Chata Pod Náružím - výzva, ktorú treba prijať

Stúpanie v Západných Tatrách, ktoré si dnes predstavíme, budí svojimi parametrami rešpekt a môžeme ho smelo zaradiť medzi skutočne náročné. Ale zostať len pri číslach by bola škoda, ponúka ešte oveľa viac.

Sú miesta, ktoré patria medzi notoricky známe a hneď vám napadnú ako prvé a potom sú také, kde potrebujete nejaký impulz k návšteve, najmä ak ich nemáte priamo za domom. Hovorím aspoň za seba, pretože nie som typ, čo by z ničoho nič pátral a „sliedil" po celej mape. To až potom, keď príde spomínaný prvotný impulz a na niečo sa zameriam.

Verím, že článok a video poslúži ako celoročná inšpirácia, len si upravíte farby.

A prišiel v podstate pred rokom, keď sme predstavili stúpanie k chate Plesnivec a označili ho pomenovaním „najťažšie stúpanie k horskej chate“. V komentároch sa potom objavil tip na ďalšie náročné stúpanie, rovnako mi prišlo viacero správ cez rôzne siete. Sprvu ma trochu zmiatlo názvoslovie, pretože niekto spomínal Chatu pod Náružím, ďalší chatu Červenec. Až neskôr mi došlo, že sa jedná o jedno a to isté. Ale parametre hovoria jasnou rečou, pričom hore ide rovnako oficiálna cyklotrasa.


Dajme na úvod trochu čísel, pretože kopec radia, čo sa týka „papierovej“ náročnosti, naozaj vysoko. Ak vezmem segment, ktorý pokrýva len samotné stúpanie bez nájazdu po úvodnej rovinke, dostávame sa k hodnotám – dĺžka 5,3 km, prevýšenie 626 m a priemerný sklon 11,6 %. Navyše je v číslach zarátaný aj jeden menší zjazd, čo samozrejme trochu uberie z priemeru. V danom kontexte už potom ani legendárna Smrekovica nepôsobí tak náročne, ale to sme „zabrdli“ do asfaltu, ktorý tu budeme hľadať márne.


Už keď ráno vyrážam z hmly a mierim proti slnku na východ, je mi jasné, že dnes bude deň ako „víno". A keď sa autom „predieram“ cez stádo oviec kúsok pred parkoviskom, rovnako viem, že o atmosféru nebude núdza. Myslím, že môžete posúdiť sami vo videu a nižšie v článku ešte pár postrehov a tiež fotogaléria.

Charakter stúpania

Celkovú náročnosť som už predostrel vyššie, no svojím charakterom sa kopec dosť líši do ostatných. Samozrejme, bavíme sa o MTB, podklad tvorí vo väčšine prípadov príjemná šotolina, miestami sú ale skaly trochu väčšie, najmä v prudších úsekoch. V nich nemôžete len sedieť a šliapať, treba aj pekne pracovať s ťažiskom a trakciou, ak chcete zostať v sedle. Hneď mi napadá jeden článok s názvom Ako efektívne stúpať v teréne, kde sme sa detailne pozreli, čo si pod tým môžete predstaviť. Zrejme najťažšou je práve úvodná pasáž, hneď ako sa oddelí cyklotrasa smerom k Žiarskej doline.

Tam sa rozhodne neodvážim povedať, že kopec zvládne každý, naozaj treba vynaložiť silu, aby ste sa udržali v sedle a podobných úsekov je viac. Dalo by sa povedať, že prichádzajú v celkom pravidelných intervaloch. Ale...po každom jednom vždy nasleduje nejaká výrazne miernejšia pasáž, tesne pred koncom dokonca spomínaný zjazd. A to spraví naozaj veľký rozdiel vo vnímaní náročnosti. Teda pokiaľ nejdete na watty, inak musíte podradiť a pridať. Nižšie všetko pekne ukazuje graf z aplikácie Veloviewer. Pokrýva stúpanie aj s rovinatým nájazdom v podstate priamo od parkoviska a preto je dlhší, ako som písal v úvode a s nižším priemerom.


Čo sa týka výhľadov, máte ich dávkované za odmenu po nejakom úseku. V úvodnej časti sa ukážu najmä Nízke Tatry, ktoré sa postupne presunú za váš chrbát.


Ale myslím, že najviac sa vám bude páčiť veľká lúka tesne pred samotným záverom. Vyjdete z lesa a pred vami sa otvorí pohľad na Západné Tatry s dominantou Salatína (2048 m n. m.).


Po ceste dole, samozrejme aj hore, ak si chcete oddýchnuť, odporúčam zastávku – je to práve miesto pred spomínaným zjazdom na 4. km stúpania vo výške 1 327 m n. m. Prejdete asi 20 m po chodníčku a ocitnete sa na skalných bralách, ktoré je vidieť aj z parkoviska. No a odtiaľ sa vám naskytne doslova kráľovský výhľad.


A čo porovnanie s chatou Plesnivec, keď už sme ju načali v úvode? Na Liptove si dáte pekne do tela, budete musieť zabojovať vo veľmi prudkých častiach, ale nejedná sa o extrém v kombinácii s náročným terénom ako v Belianskych Tatrách. Tam od určitého miesta idete len prudko hore a neustále po skalách, čo už ste ale videli...

Spojenie so Žiarskou chatou

Upozorňujem, že Chata pod Náružím nefunguje v klasickom „chatovom“ režime, ale najmä cez víkendy, sviatky, prípadne po dohode ohľadom ubytovania. Nečakajte, že na 100 % si hore niečo dáte, skôr sa jedná o príjemný bonus. Nie že prídete vyhladovaní a na pokraji života a smrti.


Vo videu som neraz spomenul aj Žiarsku chatu, ktorá leží kúsok ďalej a o niečo nižie vo výške 1 325 m n. m. Chaty oddeľuje Jalovecká dolina a k ústiu Žiarskej doliny sa dostanete po cyklotrase. Na nej čaká tiež jedno strmé stúpanie, najmä v smere od Bobrovca. Práve spojenie týchto chát je za mňa pekným tipom, ako stráviť viac času v horách. Navyše stúpanie Žiarskou dolinou nie je také prudké, tvorí ho rozbitý asfalt, hore si môžete „zabiť“ halušky, alebo na čo príde chuť. Dokopy potom pozbierate cca 1 400 výškových metrov, čo nie je na zahodenie...


Tu sme už netočili, resp. nemapovali samotný kopec, pretože si nechceme „vystrielať" všetky náboje naraz. Sem sa oplatí prísť aj v zime, cesta hore býva vždy pekne „udupaná“ a v dobrých podmienkach doslova zimná radosť.


Ale myslím, že fotky hovoria jasnou rečou, prečo sa sem oplatí vyraziť na jeseň. Najmä záverečná alej nám doslova učarovala. Rozhodne sa ale nemusíte obmedzovať na spomínané ročné obdobia. Verím, že článok a video poslúži ako celoročná inšpirácia, len si upravíte farby. A kto by mal chuť na zmenu, môže si na chatu vybehnúť už v sobotu 5. 11. 2022 v rámci pretekov „Choď ako môžeš", o ktorých sa dočítate v pozvánke na MTHIKER.

Tip na výbavu

Hovorím si, že v podobných článok na koniec vždy pridám aj nejaký tip na výbavu, ktorá sa pre daný výlet a podmienky osvedčila. Koniec koncov, potom mi veľmi často píšete.

Presne na podobné podmienky, teda veľké rozdiely teplôt, dlhšie zjazdy, je výborná vesta Castelli Unlimited Puffy. Je v podstate z rovnakého materiálu ako bunda, teda Polartec Alpha vnútri a neprefúkavý tenučký materiál na hrudi, chrbte doplnený o elastické boky.


Skladná, ľahko ju zmestíte do vrecka dresu a vďaka svojim vlastnostiam dokáže oveľa lepšie udržať teplo než klasická vesta - bola vytvorená na stop/go aktivity. Inak povedané, keď sa výrazne strieda intenzita, teda dlhšie prestoje, zjazdy, výrazné zmeny teploty. Má civilnejší strih, takže ju veľmi rád nosím aj mimo bicykel, výborná na cestovanie a pod., kedy „zastúpi“ šport aj civil. Tomu napomáha aj trojica vreciek, 2 veľké cyklistické vzadu a jedno náprsné na zips. Na rozdiel od bundy má aj dvojitý zips, čo je detail, ktorý naozaj oceňujem a ktorý výrazne uľahčuje manipuláciu a odvetrávanie. Jednoducho super kúsok do hôr s univerzálnym použitím, napríklad aj na turistiku.


A ešte jeden tip. Viacerí ste mi písali, ktoré voľné krátke nohavice majú ešte športovejší strih okrem neraz prezentovaných Sportful Performance, či Castelli Unlimited. Rovnako myslím XC jazdcov poteší aj model od Assos, konkrétne Trail Cargo T3. Sú ešte o niečo viac elastické, na tele ich nie je ani cítiť, navyše majú dvojicu výborných vreciek na zips, kam dáte napríklad aj mobil. Majú výborne poriešený pás, ten je poriadne vysoký ale z tenkého elastického materiálu, takže vôbec nepadajú a keď ich zložíte, zaberú minimum miesta – buď do vrecka dresu, prípadne do voľného košíka. Okrem toho, že výrazne zvýšia tepelný komfort, prípadne ochránia pred blatom, oceňujem aj následný civilnejší „look“ niekde na chate. Len samozrejme treba dať pozor na veľkosť, napríklad elastické krátke nohavice od Assos mám XL, tu som siahol po L (196 cm a 85 kg). Robia ešte užší model označený ako Mille GTC Zeppellin, ktorý má ale namiesto vreciek vetranie, no sú aj o kúsok kratšie a s výrazne vyššou cenovkou. Už potom rozhodne, čo preferujete a aké máte dlhé nohy.

Zdroj fotografií: Adam Milo, archív autora