Merida Zelená stopa 2013

Momentálne ideálne cyklistické počasie mi tohto roku dáva šancu zajazdiť si na niektorých nových miestach a po Novej Dubnici padla na sobotu voľba na preteky Zelená stopa SNP, ktoré sa konali v obci Selce pri BB.

Príchod na miesto určenia bol jednoduchý – na miesto nás doviedli dobre viditeľné smerovky. Menší zádrhel nastal pri parkovaní, ktoré v čase nášho príchodu nikto neriadil a tak to bolo s trochou chaosu. Zázemie pretekov je situované na futbalovom štadióne, takže WC či sprchy sú bez problémov. Pri prezentácii, ktorá prebehla dostatočne rýchlo, sa stretávam s Jurom Holášom a Zuzanou Židekovou (ktorá obsadila pekné 3.miesto na 50km trati). Po otázke „Kde sú čipy?“ nastáva kutranie v taškách, ktoré ukončila Zuzka vetou „Čipy nie sú.“ Trocha počudovane sme sa na seba pozreli, utrúsili pár poznámok a išli sa chystať na štart. Ďalším prekvapením (pre mňa) bolo zistenie, že štart pretekov o 10:30 sa týka ako 50km tak aj kratšej 30km trate.


Normálne sa zúčastňujem pretekov na dlhých tratiach (cca 80km a viac), kde sa nehrá o každú sekundu a po štartovom výstrele sa zvyčajne začína v kľude. Na kratších tratiach ide naopak o každú sekundu a pokazený štart môže znamenať hneď veľkú stratu na čelo pretekov. S týmto vedomím som sa dostavil pod štartový oblúk cca 20minút pred štartom, nech som v prvej lajne. " title=" S pribúdajúcim časom sa dopredu tlačilo čoraz viac ľudí a nakoniec sa pár BORCOV postavil rovno pred mňa. Asi si pivný krígeľ pomýlili so šálkou čaju. " title="
Pred začiatkom pretekov sme ešte boli oboznámení so zmenou trate – na vrchole zjazdovky (46km) sme sa namiesto odbočenia vpravo vracali v protismere trasy, ktorú sme išli od štartu. Trať sa tak kúsok predĺžila a aj narástla do výšky (info z tachometra 54,8 km / 1570 Vm).


Štartovalo sa zo štadióna a po pár metroch nasledoval mierny kopček von zo štadióna, pravá zákruta a cca 1km stúpanie po mierne rozbitej asfaltovo - šotolinovej ceste. Začal som opatrne, nech ma niekto nezostrelí, a po zatočení som začal zrýchľovať. Za hlavných favoritov som považoval Martina Haringa, Tomáša Doubeka a všimol som si aj Braňa Siváka, ktorého si pamätám z dubničáku kde skončil o jedno miesto predo mnou. Po obehnutí pár ľudí som ich začal hľadať pohľadom a vtedy sa popri mne prehnal Martin Haring. Snažil som sa ho zachytiť, ale odskočil mi na pár metrov. Postupne som sa posúval vpred až som mal pre sebou len trojicu Haring / Doubek / Sivák s náskokom asi 15metrov na vrchole stúpania. Nasledovala zvlnená pasáž po lúkach a musel som ísť trocha cez limit, aby som ich dobehol a uvisel. Iná možnosť nebola, lebo inak by som ich už viac nevidel. Okolo 4.km sa Martinovi Haringovi zamotal do kazety kus uschnutej trávy.


Na chvíľu sme teda boli vpredu traja. Netrvalo to však dlho a ešte pred Čachovom nás dobehol, predbehol a na zjazdovke nám aj zmizol. Stúpanie po zjazdovke malo cca 1km a bola to poriadna stojka. Hneď po nájazde do stúpania som stratil pár metrov, ale musel som spomaliť, aby som sa neodpálil. Hodil som gašpara, trocha sa predýchal a opatrne začal pridávať. Cítil som sa čoraz lepšie a tak som najprv obehol Tomáša a neskôr v stúpaní po asfaltke nad zjazdovkou som dobehol Braňa (cca 8,5km). Nasledujúce úseky viedli po lesných cestách chvíľu hore a chvíľu dole, až do obce Baláže (22 km, 550m). Tu sa začalo najdlhšie 8km stúpanie až do výšky cca 1070m, a už sme boli nejakú chvíľu zas v trojici. Špicu ťahal Tomáš, občas Braňo, ja som visel vzadu a čakal, kedy sa tempo trocha ukľudní a hlavne ustáli. To sa však nestalo. Asi v polovici stúpania som sa rozhodol dať si gél a tak som trocha zaostal. Keď som ho zapíjal, tak Tomáš nastúpil, ale dotiahol som to. Vtedy som sa rozhodol, že pôjdem na špicu ja a tempo trocha zrýchlim, aby sa nenastupovalo.


Držal som to asi 2km a keď som sa obzrel, tak za mnou bol iba Braňo. Spolu sme dorazili na vrchol a po prejazde lúkou sa napojili na zelenú TZT smer Jelenská skala, Žiare a Šachtičky. Po chvíli nás dobehol Tomáš a v trojici sme pokračovali ďalej. Tento úsek trate sa mi páčil najviac. Chodník mierne klesal, občas prišla vlna smerom hore, občas aj prudšia stojka, ale bolo to plynulé a bavil som sa. Neskôr sa trať zmenila na zjazd po lesných cestách. V zjazdoch som sa držal trochu vzadu, zbytočne neriskoval, a udržoval kontakt. Okolo 43.km sme sa vrátili na trať, ktorú sme už išli (cca 11.km od štartu) a v protismere sme pokračovali až do cieľa. V tomto momente, na konci zjazdu, sa pravdepodobne pre technický problém odpojil Tomáš. Ostali sme tak dvaja a keďže sme už vedeli, čo náš čaká, mohli sme ísť naplno až do cieľa. Najprv nás čakalo krátke stúpanie a potom zjazd po lesnej cesta a dole zjazdovkou až do Čachova. Odtiaľ to bolo 1km po asfaltke a dostali sme sa na lúky, kde boli pred nami 2 prudké horúce stúpania. V prvom bol vpredu Braňo, do druhého som išiel dopredu ja.


Po chvíli som si uvedomil, že idem sám a tak som sa rozhodol, že sa pokúsim to udržať do cieľa. V hlave mi stále behala myšlienka „kto sa obzerá nevládze“ a tak som len zalomený nad riadidlami uprene pozeral pred seba a išiel, čo to dalo. Obzrel som sa až v momente, keď do cieľa ostávalo zozjazdovať 1km, aby som vedel, či je potrebné zariskovať alebo ísť na istotu. Našťastie to vyšlo na tú istotu a do cieľa som prišiel v čase 2:22:02hod na druhom mieste za Martinom Haringom a o pár sekúnd pred tretím Braňom Sivákom. Kompletné výsledky nájdete na http://www.sportsofttiming.sk/cs/zavod/results/976?rid=1063.


Podujatie hodnotím ako vydarené aj keď pár chybičiek by sa dalo odstrániť. Na mysli mám hlavne organizáciu parkovania a občasný chaos v priestore štartu/cieľa. Napríklad tesne pred štartom posledných detských pretekov prišiel do cieľa prvý pretekár z 30km trate a deti mu museli robiť miesto, aby mohol prejsť do cieľa. Za nepodarené tiež hodnotím ozvučenie podujatia – hovorenému slovu bolo veľmi zle rozumieť. Tieto chybičky krásy sa však dajú pomerne bezbolestne odstrániť. Teraz môžem vymenovať to, čo bolo dobré, teda všetko ostatné " title=" – počet miest na parkovanie, sprchy, dostupnosť WC, jedlo a pitie bez problému a výborné, umývanie bicyklov, miesto na sedenie či už na laviciach alebo na ihrisku, bohatá tombola, no a na koniec som si nechal to najdôležitejšie – výborné značenie trate. Občerstvovačky boli tri, ale neviem ich zhodnotiť, pretože som na nich nestál.

Záverom – preteky môžem odporučiť každému, kto od trate očakáva nie moc náročné jazdenie či už po technickej alebo fyzickej stránke, a od organizátorov očakáva servis na dobrej úrovni.

[Foto v článku: bon]