Reportáž: Jarná Cena mesta Rimavská Sobota - Keď pretek baví, na jedničku po všetkých stránkach

V kalendári cestných cyklistických maratónov pribudla v minulom roku nová akvizícia, preteky s názvom Teatro Okolo Malohontu. Pretek sa napriek upršanému počasiu tešil skvelej odozve všetkých zúčastnených a tak sa rozhodli organizátori vyplniť kalendár aj novým podujatím: Jarná cena mesta Rimavská Sobota. Propozície boli jasné, pravá jarná klasika so všetkým, čo k tomu patrí. Krátke prudké stúpania a príjemná kilometráž prilákali aj mňa.

Predsa len, väčšina slovenských maratónov je obsypaná kopcami a tak je vaša konečná pozícia striktne spätá s aktuálnou váhou . Okolie Rimavskej Soboty takmer vôbec nepoznám a tak sme sa rozhodli s partiou cyklistov zo Zvolena a okolia prísť na miesto pretekov už dva týždne vpred. Cieľom bola obhliadka trate a pokochanie sa pre nás novým, našimi bicyklami neprebádaným krajom. Boli sme dohodnutí aj so Števom z Rožňavy (steeve83) no na mieste stretnutia nás čakalo milé prekvapenie, nakoniec sa nás s domácimi cyklistami zišlo až 13 jazdcov, dokonca sme mali technickú podporu v podobe vozidla priamo od riaditeľa pretekov, pána Juhaniaka. Už tu som šípil skvelú organizáciu, jednalo sa len o tréning, ale ochota po mojom zaostaní po technických problémoch za skupinkou bola taká, akoby sme už boli na samotnom preteku.

Spoločný tréning dva týždne pred pretekom, skvelá partia .


Nedeľa, 3. máj, deň pretekov sme na miesto činu dorazili s mojím bratom Marošom a Maťom (krkavec) a hneď postretávali aj množstvo fóristov, ktorých nicky by zabrali celý odstavec . Pousmiali sme sa nad tým, že MTBIKER fórum dostáva na pretekoch reálne kontúry .

Viete, prečo chodia cyklisti vždy dvaja...


Po príjemných stretnutiach a prehodení pár slov sme sa vrhli na všetky prípravy. Formalita v podobe registrácie prebiehala veľmi rýchlo, bezproblémovo, už len nasadiť čip, obliecť sa a trochu roztočiť nohy. Osobne som nekontroloval teplomer, no už na štarte bolo dostatočne teplo a keď som si prestavil, aké tempo sa pôjde, voľba oblečenia bola jasná! Takže krásny deň, príjemné počasie, pekná účasť, zaujímavá trať – poďme na to!

Počkať, počkať, na stupni víťazov už dávno niekto je! (Autor: Urban-Photo / Fotograf)


10:30 sa vydalo presne 170 pretekárov a pretekárok okúsiť nástrahy trate prvého ročníka jarnej klasiky RS. Trať prevlečená cez gemerský región a Cerovú vrchovinu ponúkala krásne scenérie, my sme však v prvom rade sledovali predné koleso kolegu pred nami. Od začiatku ostrého štartu sa začalo svižne a hneď prišli žiaľ aj prvé pády.


O tie nebola núdza, len ja som bol svedkom troch, účastníkom našťastie nie. Po dvadsiatom kilometri odpadlo pár skupiniek a vyselektoval sa zhruba 120 členný pelotón. Onedlho nasledovali prvé krátke stúpania a tempo sa zvyšovalo. Plný síl som sa rozhodol zrýchliť aj ja, moje srdce mi je určite „vďačné“ za tohtoročné tepové maximum 200 úderov . Zistil som, že to vôbec nejde a spoločne s Maťom sme sa zaradili naspäť, ale rapídne, len tak-tak sme sa držali v hlavnej skupine .


Osobne mi následný návrat do normálneho režimu, prevádzkovej teploty a ideálneho rozpoloženia trval zhruba 20 minút, ale zvládol som to v hlavnej skupine. To už bol v úniku neskorší víťaz, ktorý si išiel svoju vlastnú časovku jednotlivcov .

Usporiadatelia preteky zatraktívnili aj rýchlostnou prémiu na 41. kilometri v obci Hajnáčka, ktorého dominantu, zrúcaninu hradu na návrší nad dedinkou si snáď niekedy vychutnám aj za pomalšieho tempa . Po prejazde mestom Fiľakovo sa závratne blížili očakávané tri krátke stúpania.



Jazdu v pelotóne som si užíval, aj keď spomalenia pred zákrutou na 20 kmh a následný špurt až na 50 kmh ma dosť vyšťavili. V prvom stúpaní som sa cítil komfortne a v tomto kopčeku sa vyčlenila už len zhruba 50 členná hlavná skupina, ktorú som na prvom aj druhom stúpaní uzatváral, skôr však z taktických, ako z fyzických dôvodov. Neskôr na mňa doľahli aj fyzické problémy, no pozbieral som ešte nejaké sily a vyskúšal som na poslednom kopci nastúpiť celej skupinke, darilo sa mi to len pár sekúnd – celý 50 členný val ma čoskoro pohltil a ja som sa mal veru problém udržať za nimi v zjazde. Vyvesil som si a tak som spokojne prišiel do cieľa s veľmi prekvapivou priemerkou 40,3 kmh. Od ostrého štartu bola priemerná rýchlosť dokonca 42 kmh, takže sme sa asi fakt neflákali .

Víťazom sa po samostatnom úniku stal maďarský pretekár Gábor Fejes s časom 2 hod 16 min 36 sek, medzi ženami triumfovala Tatiana Jaseková v čase 2 hod 21 min 31 sek. Gratulujem! Diváci v cieli si prišli na svoje aj pri hromadnom šprinte hlavnej skupiny hneď 36 sekúnd po víťazovi.


Kompletné výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/cs/zavod/overview/1462

Ďakujeme! Myslím, že hovorím za všetkých, keď nadovšetko vyzdvihnem prácu organizátorov. Každý detail dotiahli do dokonalosti a tak spravili z amatérskych pretekov ozajstnú lahôdku ako na slávnych klasikách. Usporiadatelia dlhé týždne pracovali na prípravách preteku, značili výmole a samotnú trasu, zametali trať od štrku, úplne uzatvorili cieľovú ulicu, v deň preteku zapriahli veľké množstvo príslušníkov policajného zboru, komunikovali so Železnicami Slovenskej republiky ohľadom zdržania vlakov, zabezpečili pitný režim priamo so sprievodných motocyklov. V štartovo-cieľovom priestore vytvorili priateľskú atmosféru, obohatili program aj o kultúrne vložky, či tombolu. Zapretekať si mohli dokonca aj tí najmenší. Jednoducho mysleli na každý detail. Ja osobne vyzdvihnem bleskovú registráciu a časomieru s čipmi, to sú pre mňa dva dôležité body, ktoré nie sú vždy a všade samozrejmosťou.


Je vidieť, že toto cyklistické podujatie si pod palec zobrali ľudia, ktorí skutočne milujú cyklistiku, žijú ňou a snažia sa sprostredkovať ju širokej verejnosti. Chcú aby ste sa aj vy cítili ako známe mená profipelotónu a tak tomu v prípravách podriadili všetok svoj čas a energiu. Ja len dodávam, prídeme aj o rok .

Video priamo z riadítok

Autor: Štefan Penzeš