Smrekovica – najťažšie asfaltové stúpanie na Slovensku

10 % priemer na 8 km robia z tohto kopca legendu, ktorú by ste si mali vyskúšať na vlastnej koži. A zima nemusí byť prekážkou, aby ste boli o niečo bližšie ku hviezdam.

Hneď na úvod sa možno pýtate, či je to naozaj pravda a či ho môžeme označiť spojením najťažšie. Možno vám napadne Kráľova hoľa, ktorá ponúka väčšie prevýšenie aj dĺžku (13,6 km a priemer 8,4 %), ale nie je taká strmá a hlavne nie je to asfaltový kopec. V podstate polovica je po šotoline, paradoxne tá prvá. Tak potom Sliezsky dom, ktorý už spracovaný v našej sérii máme. Tam je cca 9,9 % priemer, ale kopec je o 1 km kratší, cca 6,8 km. Martinské hole? Tam máme cca 9,5 km a priemer 7,7 % po parkovisko. Ak vezmeme k tomu aj úsek k vysielaču Krížava, čo už skôr hraničí s „gravelom“, máme 11,2 km a priemer 8,2 %. A čo Kojšova hoľa na východe? Tá má cca 9 km a priemer cca 7,3 %. Jednoducho, ak vezmeme stúpania s „normálnym“ asfaltom, tak je Smrekovica so svojimi parametrami na prvom mieste.


Na dobré sa oplatí počkať

Môj príbeh so Smrekovicou je trochu špecifický. Už od začiatku, ako sme začali robiť rôzne stúpania, som ju mal poznačenú a samozrejme už predtým mi rezonovala v ušiach. Pri tom, ako ju mám v podstate pod nosom pri ceste na chalupu, sa až hanbím pripomenúť, že som ju šiel prvýkrát až minulý rok, tiež v zime. Bolo to počas výjazdu, kde sme potom pokračovali na hrebeň a prešli si trail okolo Sidorova.

Ale odvtedy ma už nenecháva „chladným", veď tento rok som ju šiel tuším 4-krát. Časť sme si prešli aj na „Ultimátnej trase“ s Jančim a Stanom, kde sme sa na ňu pripojili zo zvážnice cca v polovici. V ani jednom videu o nej ale detailne nehovorím z jediného dôvodu - pretože si zaslúži svoje podrobné spracovanie a miesto v našej sérii najkrajších stúpaní.

Posledným impulzom bolo moje posledné stúpanie, kedy odchádzame z našej chalupy, pričom ja si to strihnem na biku cez Šturec a rande máme v Ružomberku pod Malinom. Výrazne sa ochladilo a už v zjazde do Liptovských Revúc vidím cez mraky, ako sú okolité kopce v bielom kabáte. Dole ešte trochu prší, no už sa neviem dočkať, ako začnú pribúdať výškové metre. Po chvíli zbadám za sebou aj „sprievodné“ vozidlo. Lenka si chcela tiež pozrieť Smrekovicu aj s mladým


Naberám teda metre, začína snežiť a postupne sa krajina mení do bielej. Takto si vyjdem v tempe hore vysmiaty ako lečo. Hovorím si, že presne takúto Smrekovicu by som vám chcel sprostredkovať. Podmienky posledných dní nám potom ponúkli šancu, ktorú sme s Adamom využili. Veď posúďte sami...


Záznam v aplikácii STRAVA na tomto odkaze.

Dokonalé zázemie

Na dobré veci sa oplatí počkať a táto Smrekovica bola len ďalším dôkazom.
Samotný kopec začína v Podsuchej, ktorá je kúsok od Ružomberka. Miesta na parkovanie habadej, navyše je tu koliba a už vieme, čo si dáme potom za odmenu. Takže dokonalý štartovací bod, ale samozrejme sú aj iné možnosti. Vďaka Cyklokorytničke sa sem viete dostať mimo hlavnú cestu z jednej aj druhej strany. Teda smerom od Donovalov sa bavíme skôr o gravel a MTB. Smrekovica tak môže byť spestrením výjazdu v prípade cestného bicykla, ak máte MTB, tak výstupovou trasou za parádnym jazdením.

Nie sú to len parametre a čísla

O parametroch Smrekovice sme už hovorili v úvode, no teraz si ich dáme dokopy. Takže čaká cca 7,8 km s piemerom 10,1 %, pričom nastúpate 785 výškových metrov. Napríklad segmenty na Strave sú trošku skrátené, preto môžete nájsť jemne odlišné hodnoty.


Príjemné je, že všetko začína celkom pozvoľna, prejazd cez chatovú oblasť je na úrovni okolo 7 %. Práve tu je asfalt aj naviac zrnitý, ale nenechajte sa zmiasť. Tam, kde je ceduľa s upozornením na snehové reťaze, v podstate začína „pravé“ stúpanie a sklon vyskočí stabilne k hodnotám nad 10 %. No a tu začína aj pekný „koberec", čo vám naberanie metrov spríjemní. A kopec už nepovolí.

Čo je podľa mňa najťažšie, cesta sa pred vami nejako nekrúti, vidíte pred sebou strechu a keď v úvode prepálite tempo, budete zvádzať so sebou slušný vnútorný boj. Ja sa opäť presvedčím, že patrím do dieslovej kategórie a studené štarty mi rozhodne nesvedčia...ešte k tomu, keď je mráz. Nohy ma bolia viac ako po 10 hodinách v sedle a tiež zisťujem, že letná „forma“ už je minulosť. Čo vám zamestná hlavu, sú ceduľky, ktoré vás budú informovať každý kilometer kopca, o koľko bližšie ste ku hviezdam.

Prvý zlomový bod tvorí veľká dvojitá serpentína cca v polovici stúpania. Ale za ňou začínajú aj najprudšie úseky, kde sa sklon šplhá aj k hodnote 14 – 15 %. Ešte chvíľu sa cesta vlní, ale potom zase v dlhých úsekoch rovno hore a môžete sa ponoriť do vlastných myšlienok.


Potrebujete sa dostať k ďalšej veľkej serpentíne, kúsok za ňou je ceduľka a už len 1 km k cieľu. Tam sme sa dostali aj z „mrazáčika" zase na slniečko a hneď veselšie.


Navyše potom čakajú ďalšie zákruty, takže sa zabavíte a o chvíľu sa pomaly vynoríte z lesa. Pred sebou zbadáte hotel, ale pozor, ešte lahôdka. Čakajú prudké serpentíny a „pavé" sekcia. Za mňa dojazd na parádu, ale nezabudnite, že cieľ nie je pri hoteli ale treba ísť ešte kúsok vyššie.
Samotné stúpanie je tak ťažké, ako si ho človek spraví...
Teda, ak chcete mať svoj výkon zaznamenaný v rámci segmentu, ak nie, kľudne berte tieto riadky s rezervou. Úvod som jemne napálil, nohy ma bolia a už idem na max, ale tak v závere treba ešte zo seba dostať, čo ide. Nakoniec mi ukázalo 44 min a 15 sekúnd a priemer okolo 290 wattov. Či už pôjdete „na pohodu“ alebo si dáte do tela, kopec sa vám bude určite páčiť...



Smrekovica a MTB idú rozhodne dokopy

Možno sa teraz pýtate, že prečo som na „kráľovský“ asfaltový kopec vzal bike a nie žiletku. Navyše, keď sa Smrekovica môže pochváliť naozaj výborným asfaltom, kde nie sú žiadne gravel sekcie a spestrenia. Po prvé, ak vezmete bike, môžete pokračovať po cyklotrase ďalej a ešte o cca 100 výškových metrov vyššie. Tam, kde končí cesta, je pekné horské prostredie, ale žiadne úchvatné panorámy. Ja nemám úplne rád pocit, ak viem, že sa dá ísť ešte vyššie alebo tam, kde sú najlepšie výhľady. Ale ak pôjdete ďalej, všetko sa zmení...


Keď sme šli s chalanmi moju dokonalú MTB trasu, okrem Jančiho pádu ma asi najviac „škrelo“, že práve na Smrekovici bola ešte hmla a nebolo poriadne nič vidieť. Keď vyjdete z lesa, doslova ako na dlani sa pred vami otvorí hrebeň Nízkych Tatier.

No a my s Adamom sme mali takú parádnu dohľadnosť, že bolo detailne vidieť majestátny tatranský Kriváň. Obaja sa tu kocháme a hľadáme miesta na dobré zábery. Nechýba ani dotyk divočiny, kedže všade okolo sú poriadne medvedie stopy.


Ešte kúsok treba šliapnuť a dostávate sa na pomyselný vrchol so zaujímavým názvom Jánošíkova Kolkáreň, čo je okolo 1 469 m n. m.. Tu v podstate leží hranica Národného parku Veľká Fatra a po hrebeni vedie cyklostrasa ďalej, po ktorej samozrejme môžete pokračovať až na Malinô. My dnes končíme tu...


No a druhou výhodou MTB je zimné obdobie, pretože tento kopec je výborným „zimným“ stúpaním, ak si viete aspoň trochu odhadnúť podmienky. Vďaka hotelu je cesta hore udržiavaná, posypaná a keď je sneh ujazdený, stúpať hore je zážitok. Navyše ste zastrčený v podstate stále medzi horami, takže je menšia šanca, že vás bude v mraze ešte bičovať nejaký severák. Na druhej strane buďte pripravení, že slnko tu najmä v zime veľmi nesvieti, jedine trochu ráno (východná strana).

Tímová práca

Na záver by som rád vypichol dôležitý fakt. Výsledok, ktorý vidíte, je doslova tímová práca s Adamom. Nie je to tak, že Imro si melie svoje a Adam si ide svoje. Našou výhodou je fakt, že sa na veci pozeráme veľmi podobne a radšej točíme, keď sú trochu „iné" podmienky. Napríklad, keď poviem, že práve so snehom bude Smrekovica to pravé, netreba ho dlho presviedčať a nefrfle, že bude zima, kedy je samozrejme všetko trochu komplikovanejšie ako v lete. Rovnako si vždy povieme, čo by bol pekný záber, ako video poňať, kde spraviť fotky, prípadne doplniť ďalšie zábery a pod. A ja sa potom vždy teším na edit, kedy sa všetko spojí dokopy.


Samozrejme, vidieť je najmä mňa, len chcem zdôrazniť, že srdce do toho dávame obaja. A aj keď on okolo mňa „lieta“ na ebiku, vo výsledku si dáme do tela asi rovnako.

Nakoniec vždy platí, že samotné stúpanie je tak ťažké, ako si ho človek spraví. Či už pôjdete na pohodu, alebo si dáte do tela, hlavne choďte a užite si ten parádny pocit, keď ukrajujete výškové metre. Radosť, ktorú „necyklista“ ťažko bude chápať.


Na dobré veci sa oplatí počkať a táto Smrekovica bola len ďalším dôkazom. A množstvo ďalších stúpaní ešte stále čaká...
report_problem Našiel si v texte chybu?
Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Najťažšie stúpanie po cyklotrase na Slovensku?

Najťažšie stúpanie po cyklotrase na Slovensku?

Hodnotiť niečo ako „naj“ bude vždy subjektívne, ale k tomuto tvrdeniu máme pádne argumenty. Poďte sa presvedčiť, či nepreháňame a užiť si naplno jesennú atmosféru.
Video: 10 zásad pri plánovaní sezóny - ako na cyklistické ciele a predsavzatia?

Video: 10 zásad pri plánovaní sezóny - ako na cyklistické ciele a predsavzatia?

Ako prekonať lenivosť a nevytvárať si prekážky na ceste do stanoveného cieľa? Čo naopak pomôže, aby sme boli so sezónou spokojní?
Imro vs. Cepo alebo súboj pod Tematínom

Imro vs. Cepo alebo súboj pod Tematínom

Naštylizovali sme sa do polohy cestného a MTB cyklistu, dali si konečne battle a popri ňom vám predstavíme aj MTBIKER trail, či stúpanie na Tematín.
keyboard_arrow_up