APM 2005 mojimi očami

Author Panda maratón bol druhý slovenský maratón v tomto roku, na ktorom si bikeri mohli zmerať navzájom svoje sily a overiť si tak efektívnosť svojho tréningu. Ja som sa naň celkom tešil. Mal som už takzvaný absťák po mesiacoch strávených tréningom na ceste. Konečne som teda mal možnosť vysadnúť na bike a pobojovať nielen so sebou ale aj s terénom. Prečítajte si teda ako to dopadlo.

Výsledky AP Maratónu
Menšia fotogaléria k akcii od Červa
Väčšia fotogaléria k akcii odo mňa
Červov článok
Apmaraton.sk

Piatok trinásteho (ak Vás nezaujímajú moje osobné výlevy, preskočte radšej na sobotu)
Na rozdiel od Červa sa v mojom prípade prejavil tento dátum vo svojej plnej sile. Pôvodne som chcel odísť z práce skôr, aby som si ešte mohol zatrénovať a prejsť kúsok trate, ale. Ale presne pred treťou hodinou, práve keď som bol už na odchode, sa začal v robote serkať jeden server. Keďže som bol v práci jediný, kto to mohol riešiť, tak mi nezostávalo nič iné ako to začať riešiť. Kua. Po pol hodine bádania som sa rozhodol, že server reštartujem a uvidím. Všetko vyzeralo, že je v pohode, tak som odišiel so slovami "Keď to bude blbnúť, zavolajte si na hotline!". Kolega sa ma spýtal, že kto to zdvihne. Moja odpoveď: "To neviem, ale ja to určite nebudem.". Konečne som nasadol do auta a vyrazil domov zbaliť sa a hor sa do Topolčianok. Zrazu naskočilo v rádiu hlásenie od dopravnej situácii: "Na starej seneckej ceste je nehoda. Zdržanie cca. 30 minút. Na diaľnici pred Trnavou pri odbočke na Nitru nehoda. Zdržanie 30 minút. Dopravu odkláňajú pred Sencom na starú seneckú cestu.".....No super. Horšie už dnes nemohlo byť. Nevadí, pomyslel som si, hádam to bude na dnes všetko. Nebolo. Pobalil som sa. Dúfam, že som na nič nezabudol a môžem vyraziť. Vyrazil som. Asi po deistich minutách som si spomenul že som zabudol spacák. Do kelu. Vracať sa už nebudem. Nejak to poriešim. Hlavne nech dnes ešte sadnem na bike. Pred Nitrou som rozmýšľal, či radšej neprejdem cez mesto a nepripojím sa na cestu na BB z druhej strany. Na obchvate býva zápcha. Bolo už dosť po piatej hodine tak som to riskol a išiel cez obchvat. Zápcha. Trčím v nej 20 minút. Už to radšej nedusím, aby sa naozaj niečo neprihodilo.

Do Topoľčianok som dorazil okolo šiestej. Hneď som sa zaregistroval a spýtal sa na voľné ubytovanie. Ešte bolo. ---menšia vsuvka: najmenšie tričká boli vo veľkosti L, padlo mi ako uliate aj napriek tomu ze mam 68kg - ešteže nie sme v amerike " title=" --- Poďme ďalej. Išiel som sa teda ubytovať. Nečakal som zázraky. Izba celkom v pohode, až na prefajčený puch a okná sa nedali zavrieť. Keďže som mal so sebou foťák a notebook, museli ísť späť do auta. Rýchlo som sa prezliekol a hor sa na bike. Aspoň na hodinku. Po ceste som zbadal Medveďa, tak som mu dal kľúč od auta (viezol som mu dva stoly) a "nariadil" mu dávať pozor na veci v aute. Veď je už môj podriadený. " title=". Vyrazil som teda obhliadnuť trať a rozhýbať kosti. Začal som záverečným úsekom. Bol dosť suchý. Sem tam boli akurát nejaké tie jamy naplnené dažďovou vodou. Vyzeralo to teda na suchý pretek. Dal som si potom ešte zopár šprintov, na koniec už len vyjazdenie a hodinka tréningu bola za mnou. Pozerám na Polar. Nejak som to asi prehnal. Priemerka 151. Prezliekol som sa, nakúpil niečo pod zub a poďme pozrieť partiu Bikemagazinu a Červa. Ten nejak nestíhal (viď jeho článok), tak prišiel neskôr. Pôvodne sme si mali zatrénovať spolu. Medveď mi hneď nalial (malo to aj bublinky), nebudem rozvádzať čo (keby tento článok náhodou čítala moja manželka) čo mi bolo asi osudným. Vysvetlím neskôr. Neprezieravo som povedal, že pijeme na "bedňu". Zoznámil som sa s prítomnými (Slavo Strečanský, Dušan Richter, Ludo Pažický a ďalší, ktorí si navzájom vypomáhajú na pretekoch) a začalo sa debatovať, jesť a piť (niektorí pili za dvoch až troch - nebudem konretizovať). Ja som sa pobral spať asi o pol jedenástej. No ako spánok by som to nehodnotil. Rozbolelo ma hrdlo a trochu ťažšie sa mi prehĺtalo (to sú určite tie spomínané bublinky). Narušilo mi to celý spánok, plus ešte niekto v noci urputne búchal na dvere, takže som spal s prestávkami asi tak tri hodiny. Ráno som zistil, že na dvere búchal Kaco (programátor Bikemagazin). Býval som s ním na izbe.

Sobota štrnásteho
Ráno som hneď skočil do lekárne kúpiť si Bioparox. Super vec. Dali mi aj bez receptu. Potom som zbehol na registáciu a vybavil si veteránsku A licenciu SZC. Uviedol som príslušnosť ku klubu D3 Race (www.d3race.szm.sk). Dúfam, že ich nesklamem. Dozvedel som sa, že licenciu dostanem na dubničáku budúci týždeň. Centrum pretekov bolo ráno okolo ôsmej ešte poloprázdne. Pravdepodobne za to môže posunutie štartu krátkej trate na desiatu hodinu. Po registrácii som vybral foťák a začal cvakať. Červo menil plášte, ku ktorým zabudol ventilky, iní začali hneď z rána pitným režimom. Dorazili aj chalani z KŠK. Krátko pred deviatou sa začalo ihrisko postupne zapĺňať. Pozerám, že tím z KŠK sa postavil na fotenie s pánmi z Rauchu. Keď sú pokope, tak si ich odfotím aj ja. S foťákom na biku prehodeným cez plece som chcel zaujať stanovisko. Bum ho. Nestačil som vypnúť tretru z SPD a už smerujem k zemi. Radšej chytám foťák. Koleno to hádam vydrží. Vydržalo, ale za cenu riadnej oškreniny. Kašlať na to. Robím fotky. Hneď potom sa rútim fotiť štart dlhej trate. Bol o pol desiatej. Na štart sa postavilo niečo cez tridsať pretekárov. Vidím sanitku. Po štarte som si dal koleno apoň vydezinfikovať. No a teraz rýchlo zbaliť foťák, trochu sa rozjazdiť a poďme na štart pomerať si sily s ostatnými. Všetci sme sa zhromaždili pred miestnou krčmou popri hlavnej ceste okiaľ sme asi päť minút pred desiatou vyrazili zoradiť sa na štart. Nasledovala krátka inštruktáž k trati a značeniu na nej. Krátko potom nasledoval výstrel a hor sa do hory.

Úvod sa išiel v celkom pohodovom tempe. Potom prišiel prvý kopec (nejaký dlhý) a pole sa začalo trhať. Začiatok trate bol suchý. Zatiaľ žiadny náznak blata. Veď minulý rok sme si ho užili až až. Postupne sa však začali objavovať čoraz dlhšie a horšie blatové úseky. Najviac ma vytočil značne podmočený úsek na jednej lúke, na ktorej mi Martt oznámil moju pozíciu v poli. "Si okolo tridsiatky". To viem, pomyslel som si. Veď mám 32. " title=" Oproti minulému roku je to blato ale v pohode. Zjazdy som si vychutnával aj napriek tomu, že boli trochu kamenisté a dosť pretekárov predo mnou na nich dostalo defekty. Nemal som však pocit, že by to boli vytrasené zjazdy, ako podaktorí písali v komentároch k červovmu článku. Nepúštal som si to na nich ako iní, ktorí ma predbiehali. Išiel som ich však bezpečne a s rozvahou. Asi po jeden a pol hodine sa zo mňa akosi začala vytrácať sila. Nohy tuhli a neboli schopné točiť tak akoby hlava a pľúca vedeli. Žeby som málo trénoval? alebo to je príznak nastupujúcej choroby a nedostatku spánku. Uvidíme na ďalších maratónoch. Posledné dve strechy som už tlačil. Sorry, ale nemohol som. Potom nasledoval už len posledný zjazd a rovinka do cieľa, ktorá končila "vytriasačkou" okolo štadióna. Dorazil som na 36-tom mieste. Ešte sa to dá. Trať som si vôbec nepamätal. Myslím, že som celú trať rozmýšlal ako vyriešim jednu vec u zákazníka. Som to ale magor!. Pristavil som sa pri chalanoch z KŠK. Boli už pol hodiny v cieli. To mi ale nadelili. Vyhral Maťo Kostelničák a na druhom mieste skončil Škopík (Maťo Škopek). Tretie miesto patrilo Mirovi Kováčikovi z SCK Ďumbier Brezno. Juro Paller skončil na šietom mieste. Ale to už určite viete. Potom som zobral foťák a fotil ostošesť. Linku na fotogalériu nájdete v červovom článku. O druhej dorazil do cieľa prvý z dlhej trate. Maťo Markech z KŠK. V cieľovej rovinke ukázal na naše slovenské pomery trochu exhibicionizmu resp. nespútanej radosti. Všetci sme mu zaslúžene tlieskali. Vyzeral sviežo, akoby bol na hodinovom švihu - ale v blate. Z toho chalana určite niečo bude. Chalani z KŠK na mňa kričali aby som ho fotil. "Uvidíš, že bude mať blato aj na zuboch!" Aj tak bolo (viď. foto v galérii). Za ním prišiel už ostrieľaný Palo Polievka s dvomi defektami na trati. Na treťom mieste dorazil Jánošík (aspoň na mňa tak pôsobí svojimi vrkočmi) alias Dušan Končitý. Palo Polievka s Dušanom Končitým boli však dodatočne diskvalifikovaní pravdepodobne za skrátenie si trate (alebo žeby za zablúdenie?). To se nikdo nedoví. Alebo žeby hej? Takže nakoniec dvojnásobý double tímu KŠK. Gratulujem.

Keďže tí najdôležitejší už z trate prišli, tak som sa asi o pol tretej šiel konečne osprchovať. Tečie studená voda. Spomenul som si na Chorvátsko. No nič, už som zvyknutý. Kopírujem fotky z karty do notebooku a potom som sa ponáhľal na exhibíciu Spacemana. Práve dorazil. Má nové auto a ako pozerám aj novú exhibičnú zostavu. Super. Na začiatku mierne zaváhanie dídžeja, ale Spaceman pokračuje ďalej akoby sa nič nestalo. Nejak sa mu nedostáva potlesku, tak si ho u publika vynucuje. Nasleduje vyhlásenie výsledkov. Nejaké poslabšie prejavom. Maťo Kostelničák striela šampanské ako na pretekoch F1. Na záver prekvapenie. Vyhral som pohár (odovzdáva mi ho Medveď - nezbedník). Ako jediný. Takže som víťaz!!! Na "bedňu" som ale nevystúpil. No nič. Veď ja Vám to nabudúce ukážem. Ešte záverečné slová organizátora preteku s pozvánkou na nedelňajší orientačný pretek dvojíc a nasleduje húfny odchod domov. Pekný deň je za nami.

Pozn.: Cestou domov sa začala prejavovať prichádzajúca choroba. Asi nejaká viróza. Hrdlo si už necítim resp. štípe jak fras a prehĺtanie je bolestivé. Začína mi tiesť z nosa. To som si ale nabalil domov.

Záverečná správa
Osobne sa mi pretek veľmi páčil aj keď si na trať skoro vôbec nespomínam. Značenie trate a občerstvovačky boli v pohode keďže som nezablúdil a ani som nezostal smädný ani hladný. V zásade som nezaznamenal väčšie nedostatky. Až na tie sprchy a jednu hadicu na umývanie bikov. Samozrejme sú tu ďalšie menšie nedostatky, ktoré by sa dali vylepšiť, ale to chce čas, vôľu a peniaze. Dúfam, že budúci rok prídete a bude nás na štarte stáť viac.