350 a 280 kilometrov: Tatranské, nedočkavé, aprílové, zasnežené cyklistické výjazdy

Fotoreport z mojich najnovších ultramaratónskych zážitkov naprieč našou rodnou zemou. Vitajte! Ak máte radi Slovensko, jeho krásy, a aspoň trochu cyklistiku, klikli ste správne . Už tretí rok sa snažím zachytiť krajinu z trochu inej, netradičnej perspektívy. Ak ste čítali môj blog na sme.sk alebo články na MTBIKER aj po minulé roky, viete, že holdujem poriadne dlhým trasám v snahe vtesnať ich do čo najmenšieho časového úseku a táto vášeň pretrváva aj naďalej. Neznamená to však, že si krásy okolia patrične neužívam, práve naopak

Od januára som najazdil pár tisíc kilometrov, ale čakal som na ten magický moment – posun zimného času na letný. Od toho dňa som kul plány na poriadne dlhý záťah a podarilo sa, hneď dvakrát v rozmedzí piatich dní. Ja som si to teda užil: slnko, vietor, sneh, blato, po rovine, z kopca, stále do kopca, ale hlavne s úsmevom na tvári. Dúfam, že si to aspoň trochu užijete aj vy, bonusom pre vás budú momentky zachytené priamo zo sedla.

10. apríl – 347 kilometrov

Zvolen, Banská Bystrica, Brezno, Červená Skala, Popová-Vernár, Vikartovce, Šuňava, Štrbské Pleso, Pribylina, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Donovaly, Banská Bystrica, Zvolen

Okolo Nízkych Tatier

Na úvod celkom pekný zaberák! Určite jedna z najkrajších trás, aké som kedy šiel. Počasie vyšlo na výbornú. Od rána ma najprv sprevádzala jemná hmla, neskôr azúrovo modrá obloha, ktorá vydržala až po naše veľhory. Skutočne, na bicykli som bol pod Tatrami za svoj krátky život hneď niekoľkokrát, no nulovú oblačnosť nad našimi štítmi som zažil vôbec prvýkrát. Takmer všetko vyšlo na výbornú.

6:16 nová Cyklotrasa Zvolen – Sliač. Očarujúca hmla plaziaca sa popri rieke Hron tesne pred východom slnka.




Hrebeň Nízkych Tatier zaliaty skorými rannými lúčmi pri obci Predajná.


Nevynechávam nikdy, klasika, Chamkova stodola.


Vraj sa pridajú..., ale nabudúce, dovtedy mám ešte čo-to potrénovať!


Klasika č. 2 – Chramošský viadukt, Telgárt


Zápas zimy s jarou pri prameni rieky Hron pod Kráľovou hoľou.


No a môj zápas... fuuu, stúpam na sedlo Besník .


Dal som to!!! Aj keď mi to tieto výhľady značne uľahčili.


Kráľova hoľa zo sedla Besník
Zhruba v obedňajších hodinách sa po 140 kilometroch dostávam za obec Hranovnica, kde zazriem prvýkrát Vysoké Tatry

Gerlachovský štít



Malou medzerou sledujem defilé všetkých tatranských štítov.


Silný protivietor v úseku Hranovnica, Spišské Bystré, Vikartovce oslabuje psychiku a vtedy sa mi podarí nemožné. Nepochopiteľne zablúdim v obci Vikartovce až k miestnemu družstvu, volám priateľa na telefóne, Maťa, ktorý to tu pozná, aj z bicykla. Po dvadsať minútovom zdržaní som opäť na správnej stope. Sedlo medzi Vikartovcami a Liptovskou Tepličkou vykazuje známky zimy, je tu štrk, topiaci sa sneh, dokonca v tienistých úsekoch ľad! Práve preto sa rozhodujem vynechať cestu dolinou Čierneho Váhu a samotné stúpanie k hornej prečerpávacej stanici Čierny Váh. Určite som spravil dobre .

Nádherná pasáž tesne pred obcou Šuňava.


Je to tu, po niekoľkých hodinách krútenia nohami som tu!!!


Aby ste mi verili


Rozhodne odporúčam, jednoznačne aj keď subjektívne, najkrajší pohľad na Tatry je z obce Šuňava. Dedinka sa nachádza na návrší a tak máte celú tú krásu na dlani .


Smerujem na Štrbské Pleso, všade sa púšťa sneh, cesta je mokrá a tak som sa.... zašpliechal aj ja. A poriadne!!!

Štrbské Pleso, všetci lyžovali, asi si ťukali na prilby keď ma tam videli .


15:00, nestíhaaam, ešte cvaknem Kriváň a domov!


Žiaľ, vietor je v tento deň môj neviditeľný kopec, dosť dlhý úsek Podbanské – Ružomberok tak idem proti vetru. V Ivachnovej dávam echo Maťovi, len tak, že ak má záujem, môže mi prísť zo Zvolena naproti. No neskôr si uvedomujem, že ho vlastne potrebujem, blikačku mám pokazenú a tma sa blíži!!! Donovaly zozjazdujem ešte za svetla, no Maťova pomoc od Starých Hôr je na nezaplatenie! V Banskej Bystrici sme už za úplnej tmy, Maťo zobral do zbierku tú najväčšiu dieru na ceste v celom meste a tak opravujeme defekt! Všetko nakoniec dobre dopadne a vo večerných hodinách za svižného tempa prichádzame do Zvolena.

Hodinky sa mi však doma nepodarí zosynchronizovať správne, pravdepodobne kvôli plnej pamäti a tak mám pre vás len neúplný záznam z aplikácie Strava:



Hodinky však poslušne hlásia bilanciu 350km/3300m/27,3kmh/133bpm

15. apríl – 282 kilometrov

Zvolen, Banská Bystrica, Čertovica, Čierny Váh, Liptovský Mikuláš, Jasná, Partizánska Ľupča, Prievalec, Liptovská Osada, Donovaly, Banská Bystrica, Zvolen

Vrchárska päťka: Len 5 dní po tatranskom výlete som zbalený opäť, na pláne je síce „iba“ 280 kilometrov, ale až päť náročných stúpaní. Nadmorská výška takmer všetkých presahuje 1000 metrov, len Donovalom chýba k tejto méte 40 metrov. Je to skutočne vražedná kombinácia, kráľovská etapa o čom svedčí 3700 nastúpaných výškových metrov.

Hradište 1326 mnm nad obcou Malužiná

Horná vodná nádrž Čierny Váh, krásne miesto s atypickým výhľadom na Tatry odrážajúce sa od hladiny nádrže. Stúpam sem prvýkrát, je to náročné stúpanie, musím vás však sklamať. Chýbalo mi zhruba 250 metrov, aby som sa pokochal nádhernou panorámou, no súvislá vrstva snehu na ceste mi vystavila stopku. Nevadí, niekedy nabudúce .

Kriváň cestou k nádrži Čierny Váh


Cesta na hornú vodnú nádrž odkrýva Kriváň. Na slnečných stranách sa suchá cesta vôbec netvári, že na slnku odľahlých stranách je ešte stále hŕba snehu.


V poradí tretie stúpanie dňa, návšteva lyžiarskeho strediska Jasná.



Demänovská dolina


Mávam Demänovskej doline a cez portál mám krásny pohľad na Západné Tatry


Liptovská Idylka, to nie je názov obce Vlastne mi to tam kazí len ten cestný smerový stĺpik!

Partizánska Ľupča a Veľký Choč


Sedlo Prievalec (1100 mnm) – sťažený terén: štrk, mokrá cesta, topiaci sa sneh, pozostatky ťažby dreva, blato – jednoducho všetko, čo váš cesťák potrebuje!


Na samotný záver ma čakajú opäť Donovaly, už som si zvykol, sú akousi konečnou zastávkou všetkých mojich dlhých trás. Tentoraz stíham všetko načas s luxusným náskokom pred tmou, aspoň raz .

Zhrnutie z aplikácie Strava: