Reportáž: AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské Skaly s takmer 1000 štartujúcimi

Krásna príroda a výborné trasy v Súľovských skalách, ideálne počasie a partia nadšencov so skúsenosťami a chuťou zorganizovať maratón. To sú základné ingrediencie podarenej akcie, ktorou určite tohtoročný AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské Skaly bol. Kvalitu tohto maratónu podčiarkuje každoročne aj vysoká účasť bajkerov nielen zo Slovenska ale aj okolitých štátov.

Tento rok sa na štart na tratiach s dĺžkami 27, 48 a 88 km postavilo takmer štartujúcich, čo je najviac v histórii Súľovského maratónu. Tento rok bol už tradičný maratón zaradený ako druhé podujatie do prestížnej série ŠKODA BIKE OPEN TOUR.

AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské Skaly považujem za môj domáci, keďže Súľovské skaly mám len na skok z domu. Znalosť maratónskej trate je určite výhoda a snažím sa ňou vykompenzovať jemné nedostatky v tréningu :P" title=":P Na prezentáciu som si na bajku odskočil ako obvykle už v piatok večer v rámci rozjazdenia a vyzdvihol som si štartové číslo a na slovenské pomery bohatý štartový balíček. Piatkovou prezentáciou som si navyše ušetril pár minút pred sobotným štartom. V sobotu na mieste mi teda stačilo len zaparkovať auto na veľkom záchytnom parkovisku na lúke pod skalami, vyložiť bajk z auta a pobrať sa na štart. Tu som si ale všimol, že som doma nechal náhradnú dušu s pumpou a náradím. Neostávalo mi teda nič iné len veriť, že bezdušové kolesá požičané od brata sa cez maratón nepremenia na kolesá bezvzduchové a vyhnú sa mi aj ďalšie technické problémy.


Štartový výstrel zaznel presne o 9 hodine. Celý pelotón obsahujúci viac ako sto bajkerov odhodlaných zdolať 88 kilometrov dlhej trasy sa vydal po asfaltke smerom do Hradnej. Štartové pole sa jemne natiahlo a následne sa začalo trhať v prvom stúpaní do sedla Patúch. Naposledy som videl čelo pretekov vedené najväčším favoritom Ondřejom Fojtíkom a v spoločnosti mojich obvyklých parťákov a súperov zo slovenských maratónov som ukrajoval prvé kilometre. V celkom slušnom tempe som sa dostal až do Podhoria, kde bola prvá občerstvovačka. Zastavovať som nemusel, nakoľko vody v bidóne som mal dostatok na to, aby som v pohode došiel na ďalšiu občerstvovačku.


V následnom stúpaní sa ale môj postup zastavil, keď sa mi reťaz zasekla pri preradzovaní medzi prevodníky. Reťaz z prevodníkov sa mi nepodarilo vytrhnúť použitím sily ani veľkej sily mojich „namakaných“ cyklistických rúk. Nemohol som si pomôcť ani náradím, ktoré som zabudol doma. Našťastie sa po chvíli u mňa zastavil kamarát Peter a požičal mi multiklúč, ktorým som povolil skrutky držiace malý prevodník a uväznenú reťaz som dostal konečne von. Po tomto zdržaní som teda bez duše, pumpy a už aj bez ambícií na nejaké lepšie umiestnenie pokračoval ďalej. Mojim základným cieľom bolo už len jediné – dobré si zajazdiť a užiť si krásne trate Súľovského maratónu.


V stúpaní do sedla Patúch od Lietavskej Svinnej sme uzavreli prvú slučku dlhej trasy a zjazdom do Zbyňova sme sa dostali do Rajeckej doliny. V tomto zjazde sa mi podarilo dostihnúť Petra, ktorý tu mal menší karambol a odovzdal som mu požičaný multikľúč. Nasledujúce kilometre sme išli viac menej pokope. Medzi Malou Čiernou a Bodinou sme sa napojili na trasu polmaratónu a postupne sme začali predbiehať najpomalších jazdcov z krátkej trate. Po pár kilometroch sme opätovne zozjazdovali do Súľova a čakala nás, aspoň pre mňa, najťažšia časť Súľovského maratónu. Ako prvé po prejazde cez Súľov prišlo stúpanie na Javor. Strmý úzky chodníček vyvrcholí skalnými schodmi a záverečnou tlačenkou. Nasledovné dve stúpania z Hrabového a Hlbokého nie sú síce dlhé, ale dĺžku dostatočne vynahradia svojim sklonom.

Najdlhšie stúpanie maratónu začína v Hričovskom Podhradí a končí v sedle Rôsoviny. V tomto stúpaní už väčšina bajkerov z chvosta strednej trate volí tzv. „enduro mód“ a výškové metre zdolávajú peši po boku svojho dvojkolesového kamaráta. Najťažší zjazd na dlhej trati je nasledovný zjazd do Paštinej Závady. Tento rok sa mi zdal obzvlášť masochistický, keďže okrem tradičného blata a veľkých kameňov bola zvážnica v spodnej časti vysypaná novým makadamom, čo bolo v rukách na konci zjazdu veľmi kvalitne cítiť. Nasledovné dlhé stúpanie z Pekliny sa mi išlo lepšie, ako som očakával. Adrenalín sa mi nečakane zvýšil v predposlednom zjazde do Lietavskej Závadky, kedy sa mi na lúke v rýchlosti asi 40 km/h povolil rýchloupinák na prednom kolese. Našťastie sa mi podarilo zastaviť bez pádu. Posledné stúpanie je už tradične kalvária do sedla Roháč. Stúpanie je zo začiatku celkom príjemné ale na záver sa sklon zdvihne, čo opäť prinúti mnohých bajkerov opäť zaradiť „enduro mód“. Na záver prišiel už len záverečný zjazd do Súľova, ktorý som už išiel absolútne na istotu, aby som neurobil hlúpu chybu kúsok pred cieľom. Cieľovú čiaru som preťal v čase 04:36:30, čo znamenalo aj napriek technickým problémom zlepšenie môjho času spred 3 rokov o jednu minútu.


Suverénnym víťazom na dlhej trati a jediným jazdcom s časom pod 4 hodiny, sa stal najväčší favorit Ondřej Fojtík (OBR Drásal). Medzi ženami na dlhej trati zvíťazila Šárka Vojtková. Víťazom na strednej trati sa stal Martin Haman (Superior riders) a medzi ženami zvíťazila Zuzana Juhásová (CK Svätý Jur).

AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské Skaly si svoj vysoký štandard nielen udržal, ale podľa môjho názoru latku opäť posunul o malý kúsok vyššie. V mojom osobnom rebríčku slovenských maratónov je určite v prvej trojke a je mojou sdrcovkou aj kvôli tomu, že to bol pred pár rokmi aj môj vôbec prvý maratón, na ktorom som štartoval.

Slovami Radovana Bíroša

Trať súľovského maratónu už dobre poznám. Tak ako po minulé roky volím 48km verziu. Na štarte sa to len hemží známymi menami slovenskej, českej a poľskej MTB komunity. Prejdem rovno k samotnému závodu. Úvodné kilometre viedli klasicky po asfaltke do Hradnej, kde sa na konci dediny zem zdvihla a začalo sa z ostra pretekať. Od začiatku tempo udávala česká dvoj Martin Haman a mladší z bratov Fojtíkovcov Jan. Za nimi som slovenskú flotilu viedol ja s Patrikom Kurilom, Dušanom Kozelom, Filipom Sklenárikom, Jurajom Karasom ... atď.

Na vrchole sa balík trochu natiahol, avšak následný povestný, trochu nebezpečný zjazd a asfaltová pasáž cez obec Bodina skupinu opäť spojil. Následné technické stúpanie zas natiahlo a roztrhalo balík. Úvodných 45min závodu to bolo veľmi kolísavé. Pri prejazde okolo cieľa stále viedla česká dvojka, 15-20s za nimi som šiel ja prenasledovaný trojicou (Kuril, Sklenárik, Kozel). V najtechnickejšej, ale najkrajšej pasáži v Súľovskej skalnej tiesňave ma spomínaná trojica došla. A práve tu sa podľa mňa rozhodlo o preteku. Haman odskočil od všetkých, stíhal ho Kuril nasledovaný novou trojicou (Fojtík, Bíroš, Sklenárik). Od obecného úradu v Hlbokom sa zas začalo stúpať. Tu som chytil druhý dych po energetickom gély a odskočil som od skupiny. Bohužiaľ nakopol sa aj Fojtík a tesne pred vrcholom sme už išli vo dvojici. Postupne sme prešli k lahôdke dňa, najdlhšiemu stúpaniu cez sedlo Rôsoviny. Rozbehnuté tempo s Janom Fojtíkom som neudržal a tak som si posledné kilometre odtiahol sám. Nemal som krízu, takže som zvládol aj poslednú krížovú cestu a po 2hod a 4min som dorazil do cieľa na 4 fleku. Vyhral zaslúžene Haman systémom štart-cieľ, pred Kurilom a spomínaním Fojtíkom.

PS:

Ak to niekto postrehol po preteku sa pozície ešte menili. Pôvodne som bol 3. medzi licencovanými a Patrik Kuril vyhral kat. Muži 30-39r. Ale ako sa povie, v USA a SVK je možné všetko. Aj sa prehlásiť po preteku z jednej do druhej kategórie. Moja radosť sa skončila, keď sa Patrik prehlásil z Mužov 30-39r. do licencovaných a odsunul tak kolegu na štvrtý flek. Ostal som vyklepaný ako viedenský rezeň. Vhodné ako téma na fórum.

Doplnenie informácií k preradeniu jazdca:
Na základe informácií od RBpro ohľadom preradenia závodníka: Prihlásil sa dobre s licenciou, vzniklo to pri prezentácii, sám prišiel, aby to opravili, že je licencný. V prihláške to uviedol. Nebola to jeho chyba, tak o DNF sa ani neuvažovalo. Prišiel za mnou, že kto to vie opraviť, tak to potom v databáze opravili. Keby nenapísal do prihlášky (nepriznal) a vyhral kategóriu bez licencie a mal by licenciu, potom by to DNF bolo na mieste.