Tip na výlet: Kanada a bicykel?

Písal sa 30. apríl roku minulého, keď som sa dostal medzi 315 štastlivcov, ktorí po vybavení administratívnych záležitosti, mohli okúsiť život za veľkou mlákou. Prehľadával som dostupné letenky a keďže leto som si chcel ešte užiť na Slovensku, termín odletu bol stanovený na prvú polovicu októbra.

Medzitým ešte zopár súťaží od MTB Maratón Levočské vrchy, Moldavský pohár Bodvy, Tour de Prešov, ŠKODA Horal MTB maratón vo Svite, Kráľovský MTB maratón v Granč Petrovciach až po ŠKODA MTB singletrack maratón v Košiciach a uvedomovanie si, že o rok sa tu s najväčšou pravdepodobnosťou neukážem. Postupne dávam na známosť okoliu, že som sa rozhodol vybrať do sveta. Reakcie sú rôzne. "Čo tam ideš robiť? Na ako dlho ideš? V Kanade chceš bicyklovať? Je tam zima a budeš do práce chodiť." Nuž, nechajme sa prekvapiť. Teda destináciu som mal vybranú, a to Vancouver. Máme 21. storočie, inernet funguje, takže som hneď vedel, že mesiacov vhodných na bicyklovanie bude dosť, akurát, ostatné okolnosti ako práca, bývanie, voľný čas alebo kúpa bicykla, boli otázne. Ešte doma si prezerám mapu, ktorý kopec zdolám ako prvý a do oka mi hneď padol Cypress Mountain... ale, pekne po poriadku.

Je 7. október, našiel sa kupec na môj cesťák, ráno si ešte dávam rozlúčkové kilometre, bežím na poštu, kde s pomocou oca balím a posielam kus môjho života o dom alebo pár miest ďalej...

Ako hovorievala mama Forresta Gumpa, život je ako bonboniéra, nikdy nevieš, čo ochutnáš. S týmto duchom sa presúvam po 49. rovnobežke, akurát ”trochu” západnejšie. Prvý týždeň je okolo 15 stupňov a zväčša slnečno, prezerám si miestne stránky a hľadám vhodný bike. Cestný, trekový, či horský? Chcel by som všetky. Realita je taká, že obdobie dažďa prichádza, práca takisto, október je fuč, november tiež a ani Vianoce spolu s Novým rokom na seba nenechali čakať a už sú len históriou. Január, február, marec, apríl... Predpoveď sledujem poctivo dvakrát denne, aj Iľko by mal problém mi konkurovať. Koniec marca a vyhliadka - celý týždeň slnečno, 15-20 stupňov, prezeranie bazárov naberá na intenzite. Bicykel vybratý, beriem skytrain a celý natešený som na mieste, otestujem, prejdem pár km, položím pár otázok, má síce drobné zádrhely, ale tie prenesiem do ceny a už je môj.


170 dní od mojej poslednej jazdy, 170 dní smutného zazerania na bicykle po okolí, pre niekoho bežná vec, ale čo pre človeka, ktorý na ňom bol 3-5 dní v týždni?

Od radosti krúžim po parkoch, ktoré si vyhľadám na mape. Už s menšou radosťou sa predieram cez semafóry, ktorých tu je nespočetné množstvo. 25 km, to je výsledok úvodnej jazdy, ale aj to mi stačí, hlavne, že už je bicykel: rockhopper s 29” kolesami, uzamykateľnou vidlou a 24 prevodmi, doma.

Nasledujúce dni si prezerám miestne parky ako Tynehead, Surrey bend alebo smerujem na juh. V parkoch sú cesty zväčša štrkové, výnimočne asfaltka. Hlavné ťahy okrem množstva križovatiek, áut a semaforov, ponúkajú krásny cca metrový pruh pre cyklistov, kde sa síce výparom nevyhnem, ale kolónam už áno.




Najprv rovinky, základné kilometre, získať kondičku a potom kopce, teóriu ovládam... a tak šiesty deň od kúpy bicykla si vyberám Burnaby Mountain, kde sa nachádza Simon Fraser University (SFU). Kopec o parametroch 3,5 km a 6% dávam na otáčky, užívam si výhľad na Downton, západ slnka a letím z kopca.


Druhý deň ráno, sobota, žmurkám na bicykel, odpovedá, a tak šup do Stanley Parku. Rozloha 4,05 km2, seawall s cyklisťákom alebo vnútorný okruh s dvojpruhovou jednosmerkou, ktorý má cez 9 km, stúpanie aj zjazd, výhľady na Downtown, Canada Place, prístav či ďalej na most, hory alebo šíri oceán, to len tak neomrzí. Jednoducho, raj pre cyklistiku. Pár kôl, prejazd Lionsgate a mierim na skytrain, celkovo 53 km a prevýšenie 1 298 m.




Nasledujúce týždne sa trasy viac-menej opakujú, párkrát sa pridáva i kamarát. Preskúmavam ďalší park Green Timbers, veľký rozlohou, blízko domova, jazero v strede a krásne traily, či už štrkové alebo koreňové s úzkymi cestičkami a zákrutami, sú najlepším odreagovaním po práci.



Objavovanie pokračuje, vystupujem na Main Street–Science World station, krútim sa cyklisťákom, najprv cyklochodník, potom štrková cesta okolo oceánu a už po asfaltke šplhám k The University of British Columbia (UBC), križujem Pacific Sprit Park, hore, dole, vpravo, vľavo, rýchlo, pomaly až stretávam 65-ročného Slováka na bicykli, ktorý sa zastavuje a pýta sa anglicky odkiaľ zo SR som… chvíľu debatujeme, zisťujem, že si pravidelne dáva 100 km, okrem toho chodí 42 rokov do práce na bicykli a kedysi mal cyklistické kempy na Slovensku. A tak už mám ďalšieho parťáka.



Zaujímavosťou ďalších týždňov je dlho očakávaná návšteva Cypress Mountain. Cesta končí vo výške 930 m.n.m a začína skoro na nule, kratšie prudké kopce vystrieda súvislé pravidelné stúpanie, zhruba 10 km so 6%. 40 minút šplhania a čo som pred viac ako pol rokom videl len na mape, sa stáva realitou . Akési kruhy (olympijské), topiace sa zvyšky snehu, lyžiarska sezóna skončená, a tak okrem WC je všetko zatvorené, teplota okolo 15 stupňov, vymeniť mokré veci za suché a je tu zaslúžená odmena v podobe zjazdu, vetra vo vlasoch a priemerkou 55 km/h.


V prípade, že mám chuť na rovinku, River Road, smer Tsawwassen či King George Boulevard, smer USA ma už očakávajú. Podľa názvu, cesta ide okolo rieky bez veľkej premávky a semafórov, neskôr okolo oceánu po štrkovom a za sucha aj prašivom podklade, predtým ešte zahliadnem na ostrovy ako Deas Island – bežný park s trailami a miestom na posedenie, Westham Island – spočiatku farmársky ostrov, zameraný na pestovanie a predaj ovocia, zeleniny ale aj vína, v druhej polovici ostrova možnosť pozorovania okolo 300 druhov divoko žijúceho vtáčstva, prístup ale len do 16. hod. a keďže prichádzam neskôr, brána je zatvorená, takže ostáva mi len sledovať pasúce sa kravy za plotom .



Trochu iným smerom, no vždy rovina a oceán, po ruke sa nachádza Blackie Spit s množstvom mušlí, čo je pre chlapca od Torysy vec nevídaná. Postupujem smerom k hraniciam po Marine drive vo White Rocku, kde to je skôr o užívaní si výhľadov ako o bicyklovaní. Späť do Tsawwassenu, kde už čaká Fero, konkrétne Ferry. Nanaimo či Victoria (hlavné mesto British Columbia), ležiace na Vancouver Island alebo Gulf Island, to sú destinácie, kde sa môžeme doplaviť. Slnko pomaly zachádza za obzor, a tak beriem highway a s prichádzajúcou nocou “bežím” domov. Prvá stovka padla zhruba po mesiaci.




Vo všeobecnosti sa to tu cyklistami hemží hlavne v okolí Stanley Parku, výškové metre sa zbierajú na Cypress či Seymour Mountain, kilometre na Martine drive smer Horseshoe Bay či na sea to sky highway s neuveriteľnými výhľadmi (zatiaľ len z auta) alebo aj v okolí univerzít vyššie spomenutých, a to UBC či SFU. V neposlednom rade ľudia, ja už tiež, využívame bicykel pri zhusťujúcej sa premávke áut, ako dopravný prostiedok. Vancouver area je rozľahlá a každý má to svoje obľúbené miesto na výjazd. Nuž, ja si to svoje stále hľadám alebo lepšie povedané nové a neprebádané trasy sú pre mňa výzvou, a tak s ďalšou poviedkou sa prihlásim už čoskoro.