Cykloturistická jazda Trnava - Rysy 2014

Ani na Tour de France nieto dlhšej etapy. Pravda, tam sa šliape bez prestávky, tu s pauzami na obed a kladenie vencov a nie je dôležité poradie. Aj tak je cyklojazda Trnava – Rysy unikátom. Presne 8.augusta tomu bolo štyridsať rokov, čo sa zrodila táto výnimočná akcia.

Video: Ročník 2014

Minirozhovor s účastníkom Tomášom Cepkom

Čo Ťa lákalo na tejto akcii a išiel si prvýkrát?
Áno, prvýkrát. Aj keď akciu poznám už roky, keďže má trénoval ako mládežníka Laco Duboš, účastník prvého ročníka. Ale na moju prvú účasť ma prehovoril až kamarát Pullino, ktorý má pár ročníkov za sebou.

Ako sa Ti išlo? Ktoré úseky boli najlepšie a ktoré naopak najťažšie?
Išlo sa mi výborne, keďže je to hlavne cykloturistická akcia, bol čas na pokec s chalanmi a celú cestu som si doslova vychutnal. Nepríjemné bolo iba počasie. Na štarte o 4h ráno bolo mokro a neskôr aj spŕchlo. Najťažšie a zároveň najkrajšie boli stúpania, kedy sme si to mohli rozdať. Veľké Pole, Čertovica a Štrbské Pleso.

Ide sa celá trasa vkuse, alebo sú aj pauzy na občerstvenie?
Je niekoľko spoločný prestávok, vrátane obeda. Tempo regulované doprovodom, až na spomenuté stúpania. Všetko je zabezpečené organizátormi. Od štartovacieho balíčka, dresu, až po sprievodné a mechanické autá, policajtov a sanitku na trati.

V roku 2014 bolo zúčastnených 103 jazdcov, na Štrbskom Plese sme boli okolo 20:00h.

Etapa dlhšia ako na Tour de France

Ako k tomu vlastne prišlo?

Cykloturisti Slávie Trnava Štefan Miček a Miroslav Majtán v roku 1973 prešli bicyklami Saharu, trvalo im to prirodzene zopár dní. Po návrate dostali nápad uskutočniť diaľkovú jazdu z Trnavy do Tatier, ale za jeden deň. V republike taká dlhá trasa zdolaná ešte nebola, sami si na to netrúfali. Na saharskú výpravu im bicykle chystali bratia Dubošovci, tak staršieho z nich, Petra, oslovili s otázkou, či vôbec niekto dokáže prejsť takú vzdialenosť za jeden deň. „Navrhol som im, že oslovím cyklistov zo Skloplastu, ktorí majú najväčšie predpoklady zvládnuť v kuse takmer 300 kilometrov. Tí túto výzvu s nadšením prijali. Najdlhšie preteky Praha – Karlove Vary – Praha boli vtedy veľmi populárne, merali 264 km, no oni ako juniori na nich štartovať nemohli, o to viac ich to lákalo. V nedeľu 11. augusta mali súťažiť na pretekoch juniorov na západe Čiech v Nejdku. Zobrali to ako dobrý tréning a do prvého ročníka sa zapojila pätica Milan a Štefan Horváthovci, Alojz Ozogán, Vendelín Kvetan a môj mladší brat Ladislav. Ja sám som tiež absolvoval celú trasu úvodného ročníka, okrem nás sa zúčastnili dvaja českí cykloturisti, jeden z nich bol z Kroměříža a druhý od Prahy,“ spomína na prvý ročník Peter Duboš. V tomto mini pelotóne bol aj Jaro Bajza so svojimi štyrmi kamarátmi cykloturistami, no tí šli svojou trasou.


Pred 40 rokmi a dnes. Nájdi desať rozdielov. (foto: Nelka Dubošová)

„Bol som najmladší v tomto mini pelotóne, mal som vtedy 18 rokov. Trasu sme zvládli bez ťažkostí, v tábore sme si pochutili na guláši. Prespali sme v lodenici v Liptovskom Mikuláši, pretože nás ešte čakal náročný presun cez celú republiku. Celá jazda nám prospela ako dobrý tréning, Duboš a Kvetan obsadili miesta v prvej šestorke v konkurencii dvesto najlepších československých juniorov,“ doplnil spomienky svojho trénera Štefan Horváth.
Celú akciu zastrešoval Ing. J.Lesay z okresného výboru Socialistického zväzu mládeže. Ako sprievodné vozidlo fungovala Škoda 1203 zo Skloplastu Trnava. Pri tomto podniku od roku 1970 pôsobil cyklistický oddiel, ktorý za krátku dobu patril medzi najlepšie nielen na Slovensku, ale v celej vtedajšej ČSSR. Pretekári zo Skloplastu mali na vtedajšiu dobu kvalitné duralové velosúčiastky talianskej značky Campagnolo. Horšie na tom boli cykloturisti z Čiech. Tí mali len železné prevodníky, pedále či prehadzovače, tiež údržbe nedávali veľa. „Jazdec z Prahy mal ťažkosti s pedálom, ktorý sa mu rozlomil, ten sme zháňali v Brezne. V stredovom zložení o vazelíne snívalo šesť guliek namiesto pôvodného tucta, nečudo, že miska predrala aj oceľovú osku,“ s úsmevom pridal zážitok Ladislav Duboš.


Defekt a vyzutá galuska. Po krátkej oprave sa pokračuje na rezervnej gume. (Foto: Š.Horváth)

Z pretekárov Skloplastu sa viacerí na cyklojazdu vrátili a úspešne ju niekoľkokrát celú absolvovali. Peter Duboš ako 62-ročný po ôsmykrát v roku 2007 a v pláne má ešte aspoň jednu účasť. „Ja som vždy zdolal celú trasu, bez pomoci sprievodného auta. Podľa mňa je plnohodnotný len výkon bez zvezenia čo len kúska trate. Inak je jazdec len účastníkom, nie absolventom non-stop jazdy,“ vysvetlil svoje kritériá na športový výkon Peter Duboš.
V tomto roku Milan Horváth a Alojz Ozogán zopakovali svoj výkon z roku 1974, Štefan Horváth šiel do Topoľčian v pelotóne, potom sa vrátil do Trnavy. „Ja nie som v takej kondícii, aby som to bez trápenia prešiel celé. V Topoľčanoch som bol v roku 1976 na vojne, tak som si pri kasárňach zaspomínal na staré zlaté časy a dal si obrátku,“ spresnil mladší z bratov Horváthovcov. „Celé to pôjdem až na 50. ročníku, to budem mať cez sedemdesiat,“ prezradil svoj plán Laco Duboš, ktorý má na konte štyri účasti, poslednú v roku 2002, vždy prešiel celú trasu. Z cyklistov Skloplastu to najďalej v tomto športe dotiahol Vendo Kvetan. „On v sedemdesiatych rokoch vyhrával preteky po celej republike i za hranicami, bol aj trénerom slovenských cyklistov na OH 1996 v Atlante, čas mu na trénovanie seba samého už neostal, preto by dnes trasu už nezvládol,“ uviedol Alojz Ozogán, ktorý na bicykli jazdí dodnes a pred pár rokmi zvládol zabehnúť aj klasický maratón pod 3 hodiny.


Pády patria k cyklistike, tento bol v Banskej Bystrici a nikomu sa nič vážne nestalo. (foto: Norika Szombatová)

V tomto roku sa konal 37. ročník, pretože po Novembri 1989 mala cyklojazdy trojročnú prestávku. Prihlásených bolo 113 cyklistov, viacerých však asi odradilo zlé počasie, tak sa na trasu z Trnavy do Tatier vydalo 103 z nich. Jediná prihlásená žena tiež neprišla, tak to bola čisto pánska jazda. Najmladší jazdec Dávid Mackovič zo Zohora mal 17 rokov. Najstarší z pelotónu Ľubomír Škumát z Trnavy bude mať v novembri 67 rokov. „Nakoľko je to voľná jazda, teda cyklista môže kedykoľvek odstúpiť a kedykoľvek sa do pelotónu vrátiť, je ťažko zistiť koľkí absolvovalo kompletnú trasu. Je bežné, že niektorí nezvládnu stúpania na Veľké Pole, Čertovicu, či na Štrbské Pleso, tak sa zvezú našim autobusom. A niektorí nedokončia kvôli zdravotným alebo technickým problémom. Napríklad v Banskej Bystrici bol hromadný pád. Tam som aj ja spadol, ale pokračoval som až do cieľa. Pri tom páde som kamarátovi poškodil jeho bicykel a on musel predčasne skončiť. Iný prípad je primátor Trnavy. Pripojil sa k pelotónu v Horných Hámroch a bicykloval s nami po Nemeckú, viac mu čas nedovolil,“ ozrejmil situáciu Jozef Moncman, člen organizačného štábu. Nakoniec v cieli zaregistrovali 88 cyklistov.
Príležitosť zažiť to, čo vidíte v televízii pri sledovaní Sagana na Tour, máte o rok aj vy.


Po náročnom dni chutí aj to popradské pivo ako plzeňské. (foto: Norika Szombatová)

Kopce, vietor, dážď, zjazdy v pelotóne aj sólovo, defekty a pády. Eufória po prekonaní trasy a vlastných limitov vás v cieli neminie a vynahradí všetky strasti. Musíte však začať jazdiť už tento rok, aby ste mali na 38. ročník v nohách (a najmä v sedacej časti) aspoň 4 tisíc kilometrov, vtedy to bez problémov zvládnete.


Odštartované! Trnava o 4.00 ráno. (Foto: Peter Kolárik)


Pocta bojovníkom SNP deň pred jazdou na Univerzitnom námestív Trnave. (foto: Norika Szombatová)


Alojz Ozogán, Štefan Horváth, a Milan Horváth, bývalí pretekári Skloplastu Trnava na štarte 37. Ročníka cyklojazdy Trnava – Rysy. (Foto: Peter Kolárik)


Všetko pripravené na štart. Zľava: Ivan Barus, Štefan Horváth, Alojz Ozogán a Milan Horváth, bývalí pretekári Skloplastu Trnava. (foto: Norika Szombatová)


Pred kasárňami v Topoľčanoch bola pre Š.Horvátha obrátka. (foto: neznámy chodec)


Vladimír Butko bez primátorských insígnií (vľavo), vedľa neho Juraj Trokan, známy trnavský právnik. (foto: Norika Szombatová)

Veľká časť článku vyšla pôvodne na http://www.trnavskyhlas.sk/c/13889-po-styridsatich-rokoch-opat-sadli-spolocne-na-bicykle-z-trnavy-presli-az-do-tatier.htm