Dlhoročné skúsenosti: Starostlivosť o funkčné materiály - čistenie a pranie

Či už máte bundu za 150 alebo za 70 eur, vždy budú mať jedno spoločné. Treba sa o ňu aj adekvátne starať, aby dokázala čo najlepšie a najdlhšie plniť svoju funkciu. V dnešnom článku by som rád predostrel zopár tipov ohľadom čistenia a prania funkčných materiálov...

Samozrejme bundu som zvolil len ako príklad, na mysli mám v podstate všetky veci, ktoré pri bikovaní / športe používame. Ako inak, prať treba neustále. Teraz mi to prišlo trochu viac aktuálnejšie, keďže sa pomaly ochladzuje a do boja s blatom, vodou a chladom vytiahneme už aj nejaké tie membrány a drahšie materiály.


Ja osobne svoje športové oblečko používam v podstate denne, či už na biku alebo v tomto období aj na beh, turistiku a pod. Takže kolobeh prania a neustáleho „točenia“ vecí je každodenná rutina. Keď sa v mojom šatníku začali postupne objavovať aj fajnovejšie kúsky, tak ma samozrejme zaujímalo, ako sa o ne čo najlepšie postarať, aby neustálym praním nestrácali na vzhľade a funkčnosti. No a tých pár postrehov sa budem snažiť sformulovať do rozumného celku .

Ako často?

Niekoho asi napadne, čo tým chcem vlastne povedať, veď prať by sa malo všetko a po každom výjazde. Nuž, áno aj nie. Bez diskusie sú samozrejme nohavice alebo kraťasy, ktoré sú v priamom kontakte s našim pozadím. Tie hádžem do prádla okamžite. To len na úvod, aby si niekto nemyslel, že som prasa . Preto sa aj hovorí, že dobrých cyklistických nohavíc nie je nikdy dosť. U ostatných častí oblečenia sa už dá trochu polemizovať. Mám na mysli hlavne úplne pohodové výjazdy, napr. na cesťáku okolo vody, kedy sa človek ani nezadýcha. Také tie klasické „regeneračné“, ktoré tvoria dosť veľkú časť môjho času v sedle. Pokiaľ samozrejme nezmoknem, tak veci ako návleky, bundu, či dres len nechám vyvetrať a použijem aj nasledujúci výjazd. Taktiež je rozdiel ak použijem spodné tričko zo syntetických (umelých) vlákien alebo merino. Syntetiku treba prať oveľa častejšie, pretože ďaleko rýchlejšie začne páchnuť a niekedy po dlhom „váhaní“ je problém zápach odstrániť aj po samotnom opraní.


Niekedy sa stane, že počas kratšieho výletu človek narazí na jeden jediný úsek s trochou blata, ktoré sa následne pri zjazde ocitne na bunde. Vtedy len použijem sprchu alebo vlhkú handru a blato očistím – nehádžem teda bundu hneď do prania.


Pri veciach s membránou platí pravidlo, že ich treba prať s rozumom – teda nie nasilu po každej jazde, ale ani netreba zbytočne čakať, kým sa membrána potom zanesie. Všetko sa ukáže ako výhoda. Čím viac človek jazdí - tým pádom netreba zakaždým zbytočne prať pár kúskov, ale je lepšie počkať, kým sa tých vecí nenakopí trochu viac.

Čím?

Na trhu je X rôznych prostriedkov na pranie a čistenie. Ale netreba hneď kupovať tie najdrahšie a používať ich v každom jednom praní. Na klasické kraťasy, spodné tričká, ponožky, dresy - teda veci bez membrány - sa dá úplne v pohode použiť klasický a lacný tekutý prášok na pranie, ktorý kúpite pomaly v každom obchode s potravinami. Čím jednoduchší, tým lepší. Hlavne aby neobsahoval všelijaké parfumy a bielidlá. A hlavne, žiadna aviváž. Tá totiž upcháva kanáliky, ktorými sa vlhkosť odvádza od pokožky.


Ak už oblečenie obsahuje nejaký druh membrány, ako napr. Gore-Tex, Event, Windstopper a pod, je dôležité, aby prací prášok obsahoval informáciu o tom, že je vhodný pre tento druh oblečenia. Opäť sa dajú nájsť produkty s dobrým pomerom cena/ množstvo v klasickom supermarkete – napr. Perwoll Active. Ten používam v podstate na všetko, pretože väčšinou v každej várke do prania sa nachádza aj nejaký kúsok s membránou – hlavne v tomto období.

Vyslovene špecializované (a o dosť drahšie) prípravky používam, iba keď periem svoje TOP zimné bundy alebo nohavice na hory – ale to je skôr pre môj dobrý pocit, keďže si na tie veci snažím dávať pozor .

Ako?

Všetky veci periem vždy pri teplote 30°C, pri čo najmenších otáčkach a používam program na jemné pranie. Ak je oblečenie iba prepotené, tak postačí aj najkratší, 30 min. program – samozrejme, záleží na pračke, ale na väčšine ich určite nájdete.

Ak je oblečenie extrémne zašpinené od blata, je potrebné ho predtým buď vystriekať vodou alebo vypláchať vo vedre, aby sa nezapchala samotná pračka. Nie je úplne od veci vliezť do sprchy ešte komplet oblečený, a tak to zmyť a rovno hádzať do bubna .


Pred samotným praním vždy pozapínam všetky zipsy a otočím veci naruby. Pri tomto štýle si oblečenie dlhšie zachová svoje farby a napr. aj sublimačné logá. Dôležité je nezabudnúť ani na suché zipsy, ktoré vedia „zatrhnúť“ jemnejšie tkaniny – nič strašné, ale pri obľúbenom a drahom drese to veru nepoteší... Po vybraní z práčky nechám veci voľne preschnúť na sušiči v izbe. Sušičku nemám, takže o nej moc mudrovať nebudem. Pri jemnejšom nastavení ale nie je dôvod ju nepoužiť. Prádlo mi na 99% vždy preschne do druhého dňa – samozrejme záleží od materiálu a druhu oblečenia. Najdlhšie to asi trvá hrubým vlneným ponožkám. A samozrejme, nič z toho vôbec nežehlím...

A čo impregnácia?

Ja osobne ju až toľko neriešim. Väčšinu mojich zimných vecí na bike tvorí softshellové oblečenie, ktoré mi osobne príde zbytočné toľko impregnovať. Ľahký dážď to vydrží aj bez toho a pri lejaku je to aj tak fuk. Impregnujem iba klasické nepremokavé bundy, ktoré až tak často zase neperiem. Vtedy použijem prípravok v spreji, ale sú napríklad aj prostriedky, ktoré sa dávajú priamo do prania.

Dúfam, že zopár týchto tipov príde niekomu vhod. Predsa len, dobré oblečenie na bike/ šport nie je vôbec lacná záležitosť a bola by škoda nechtiac si ho poškodiť. Ako napríklad, keď môjmu kamarátovi mama vyprala jeho najdrahšiu membránovú bundu na 90°C s avivážou .