektné, takto som musel dosť často zosadať a prenášať. Niečo som prečistil, ale len pár malých kmeňov a ak by sa k tomu postavili asi dva-tri malé mostíky cez niektoré potôčiky, bolo by to potom ideálne. Jazierko je rašeliniskového pôvodu a je veľmi pekné, napríklad sú veľmi zaujímavé popadané stromy pod hladinou. Len nedávno som sa o ňom dozvedel a keď som sa k nemu teraz konečne dostal, musím povedať, že je to jedno z najzaujímavejších zákutí na Orave, čo som videl. Má svoje čaro a atmosféru. Takéto veci musíme chrániť ako oko v hlave, to dáva našim potulkám prírodou výnimočnosť a jedinečnosť. Radosť sa dostať na takéto zabudnuté miesto...


Chodník začína na konci Vasiľovskej hole, kúsok po vstupe do lesa a je tiež neznačený. Najjednoduchší bude takýto opis. Keď uvidíte na chodníku po modrej značke na strome tabuľu s písmenom „C zóna, územie európskeho významu“, tak pred ňou odbočte doľava a po pár metroch na križovatke choďte stále rovno, neodbočujte už doľava (časom by ste sa dostali späť na modrú značku a hoľu). Chodník vedie až k jazierku a nie je to zrovna najkratšia odbočka mimo hlavnú trasu, má tak 2 km. Potom sa treba vrátiť tou istou cestou späť. Mimochodom v potôčikoch idúcich cez chodník sa dá asi prvýkrát nabrať voda. Na hrebeni je vždy nedostatok vody, keďže všetky potoky pramenia pod ním. Čo sa týka ochrany 3. stupňa v zóne C, tak z toho si ťažkú hlavu nerobím. Niektorí lesníci a možno aj ochranári sú schopný naháňať cyklistu aj v CHKO s 2. stupňom ochrany a to je praktický celá Orava v CHKO. Chrániť prírodu treba s rozumom. Ak ide cyklista len existujúcim chodníkom, je ohľaduplný k ostatným, tak nie je o nič horší ako turista. Za týmto tvrdením si stojím a budem stáť, aj preto, že sám som aj turista. Dovolím si citovať: „Nikdy však nesmieme zabúdať, že nielen v chránených územiach je potrebné chrániť prírodu, mali by sme ju chrániť kdekoľvek bez ohľadu na stupne ochrany.“ Táto veta dokonale vystihuje podstatu správneho prístupu k prírode. Túto myšlienku mám v srdci a riadim sa ňou. Ako je potom možné, že miesto, kde cyklista ani nebol, len pešiaci, tak to miesto sa už nedá nazývať úzkym chodníkom? Tým pádom u mňa neobstojí ani argument erózie.


Stúpanie po modrej z Vasiľovskej hole je na začiatku strmé a kamenisté, viac sa tlačí ako pedáluje. Potom je to už lepšie a dá sa pekne šliapať. Na rázcestníku Pod Minčolom pokračujem stále po modrej, ale dá sa ísť aj hore priamo na Minčol. Avšak ak si dobre pamätám ten zjazd, tak by to bolo len zbytočné tlačenie. Takto to je pohodička. Aj posledné strmejšie úseky sa dajú s dávkou trpezlivosti vyjsť. Zo sedla si dám odbočku aj na Minčol, najvyšší vrch Oravskej Magury s nadmorskou výškou 1396 m. Ja som sa vyšplhal ešte vyššie na stĺp lanovky a kochal sa nad nádhernou panorámou „všetkých“ pohorí na Slovensku. V peknom počasí je to rozprávkový výhľad. Ďalej pokračujem po červenej smerom na Príslop. Po Lihôčanskú hoľu je to pekný chodníček, či už cez Kubínsku hoľu alebo lesík. V podstate sa už pôjde len smerom dole, tak to bude celkom rýchle. Po prechode Lihôčanskou hoľou nasleduje ťažbou čerstvo poznačená cesta. Nech si nikto neberie do úst, že cyklisti ničia les. Čo za tie roky pozorujem, tak by som ich s dávkou nadsádzky radil až na tretie miesto vplyvu na prírodu po motorizovanej technike a peších turistov (tých v prvom rade pre tony odpadu, čo tam zanechali). Takže tento úsek už nie je nejako extra pekný. Zjazd zvážnicou konči v sedle Príslop. Ešte predtým po výjazde na lesnú asfaltku, netreba zabudnúť po chvíľke odbočiť doľava. Určite sa tu bude každí vracať, proste táto odbočka červenej je smerom dolu neviditeľná. Jedine ak by ste šli na bicykli dolu asfaltom krokom.


Z Príslopu prechádzam na Budínsku časť Oravskej Magury. Človeka by ako prvé zamrazili tie prvé dva stúpania. V skutočnosti vôbec nie sú také hrozné ako vyzerajú, keďže majú pevný povrch a ide to po nich celkom ľahko. Dokonca aj na konci dlhej túry. Krátko po vstupe do lesa, keď červená značka odbočuje doprava je chata, blízko ktorej je prameň. Smer je označený šípkami na stromoch. Smerom na Javorovú je posledné väčšie stúpanie, kde je potrebné miestami bicykel tlačiť. Po tomto znovu nasleduje typická hrebeňová cesta. Výhľady uzatvára posledná dáma, Babínska hoľa. V jej poslednej časti je vyrúbaná holina aj na opačnú stranu, odkiaľ je priamy výhľad na Tatry. V menej oparovom počasí ten výhľad stoji za to. Posledným miestom cesty je najvyšší vrch tejto časti Magury a to Budín 1221 m n. m.. Tu ale nie je žiaden výhľad, vrchol je schovaný v lese. Ešte pred Budínom je jedno zradné miesto, kde treba odbočiť z cesty a pokračovať hrebeňom. Ja som sa raz nechal zviesť z cesty a pokračoval som popod vrchol zvážnicou. Po hladkom výjazde na vrchol je treba sa dostať dole z hrebeňa. Je viacero možností.


Z Budína ide zelená značka, ktorá nie je zaznačená v žiadnej mape, ktoré som videl a existuje minimálne od roku 2008. Chodník je to pre objaviteľský typ bikerov. Je málo používaný, ak vôbec a s tým treba rátať. Mal som niekedy pocit, že som prvý čo tadiaľ šiel. Prvý úsek je v pohode, len treba dávať pozor na konáre na zemi. Vychádza na zvážnicu a pokračuje po novo vybudovanej lesnej ceste. Ale len kúsok, potom pokračuje doprava znovu ako chodník a križuje ešte jednu zvážnicu. Nakoniec som sa dostal na zarastenú čistinku s novou výsadbou stromčekov. Tu som trochu poblúdil a musel som sa vracať. Na čistinke treba odbočiť doľava a držať sa pod lesom a až potom ísť dole, stále okolo lesa, tam sú značky. Vychádza na asfaltku a po pár metroch vyššie ide zvážnicou znovu dole lúkami až do Lokce. Musel som to trochu opísať, lebo toto je najzradnejšie miesto. Ako som písal, mal som pocit, že som tadiaľ šiel jediný v tomto roku. Vôbec to nie je rýchly zjazd bez konárov a prenášania, aby nebol niekto prekvapený.


Alternatívne a jednoduchšie by bolo pokračovať z Budína červenou a až v sedle alebo ďalej odbočiť na nejakú zvážnicu, ktorá ide vždy do nejakej dediny. Podľa miesta štartu by bolo pekné dokončiť celý hrebeň až do Námestova, to znamená taký poriadny celodenný výlet. Keď sa rozbiť, tak poriadne! Keď poriadne, tak si dať odbočku z Príslopca aj na Paráč a bude to kompletka a totálka. Možno to niekedy takto skúsim, tým pádom by som prešiel v podstate celú Oravskú Maguru so všetkými geomorfologickými celkami – Paráč, Kubínska hoľa a Budín. Možnosti na Orave sú veľké a fantázii sa medze nekladú. Medze môže klásť maximálne tak naša kondička a technika, v tomto prípade hlavne kondička. Priamo na vrchol Paráč nejde značený chodník. „Vrchol“ je označený rázcestníkom západnejšie a pod ním. Na vrchol ide veľmi málo využívaný neznačený chodník a je horko-ťažko prejazdný len jedným smerom a to od tohto falošného vrcholu, čiže smerom od západu na východ. Nič veľmi pekné čo by som odporučil. Škoda aj mimo značený chodník ničiť porast v tejto lokálnej rezervácii. Aj na modrej značke je cez chodník padnutých pár stromov, hlavne v poslednej časti pod vrcholom, čo ale patrí do pralesného obrazu v tejto chránenej oblasti.

Táto trasa spája všetko po čom priahne srdce každého bikera, považujem ju za celkom reprezentatívnu. Priznám sa, pre potreby tohto článku som si to chcel samozrejme celé prejsť, nafotiť a aj objaviť Puchmajerovej jazierko, ale pre krátkosť poobedňajšieho času som to musel prejsť na dvakrát a aj druhýkrát som prišiel domov len tak tak za svetla, keď už slnko dávno zapadlo. Takže je to naozaj dlhý celodenný výlet. Sám som na začiatku očakával, že to bude jednoduchšia túra. Na druhej strane, určite sa tu oplatí niekedy cez víkend prísť.

Mapa a profil: http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=112684
Dĺžka: cca 49 km
Nastupané metre: 1838 m