Beskidy MTB Trophy 2014 (2. časť)

Takže po 2. etapách sme stále všetci zdraví aj keď každý pohyb mimo biku trvá už o kúsok dlhšie ako predtým Väčšie technické alebo nebodaj zdravotné problémy sa nám našťastie vyhýbajú. Nič teda nebráni pustiť sa do druhej polovice, kde čakajú ďalšie dve etapy po hrebeňoch a samozrejme bez jediného kúska roviny...

Prvú časť si môžete prečítať po kliknutí na nasledujúci odkaz: Reportáž: Beskidy MTB Trophy 2014 (1. časť)

3. etapa – Rycerzowa, PL-SVK (67 km, 2600 m)

Tretí deň nás mal zaviesť aj na domácu pôdu. Síce tento rok bola vynechaná Veľká Rača, ale náhradou za ňu bol úsek na opačnú stranu k Rycierovej chate, ktorý vedie po štátnej hranici Slovenska a Poľska. Ja som si večer ešte prehodil koleso, pretože s tým klincom sa mi moc ísť nechce aj keď by sa to teoreticky dalo " title=" (doma som ho musel vyťahovať z plášťa za pomoci kliešťov). No a ešte sa mi podarilo včera zlomiť ten „clutch“ mechanizmus na XT prehadzovačke, ale aj bez neho sa dá veselo pokračovať. Počasie hlásia ako včera, teda tak rôzne, ale veľké zrážky by sa nám mali vyhnúť. Ani na štart už sa nemusím ponáhľať, keďže vzhľadom na poradie mám isté miesto vpredu. Či už sa ide na Raču, alebo nie, táto etapa má vždy ten istý úvod, ktorý už poznám naspamäť. Úvodné bomby po asfalte a legendárne stojky po panelkách na Ochodzitú, ale bolia vždy rovnako " title=" .


Hlavne teda po štarte než sa človek dostane do tempa. Rozbieham sa a pomaličky posúvam vpred. Akurát v zjazdoch hneď pocítim absenciu toho brzdového mechanizmu, ktorý sa mi podarilo včera zlomiť, keďže reťaz ďaleko viacej mláti do zadnej stavby. Kúsok za Zwardoňov je prvý bufet, kde si len beriem pohárik a frčím ďalej. Pred nami sú rýchle úseky po širokých zvážniciach, kde treba poriadne založiť.
Na dlhšom úseku po asfalte pred druhým bufetom našu skupinku ešte potiahne na cesťáku jeden kolega Ruského pretekára (mal som pocit akoby to mali pripravené " title=" ). Na bufete doplním vodu, čaká nás totiž dlhé stúpanie a následná jazda po hrebeni okolo Rycierovej chaty (1120 m.n.m). Je to populárna turistická trasa a tak nie je núdza o divákov. Stúpanie je dlhé ale náročnosťou sa nechytá na to, ktoré vedie na Raču.


Následne sa na hrebeni naháňam s Lechom, ktorý ma vždy v nejakom dlhšom zjazde docvakne. Tento úsek je skutočne nádherný na jazdenie, ale aj veľmi únavný, keďže sa ide neustále hore-dole po koreňoch a strmých úsekoch na gašparka (a aj na ňom to chce dosť premáhania " title=" ).


Prechádzame po lúkach popri chate a postupne sa terén skláňa nadol. Najskôr nádherný a miestami pekne strmý trail po koreňoch a kameňoch sa postupne mení na nepríjemnú pasáž vo vymletých korytách. Lech mi zdrhol a mne sa v zjazde fakt nedarí. Robím jednu chybu za druhou a lietam v tých korytách ako handra. Dole som rád, že žijem a aj za všetky tie pevné osky a oversized trubky na mojom biku " title="

Kúsok po asfalte na oklepanie a nasleduje fakt dobrá stojka po paneloch, navyše so štrkom. Pekne zobem do riaditok a šplhám hore. Zjazd a ďalší strmý kopec, pre zmenu po rozbitej zvážnici. Chytím tempo a obieham. Ono si človek myslí, že v takejto fáze už sú medzi nami veľké medzery, ale opak je pravdou. Len na chvíľu spomalím a už sa sebou vidím skupinky jazdcov. Nakoniec pred záverečným zjazdom dobieham aj Lecha no náš minisúboj končí po tom, ako na začiatku zjazdu hodí na lúke v slušnej rýchlosti parádnu „držku“ (neskôr som mu musel slúbiť, že dôvod si nechám pre seba " title=" ) Vidím ale, že sa zbiera a tak pokračujem.


Čaká na nás totiž skutočné vyvrcholenie. Strmé stúpanie na Ochodzitú z druhej strany, kde je aj cieľ etapy. Nie je nič lepšie, ako ku koncu lámať na „stojáka“ prevod 1:1 po paneloch v 20 a viac percentom sklone. Tlačenie sa ale nekoná, dokonca ešte obieham zopár jazdcov a dávam si aj záverečný špurt o 37. miesto " title=" Dnes za 4:02 hod., čo bol môj najlepší výkon za tie roky...teda aspoň zatiaľ. Tomáš (123), Maťo (220) a Rado (270) si záver na Ochodzitej taktiež poriadne užili " title="
http://www.pomiaryczasu.pl/data/trophy2014/2014_Trophy_Classic_Open_stage_3.pdf
Tretí večer je vždy najväčšia kríza keďže už toho máme celkom dosť a podľa pohľadu na profil nás kráľovská etapa čaká práve zajtra. Taktiež v Hadamowke už je badať pri jedle ďaleko väčšie ticho a oproti prvému dňu je to už skôr ako na pohrebe " title="

4. etapa – Klimczok – PL (70 km, 2800 m)

Ráno sa zobúdzame už celkom rozbití a pohľad na profil tomu vôbec nepomáha " title=" V záverečnej etape nás totiž čakajú okrem iného aj dva poriadne dlhé a výživné kopce. Podľa toho prvého má etapa aj názov - Klimczok (1117 m.n.m.).


Meteo hlási opäť všetko možné, ale pokiaľ sa vodné stĺpce nevyhupnú nad 2mm za hodinu tak nás to netrápi " title=" Navyše teraz už je každému aj tak všetko jedno. Takže sa pekne zaradím do svojho koridoru a čakám na ten posledný výstrel. Kto by ale čakal, že sa pôjde nejak oddychovo tak ho prvé km po asfalte asi pekne zaskočili " title=" Nohy ma zo začiatku fakt bolia a mám pocit, akoby mi šli stehenné svaly vyliezť z pod kože. Avšak keď v kopci obieham jedného za druhým tak sa bolesť kompenzuje " title=" Opäť mierime k Wisle a za krásnym technickým singlom a prejazdom cez most čakajú obľúbené panelky. Stúpanie popri zjazdovke je fakt slušná stena, no postupne sa mení na lesný chodník. Ten nás vypľuje na hrebeň a opäť nastávajú bikové orgie.


Výhľady, rýchle zjazdy a poriadny terén plný skál a koreňov. Za zmienku určíte stojí dlhý stúpavý trail po úbočí. To je dôkaz, že aj do kopca sa dá stúpať a mať z toho zábavu " title=" Hlavne na fulle je to oveľa jednoduchšie, keďže si nemusím na každom korienku odsadávať a stačí „iba“ šliapať do pedálov.


Takáto zábava pokračuje cca 13 km až definitívne naberáme metre na Klimzcok. Je to taká kombinácia zvážnice a turistického chodníka a všetko to končí u obrovského vysielača, ktorý je na jeho vrchole. Rýchly zošup priamo dole, ešte kúsok okolo chaty a začína dlhý zjazd po zvážnici. Pri tej rýchlosti okolo 60km/h ma napadajú rôzne veci ale inak to nejde " title="

Dole je bufet a pred ďalším kopcom dopĺňam zásoby. Kúsok po asfalte na vetre a bočíme doľava a keď vidím tú asfaltovú stojku tak poslušne radím malú. Asfalt sa mení na šotolinu, sklon so trochu zmierni, ale aj tak tu obieham kopec jazdcov, ktorí vyzerajú akoby tento kopec ani nečakali. Do toho ešte aj začína pršať. V závere nasleduje kameňové „pavé“, ktoré je taký klinček do rakvy pre jedného Dána (národnosť som iba odhadol podľa štýlu nadávania " title=" ). Dážď ustáva a po rýchlom zjazde sa napájam na úseky, ktoré tvorili záver etapy aj minulý rok.


Preto ma vôbec neprekvapuje strmá stojka za ďalším bufetom, kde pre zmenu nadáva Nemec " title=" Mne sa ide fakt výborne , v podstane od začiatku etapy iba predbieham a ten pocit mi dáva krídla aj v najstrmších úsekoch. Po zjazde prechádzam cez priehradný múr a za ním nesmie chýbať ani tradičné stúpanie po asfalte okolo prezidentského zámočku.


Viem, že je to posledný kopec a dávam do toho absolútne všetko. Podarí sa mi striasť sa prenasledovateľov ešte pred zjazdom a poslednú menšiu motanicu v lesíku už idem s vidinou cieľa pred očami. Na jednej strane som rád, že sa blíži záver, ale na strane druhej je mi aj trochu smutno, kedže sa to všetko skončí. Posledná zákruta a cieľová rovinka.


Vydýchnem si, podávam ruku jednému z organizátorov a fasujem finisherské tričko. Nakoniec sa mi to dnes podarilo za 4:17 hod na 27. mieste s čím som bol osobne veľmi spokojný a mohol tak ísť domov s dobrým pocitom " title=" Chalani si taktiež úspešne dojazdili pre tričká v tradičnom poradí: Tomáš (120), Maťo (215) a Rado (262).
http://www.pomiaryczasu.pl/data/trophy2014/2014_Trophy_Classic_Open_stage_4.pdf
Celkovým víťazom sa nakoniec stal domáci Poliak Patryk Piasecki a medzi ženami Karen Brouwer z Holandska. Mne to stačilo na celkové 34. miesto takže som si opäť o čosi polepšil oproti minulému roku. Celkovo všetky etapy klasickej verzie dokončilo 275 bikerov. Skrátenú verziu MTB trophy, ktorá bola tento rok novinkou, dokončilo 83 jazdcov a tu zvíťazil Slovák Martin Škopek.
http://www.pomiaryczasu.pl/data/trophy2014/2014_Trophy_Classic_general.pdf
Po menšom oddychu nám už neostáva nič iné, ako sa pobaliť a nahádzať všetko naspäť do auta. Samozrejme ešte predtým nesmie chýbať výborný obed a zaslúžené pivko " title=" Chalani z východu ešte ako bonus nemôžu naštartovať. Našťastie dobehol šikovný Poľský mechanik s káblami hrubšími ako majú v elektrárňach a nakopol im to " title=" Podávame si teda ruky a lúčime sa s vetou, ktorá všetko asi najlepšie vystihuje: „Takže zase o rok...“

Čo dodať na záver...

MTB Trophy je naozaj jedinečný pretek, ktorý môžem jedine odporučiť každému, kto má rád skutočné terény a vie sa trochu ako sa hovorí „hecnúť“. Dá sa ísť či už vyslovene na prežitie alebo aj s cieľom čo najlepšie si zapretekať. Príležitostí a dobrých jazdcov je tu totiž viac než dosť. Mne osobne by najväčšiu radosť spravila väčšia účasť bikerov zo Slovenska. Skoro na každom maratóne počúvam debaty o singloch a tom, ako by ich chcel každý čo najviac. A keď je tá možnosť jazdiť 4 dni po tých najlepších široko ďaleko tak príde 100 jazdcov z Holandska a 9 Slovákov " title=" Ďalšou obrovskou výhodou je skutočnosť, že sa netreba nikam premiestňovať medzi etapami, štart aj cieľ je vždy v Istebnej alebo v nejakej dedinke kúsok vedľa. O zabezpečení a organizácii sa ani vyjadrovať nemusím. Takže o rok opäť vyzývam na súboj o titul najlepšieho Slováka (samozrejme ale na klasickej verzii) a dúfam, že sa niekto z Vás podujme mi ho konečne zobrať " title="

Beskidy MTB trophy 2014 pohľadom Andreja Trška

Máte radi technické jazdenie na MTB?
Chcete vedieť aké to je, keď si siahate až na dno svojich fyzických síl?
Chcete zažiť niečo, na čo nezabudnete už do konca života? V dobrom samozrejme.
Ak ste na všetky otázky odpovedali "áno", potom je toto akcia práve pre Vás.
Už dlho ma lákala predstava účasti na niektorom z etapových cyklistických pretekov. V mysli sa mi miešali predstavy o spoznávaní nových miest, jazdení po neobjavených úzkych chodníčkoch, zároveň ma opantával strach a obavy či to zvládnem. Predsa len je niečo iné poriadne si dať do tela jeden deň a nasledujúcich niekoľko sa z toho dávať dokopy a niečo iné je zopakovať to štyri dni po sebe. Dilemu za mňa vyriešila krátka správa od organizátorov 4-dňového Poľského podujatia Beskidy MTB trophy, jedného z najťažších MTB etapových pretekov v Európe o presune termínu z mája na koniec júna a otvorení o kúsok kratšej varianty preteku (pod pojmom kratší si predstavte iba o niečo menej extrémny, nič ľahké v tom rozhodne nečakajte). Nasleduje ešte krátky mail môjmu parťákovi Danielovi s odpoveďou: „Samého Ťa v tom nenechám“ a bolo rozhodnuté. Parametre kratšej verzie etapáku sú stále úctyhodné. Celková dĺžka je síce iba 210km, ale počet nastúpaných metrov počas štyroch dní je takmer 8 kilometrov, pričom v prírode v Poľsko, Slovensko, Českom pohraničí treba o každý výškový meter tvrdo bojovať. Toto podujatie je zaradené do kalendára UCI, takže sa sem zišla viac než slušná konkurencia z 21 krajín sveta od Spojených Štátov cez početnú enklávu Dánov až po Belgičanov a Holanďanov.


Beskydy sú drsný kraj, návštevníkov často čaká nevľúdne počasie, rovina je tu neznámy pojem, hociktorým smerom sa vyberiete čakajú vás iba strmé cesty plné koreňov a kameňov, blato je tu aj počas dlhých období sucha. Okrem fyzickej pripravenosti je treba mať aj kus odolnosti psychickej, veci tu nie vždy idú tak, ako si to človek predstavuje. Odmenou je ale zážitok, na ktorý sa rozhodne už nikdy nezabúda.

1. Etapa: 61 km (2409 m) Čantoryja

Štartovým výstrelom o 10:00 v Poľskej obci Istebná sa začalo štvordňové dobrodružstvo pre 430 cyklistov. Minúty do štartu sa vlečú, ako v čakárni u zubára. Nervozita opadne už po prvých metroch, trasa prvej etapy je navrhnutá ako zoznámenie sa z Beskydami, o čom sa každý nováčik presvedči už na prvom stúpaní, resp. zjazde z neho. Prvý ťažký zjazd a vedľa cesty už postáva neuveriteľné množstvo ľudí, ktorí podcenili tlaky v plášťoch a na duši našli typické znaky „hadieho uhryznutia“ prerazenej duše od ráfika. Pretrhnuté reťaze sú takisto na programe dňa.


Nasleduje hrebeňová pasáž, neustále hore dole. Na svojom chrbte celý čas cítim dych skupiny pretekárov, ktorí ma prenasledujú ako svorka hladných vlkov, viem, že čakajú iba na to kedy spravím chybu, trochu zaváham alebo spomalím, v tomto úseku je neustále potrebné radiť v zábere, čo sa mi aj vypomstí. V prudkom stúpaní sa ozve typický zvuk signalizujúci roznitovanú reťaz, nitovač mi samozrejme ostal v kapse v aute. Článok je tak poškodený, že reťaz bude potrebné skrátiť. Podľa profilu ma ešte čaká ďalší „kamikadze“ zjazd, krátky kopec a bude občerstvovačka, preto zvolím taktiku opravy tam u servisákov. Stratím polhodinu a môžem sa rozlúčiť z dobrým umiestnením, ale pretek ešte iba začal.

Druhá polovica etapy začína naozaj extrémnym stúpaním. 400 metrové prevýšenie treba prekonať iba na troch kilometroch. Z vrcholu sa otvárajú výhľady na rozsiahlu oblasť Beskýd s nespočetným množstvom hotelov na Poľskej strane. Ďalej nás ešte čakajú tri ďalšie kopce pričom hlavne ten posledný je naozaj výživný. Vraciame sa späť do Istebnej, tentokrát druhou stranou hrebeňa. Nie veľmi dobrý deň ešte zakončím zlým odbočením tesne pred cieľom, keď som spolu s celkom početnou skupinou minul jednu šípku.

2. Etapa: 50 km (1942 m) Javorový

Etapa začína nesúťažným 16 kilometrovým presunom po asfalte za doprovodným vozidlom do Moravského mesta Jablunkov, kde bude ostrý štart. Úzka cesta a neustále stupňujúce sa tempo natiahne pestrofarebný balík na niekoľko kilometrov, nervozita by sa tu dala krájať, vstup do terénu je preto vyslobodením. Česká časť Beskýd nás privíta jemným mrholením, olovené mraky okolo neveštia nič dobré, počasie sa ale umúdri a deň prežijeme bez zrážok. Táto etapa bola asi najkrajšia zo všetkých štyroch dní, hravé lesné úseky nasledujú jeden po druhom. Les je zahalený do hodvábneho hmlového plášťa, čo vytvára tajomnú až rozprávkovú atmosféru. Na vrchole sa otvárajú výhľady na krajinu hlboko dole. Po prvom zjazde si užijeme asi 50 metrov roviny, aby sme sa takmer okamžite pustili do zhruba 10 km stúpania na najvyšší vrchol dňa 985 metrov nad morom. Zavesím sa za zadok plavovlasej Dánky a musím sa poriadne zmačknúť, aby som „uvisel“ jej tempo s kadenciou mladého kolibríka. Úžasné hrebeňové partie, ktoré nenudia ani na sekundu strieda dlhý zjazd, ako inak poriadne strmý. Ťažisko sa presúva v maximálnej miere dozadu, koncentrácia na jazdu sa dvíha na 120%.


Asi každý, kto tu štartuje už má čo to odjazdené, takže žiadne „orezávatko“ vás v zjazde príliš brzdiť nebude, skôr naopak. Posledné ťažké stúpanie dňa začína ako inak na panelovej ceste, to znamená jediné: prehodiť na najľahší prevod, zaľahnúť na predstavec, zatnúť zuby a šliapať pokiaľ to ide. Potom zvyčajne panelka prejde do terénu, čo značí, že bude treba aj potlačiť, teda hodne potlačiť. Dojazd do cieľa je namotaný najskôr medzi domami s povzbudzujúcimi deťmi pred cieľom ešte treba absolvovať krátku XC pasáž plnú koreňov a malých lávok. Ku koncu sa mi podarí opäť zablúdiť, moja chyba. K značeniu naozaj nikto nemôže mať najmenšie výhrady. Biela šípka na modrom podklade sa objavuje v pravidelných intervaloch. Ak ju neuvidíte 200 metrov je jasné, že ste zablúdili a treba sa vrátiť. Treba ešte dodať že trasa je každý deň úplne iná, v každom prípade celoodpružený bike je určite výhodou.

3. Etapa: 43 km (1651 m) Rysianka

Tak tvrdý úvod ako všetkých čakal v tretej etape sa hľadá naozaj ťažko. Úvodná asfaltka sa blíži sklonom k tým z Talianskych Álp, nasledujú úseky z neodmysliteľnými panelkami, záverečný úsek je na morál, tep sa šplhá k maximálnym hodnotám, vrchol v podobe televízneho vysielača je už našťastie blízko. Energiu dodávajú aj roztrúsené skupinky turistov, ktoré sa snažia povzbudzovať. Zjazd z vysielača dolu do doliny mi maximálne tepy rozhodne príliš neznížil. Na moment som zaváhal, či sa mám pustiť, závodný inštinkt porazil zdravý rozum, už nie je cesty späť. Akýkoľvek pokus zastaviť by iba znamenal salto vpred do hromady voľných kameňov na úzkom chodníku. Ťažko získaná nadmorská výška sa okamžite stráca na necelých dvoch kilometroch. Vyplavený adrenalín spôsobí, že celé nasledujúce stúpanie necítim takmer žiadnu bolesť. Zvyšok prvej polovice trate sa motáme po vrcholových pasážach, slovenské hranice sú tu nadosah. Opäť skvelé terény, ktoré proste musia baviť. Druhá polovice je už tradične tá ťažšia, stúpanie od poslednej občerstvovačky je opäť kombináciou jazdy na najľahší prevod a tlačenia. Záver etapy je netradične na vrchole kopca, keby som vedel, že to bude už známy vysielač z úvody etapy tak sa pod kopcom asi rozplačem. Našťastie cesta vedie z druhej strany a sklon nie je až tak ťažký. Posledný kilometer sa ide nadoraz, s Poľským pretekárom šprintujeme do kopca o konečné 37. miesto v etape.

4. Etapa: 42,9 km (1817 m) Klimczok

Až doposiaľ na moje veľké ale pozitívne prekvapenie dokázali nohy zregenerovať a počas druhého ani tretieho dňa som necítil žiadny hendikep práve naopak. Obrat prišiel až v nedeľu ránu, kedy som už v prvom relatívne ľahkom kopci mal nohy ako z olova. Prepadám sa hlboko do štartovného poľa, je mi jasné, že sa budem hodne trápiť. Pri pohľade na Daniela, ktorý je iba 50 metrov predo mnou mi je jasné, že nie som sám, kto má podobné pocity. Na moje šťastie v zjazde som trochu dokázal zregenerovať, takže stúpanie na najvyšší bod celej MTB Trophy - 1020 metrov nad morom, už absolvujem relatívne komfortne. Kopec mi pripadá nekonečný, okolitá príroda je ale neskutočne krásna, uzučké traily sú namotané medzi mladým papradím a smrekmi. Technické stúpania majú visačku “Experts only”. V krátkom zjazde trochu poľavím v ostražitosti a poriadne okúsim tvrdosť Poľskej zeme. Z vrcholu stúpania padneme o celých 400 metrov nižšie, aby sme klasicky ihneď opäť prudko stúpali na záverečné dva kopce. Prechádzame okolo priehrady s množstvom promenádujúcich sa turistov, s ktorej sa napájame na asfaltové stúpanie na vrchol nad Istebnou. Asfaltový povrch je odmenou asi pre každého. Záverečnú XC pasáž už poznám, pocity v cieli sú neopísateľne – dal som to!


V celkovom poradí to vydá na 43. miesto, Daniel skončí na vynikajúcom 19. mieste. Obrovské množstvo DNF vo výsledkovej listine hlavne na dlhej trase iba potvrdzuje náročnosť podujatia. Jazdenie, ktoré poznáte zo Slovenska je tu posunuté na úplne iný level. Lokalita je dostupná z každého kúta Slovenska, určite neváhajte.
Medzi mužmi na trati Classic zvíťazil v čase 13:53:33 Patryk Piasecki z Poľska, najrýchlejšia žena Krystina Konvisarova trať dokončila za 18:13:39


Je nedeľa večer, hoci som strašne unavený, nemôžem zaspať. Hlava ešte nedokázala absorbovať obrovský nával zážitkov. V noci sa mi sníva, že šľapem po nekonečnej panelke. Ešte raz ďakujem, že som mohol byť súčasťou tohto cirkusu.