Najťažšie stúpanie po cyklotrase na Slovensku?

Hodnotiť niečo ako „naj“ bude vždy subjektívne, ale k tomuto tvrdeniu máme pádne argumenty. Poďte sa presvedčiť, či nepreháňame a užiť si naplno jesennú atmosféru.

Ako sa to hovorí? Na dobré veci sa oplatí počkať? Zrejme som už podobné spojenie použil, ale teraz opäť prišlo k jeho naplneniu. Sprostredkovať samostatne tento nádherný kopec som vám chcel už dlhšie, ale vždy si v našom obsahu nejako „zahral". Následne bolo potrebné dať si pauzu, no pre 2023 som mal jasný cieľ. Počkáme na jeseň a ukážeme vám túto lahôdku v nádherných farbách a najmä z tej strany, ktorá sa v našom obsahu neobjavila. Dalo by sa povedať, že tvorí akýsi „skrytý“ klenot legendárnych domácich stúpaní.



Ak ste si prečítali nadpis, zrejme vás zaujalo moje tvrdenie, ku ktorému som pridal pre istotu aj otáznik. Hodnotiť niečo prívlastkom „naj“ je vždy subjektívna záležitosť, lenže bez emócií by to zase bola nuda. Pokojne mi môžete oponovať, ale pokúsim sa vám ukázať dôvody, pre ktoré som si taký nadpis dovolil použiť.

Najťažšie asfaltové stúpanie patrí rovnako do Veľkej Fatry a zrejme sa zhodneme, že Smrekovica si svoje miesto zaslúži vďaka parametrom. Rovnako sme si ukázali aj najťažšie stúpanie k horskej chate, doslova extrém ku chate Plesnivec, kam v sedle bicykla (bez pohonu) vyšiel asi jeden človek v histórii.

Niečo podobné bude napríklad aj oficiálna cyklotrasa k Chate pod Suchým zo Strečna, kam by som poslal len svojho nepriateľa a nikto „príčetný“ si ten kopec nepôjde tadiaľ vychutnať... jednoducho kameňolomy. Možno vám teraz napadne Kráľova hoľa, ktorá je dlhá s prevýšením cez 1 000 metrov, ale zase miernejšia (8,6 %) a technicky nenáročná s rozbitým asfaltom v druhej polovici. Chata pod Chlebom je rovnako náročná, ale nie tak strmá.

Martinské hole? Slušná stena so slušným sklonom, ale to najhoršie je v úvode a potom už máte opäť asfalt. A čo tak nádherný a strmý kopec k chate Červenec? Parametre slušné, jazditeľné, ale prevýšenie „len“ 626 metrov. Beriem do úvahy miesta, kam vedie oficiálna cyklotrasa, ale takto môžeme pokračovať a diskutovať ešte dlho. Teraz však skúsim dať svoje argumenty.

Krížna, the Hard Way

Nad podobným porovnávaním som neraz rozmýšľal, ale keď vezmem do úvahy dĺžku, prevýšenie, technickú náročnosť a rovnako charakter stúpania, pričom by sa kopec mal dať skutočne aj jazdiť, stále mi vychádza ako víťaz Krížna. Lenže teraz nemám na mysli populárnu stranu od Harmanca, ktorá vedie cez horský hotel Kráľova studňa. Práve tá tvorila finále aj mojej „dokonalej MTB trasy" pred 2 rokmi. Nájdete tam nádherné zábery, pretože celý kopec s nami už išiel Adam s kamerou, a nebudeme sa teda opakovať.

Preto som použil v podnadpise aj odkaz na legendárnu výpravu slovenských horolezcov na Everest 1988. O nej je krásny film od Pavla Barabáša (Everest - The Hard Way) z roku 2020, odporúčam si ho pozrieť. Vo veľmi prenesenom zmysle mám na mysli náročnejšiu alternatívu, ktorú toľko ľudí smerom nahor nechodí.

Sadnúť si takto do trávy s výhľadmi po takmer 1 000 výškových metroch a hodine jazdy do kopca je pocit, pre ktorý sa oplatí trénovať.

Ak sa vypravíte na Krížnu z Horného Jelenca, teda od pamätníka Mor ho!, máte pred sebou v podstate 12 km kopec. No až na konci osady Valentová sa cesta skutočne zdvihne a čakajú tieto parametre. Dĺžka 9,7 km, prevýšenie 919 metrov a sklon 9,4 %. Ale pozor. Dostanete sa nad pásmo lesa a posledných asi 500 výškových metrov má dĺžku 4 km a priemer 12,6 %, pričom ponúka aj viacero technických úsekov. Stúpanie nie je len o tom, aby ste čo najviac tlačili do pedálov, rovnako treba rozumne voliť stopu a najmä rozložiť sily.

Nechajme čísla teraz tak

Doteraz som vám chcel ukázať dôvody, prečo si myslím, že nadpis má svoje opodstatnenie. Lenže naša séria má názov „najkrajšie stúpania“ a počas cesty hore sa presvedčíte, že Krížna si zaslúžila samostatné miesto a spracovanie. Hneď, ako sa cesta zdvihne za Valentovou, sa ukážu obrovské skaly, kde sa natáčal aj klenot našej kinematografie, film Vlčie diery.

Prejdete osadu Rybô, kde sa odohralo najtragickejšie lavínové nešťastie na Slovensku, pri ktorom v roku 1924 zahynulo 18 ľudí. Keď budete naberať výšku a objavia sa majestátne „kotle“ Veľkej Fatry, pričom jeden z nich budete traverzovať, pochopíte. A posledná časť už po hrebeni bude pravá čerešnička. Dúfam, že sa nám podarí tento zážitok priniesť priamo k vám cez video, ale rovnako prostredníctvom fotiek. Nevyužiť také nádherné farby by bol jednoducho hriech a potom budem rád, ak do komentára napíšete, či som nepreháňal...


Záznam jazdy v aplikácii Strava.

Po tom, ako odbočíte do doliny, budete mať dosť času roztočiť nohy. Úvodné 2 km sú mierne, prejdete osadu Valentová a až za posledným domom sa cesta zdvihne... tu začína Krížna, the Hard Way.


Keď skončí asfalt, napojíte sa na kamenistú cestu. Už na nej sa vám po pravej strane ponúknu pohľady na to, čo všetko vás ešte čaká. Postupne budete podchádzať veľký kotol až k miestu, kde býval salaš.


Na tomto salaši sa pred pár rokmi natáčal aj film Piargy (Fašiangy), za ním nasleduje jeden z mála rovinatých úsekov, ktoré odporúčam využiť na vydýchnutie. Pretože, potom to príde...


Uvidíte križovatku cyklotrás, pričom pravou stranou sme pokračovali v rámci okruhu cez Donovaly, ktorý odporúčam ako jeden z najkrajších tipov na výlet. Ale teraz zabočíme doľava a nasleduje spomínaných 500 výškových metrov s priemerom cez 12 %.


Hneď ako odbočíte, čakajú možno najprudšie úseky a výšvihy, ale postupne sa dostanete do takéhoto „miernejšieho" traverzu a v diaľke vytúžený vrchol – Krížna.


Po ľavej strane uvidíte majestátnu Majerovu skalu. Odporúčam ju v rámci turistiky/behu ako skvelé miesto s netradičnými výhľadmi.


V Rybovskom sedle (1 317 m n. m.) sa vám naplno otvorí panoráma okolitých svahov. Krížna bude v podstate priamo nad vami, ale cesta pokračuje ďalším traverzom. Ak si chcete oddýchnuť, určite odporúčam zastávku práve tu, potom sa už pôjde na hrebeň.


Teraz už začíname traverzovať východný kotol, čo nás postupne privedie až na hrebeň.


Tesne predtým, ako sa napojíme na hlavný hrebeň, už máme poriadne obalené kolesá vďaka miestu, kde sa dlho drží vlhkosť. Ráno bol mráz, ale slnko má ešte silu, takže sa vytvorila mazľavá vrstva. Na druhej strane takéto počasie ponúklo poriadnu dohľadnosť a za chrbtom vidieť aj Vysoké Tatry a známu siluetu.


A sme hore, vo výške 1 574 m n. m. Sadnúť si takto do trávy s výhľadmi po takmer 1 000 výškových metroch a hodine jazdy do kopca je pocit, pre ktorý sa oplatí trénovať. Netreba sa však nechať odradiť a keď to nejde, pokojne potlačiť. Myslím, že ten spomínaný pocit na vrchole nebude veľmi odlišný, ani keď pôjdete hore 2 hodiny.


Obalené kolesá si nemusí užívať len Cepo v okolí Trnavy. Vlhkosť v tieni, ranný mráz a silné slnko sa postarali o tento cyklistov „splnený sen"... v tom kopci stačil aj krátky úsek.


Jedna v režime „black&white“ po ceste nadol. Adam ma fotil na dlhé ohnisko priamo z Krížnej, v pozadí vidieť stredisko Šachtičky a kúsok Banskej Bystrice.


V zjazde sa vám ukáže aj pohľad na Jánošove skaly, Ploskú, či Rakytov.


Zjazd z Rybovského sedla, za kopcom je Suchá dolina a Liptovské Revúce, kam rovnako vedie cyklotrasa z Prašnického sedla. Takže stúpanie môžete začať aj odtiaľ, prípadne si nahor „odskočiť" v rámci iného okruhu .


A ešte trochu jesennej atmosféry zachytenej Adamovým okom. Fotky boli hlavným dôvodom, prečo som spravil aj tento fotopríbeh a mohol ich využiť na maximum.

Prečo skúsiť aj túto stranu?

Možno si teraz kladiete otázku, prečo ísť hore práve takto, teda tou náročnejšou stranou a nie opačne, najmä ak chcete spraviť okruh. Samozrejme, nechcem nikoho presviedčať, tiež veľmi rád chodím „klasicky“, len pár argumentov na prehodnotenie.

Táto strana je orientovaná na východ, takže doobeda vám sem bude svietiť slnko (a poobede je tu už pekná kosa). Ak pôjdete neskôr, zjazdovať budete potom smerom na západ, teda pôjdete dolu viac po slnku. Navyše, zjazd smerom na Kráľovu studňu mi príde pestrejší aj zábavnejší, rovnako vhodnejší aj pre menej skúsených, pretože nejdete viac ako 900 výškových metrov „na šupu“ a budete aj menej „vyklepaní". V prípade chladnejších podmienok sa môžete zohriať v horskom hoteli a následne pokračovať.

Ďalšia možnosť zastávky je potom pri Harmaneckej jaskyni v podstate na konci zjazdu. Tie zastávky udávam aj z dôvodu, že Krížna je naozaj skvelý kopec na jeseň/zimu a teda, kým ešte nie sú kopy snehu, len nejaký ten poprašok. Hrebeň býva vyfúkaný, čiže väčšinou tvrdý a pekne zjazdný. Len nezabudnite na teplé oblečenie do zálohy, pretože práve hrebeňové úseky si žijú svojimi vlastnými teplotnými pravidlami a vždy je tu oveľa väčšia zima najmä vďaka vetru.

Tak verím, že sa nám podarilo sprostredkovať zážitok a samozrejme, najlepšie bude, ak si niekedy túto stranu prídete vyskúšať. A potom mi pokojne môžete napísať, či som len zbytočne nepreháňal. A keby aj nie, mám jednu prosbu. Nejazdite cez obývané horské osady ako blázni a dávajte pozor v zákrutách...

Použité oblečenie

Vzhľadom na časté otázky doplním aj oblečenie, ktoré v takýchto podmienkach jesene zohráva dôležitú úlohu. Ráno bol v doline mráz, neskôr kúsok nad nulou a na slnku sa hore teploty vyšvihli aj na 10 °C, fúkal, ako inak, aj vietor. Základom bolo oblečenie od Castelli, zateplené krátke nohavice s vreckami Unlimited Thermal, novinka na túto zimu a dlhé návleky Nano Flex 3G.

Navrch potom spodné tričko s dlhým rukávom Prosecco Tech Long a v stúpaní bunda Beta RoS. No a potom v zjazde navrch, či pri fotení, výborne poslúžila novinka, zateplená ale extra ľahká Castelli Fly Thermal. Na cestu hore rukavice Lightness a so sebou teplejšie Spettacolo RoS, návleky na tretry Unlimited.