Tip na výlet: Hornooravské horizonty – cez pralesy Oravy

Pravdepodobne každému učaruje nejaký kút Slovenska – či už výhľadmi, historickými pamiatkami alebo prírodou. Horná Orava ponúka všetko spomínané, a to aj pre nás, cyklistov.

Mňa už od detstva nadchla vďaka svojej nádhernej, nedotknutej divočine. Nájdete tu miesta, zákutia, kde nestretnete nikoho za celý deň. Aj preto sa sem rád a pravidelne vraciam. Tentokrát som naplánoval trochu náročnejší okruh, ktorý vám predstavím nižšie – popod Pilsko a Babiu horu, ale aj cez najsevernejší bod Slovenska.

Rio de Klin

Vyrazil som v piatok ráno okolo pol 8 z Námestova. Bol sviatok, ľudí málo. Počasie prialo, teplota bola ideálna. Rozhýbal som sa asi po 20 minútach. Tak akurát, pretože sa dostávam do prvého strmého stúpania.

Postupne vychádzam z intravilánu obce a začínajú sa otvárať prvé obzory – a to konkrétne na cestu k soche Krista na vrchu Grapa. Áno, čítate správne – nemusíte jazdiť ani do Brazílie – Rio de Klin vám ponúkne podobný zážitok. Jednak pohľad na sochu Krista, menšiu sochu Jána Pavla II., ale je to aj miesto bohaté na výhľady. Predovšetkým na Oravskú priehradu, Západné Tatry – Roháče, alebo protiľahlú Magurku. Pri dobrých atmosférických podmienkach dovidíte až na poľský Giewont.


Od sochy pokračujem stúpaním po žltej turistickej značke (zároveň cyklotrase) na kopec Kopanica. Tento „vŕšok“ sa nachádza na náučnom chodníku Premeny lesa, resp. na cyklotrase s názvom Chotárom obce Klin. Kopec ponúkne rovnako pekné scenérie na všadeprítomnú prírodu a kopce. Poobzeral som sa, pofotil a následne sa púšťam dole po zvážnici smerom na Oravské Veselé.

Popod Pilsko

Na poliach prebiehalo vyorávanie zemiakov. Rád by som sa pridal, ako za starých čias, ale ešte som mal pred sebou kus cesty. Po pár kilometroch asfaltu v Oravskom Veselom schádzam z hlavnej cesty do uličky – malou zachádzkou – na výhľad nad obec. Touto cyklotrasou by ste skončili pod Dudovou, kde ďalej pokračuje zelená turistická značka až na samotné Pilsko.

Tip na hiking? Po pravej strane sa nám opäť ukazuje Babia hora – fotím a pokračujem poľnou cestou späť na koniec obce. Stúpania striedajú klesania, po ceste míňam jazierko, prameň, naberám vodu. V tomto momente sa už nachádzame pod Pilskom, druhým najvyšším vrchom Oravských Beskýd.


Oravské Beskydy sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Tie zasahujú aj do Poľska (Beskid Żywiecki). Budeme sa v nich pohybovať celú dobu výjazdu, meniť sa bude len stupeň ochrany. Okrem rašelinísk a nedotknutých smrekových pralesov je zaujímavosťou aj fakt, že sa tu nachádza najsevernejší bod Slovenska – konkrétne vrch Beskydok – ale to trochu predbieham.

Nižný Tajch

Obchádzam areál Bielej farmy (asi 3 km od poľskej hranice) a pokračujem po hlavnej ceste priamo na koniec Oravskej Polhory. Zastavím sa v miestnom obchode, kúpim vodu, nejaké snacky. Pozdravím aj otcovho kamaráta, bývalého kolegu, čo býva neďaleko. Pokračujem dolinou. Po mojej pravici, pri ceste, tečie Polhoranka a práve kúsok za miestnou pílou na potoku nájdete miesto vhodné na kúpanie.

Stále je pod mrakom, teplota nepresahuje 22 °C, podmienky sú teda viac než priaznivé, ale nie práve na kúpanie. Hore dolinou míňam niekoľko prameňov, až na jeden vám všetky naplnia fľašu vodou.


Pred „Severným pólom“ zachádzam na Hornom Borsučí ešte do doliny k Nižnému Tajchu. Až sem totiž vedie novonatiahnutý asfaltový povrch. Nižný Tajch – Borsučie sa nachádza na konci doliny, pod Malou Babiou horou, respektíve medzi vrchmi Priehyba a Borsučie.

Popri ceste môžete spozorovať nedotknuté miesta so smrekovými pralesmi.

Znovuvybudovaný tajch sa nachádza na mieste tajchu pôvodného a dnes slúži ako protipožiarna prírodná nádrž. Počas 19. storočia sa však podieľal na zlepšení prepravy dreva po miestnych tokoch. Menší z dvojice – Tajch Jalovec (severne cez kopec) sa však už nezachoval.

Slovenský Severný pól

Po 2,5 km klesania od tajchu prechádzam do stúpania k rázcestníku – Vyšnému Tajchu, následne k Vegnerovke. Tu sa konečne začína zábava – Tabakový chodník. Na Modralovú, respektíve Beskydok – najsevernejší bod na Slovensku – vás dovedie trail.

Výšľap miestami znepríjemňuje vysoká tráva – vyššia ako ja (na bicykli). Povrch na traile je upravený a vysypaný štrkom, takže výškové metre pribúdajú rýchlo. Po pravej strane sa znova ukazuje Babia hora – avšak už z jej severnej, skalnatej strany. Zhruba po 25 minútach som hore, na vrchu Beskydok.


Z lesa zrazu preniká svetlo a otvára sa horská lúka. Zastavujem sa neďaleko starej turistickej útulne, kde si dnes dávam prvú pauzu. Miesto ponúka výhľady na poľskú časť územia, v diaľke, zhruba 20 km, sa leskne aj jazero pri Živci. Užívam si úplný pokoj, ticho, nikde nikoho. Len vietor dnes o sebe dáva dosť vedieť.

Tabakový chodník má aj svoju zjazdovú časť – tu už vysoká tráva spolu s malinčím robí značné problémy. V zákrutách musím ísť opatrne, a nielen v nich, inak by som skončil mimo trasy. V spodnej časti, asi v poslednej pätine, musím použiť lesnú cestu, pretože trail je úplne zatarasený padnutými stromami.

Dostávam sa späť k Vegnerovke. Zjazd som si veľmi neužil, ale aj to občas patrí k takýmto tripom – to len potvrdzuje, že málokto navštevuje tento odľahlý kút.

Hájovňa pod Babiou horou

Na Garmine mi svieti 55 km, 1400 v. m. Som za polovičkou, krútim nohami, nezastavujem. Oblačnosť sa trhá a teplota začína stúpať. Pod Babiou horou, tesne od rázcestníka Borsučie, znova naberám vodu. Bude ju treba, čaká ma ešte pár stoviek výškových metrov. Popri ceste môžete spozorovať nedotknuté miesta so smrekovými pralesmi – najzachovalejšími v rámci CHKO Horná Orava.

Podobné pralesy nájdete aj pod Pilskom. Zvážnicami sa pomaly dostávam pod Babiu horu – najvyšší vrch Oravských Beskýd. Odporúčam navštíviť – nie v tretrách, ale skôr vo vibramoch. Nebudete ľutovať.


Zjazdujem, až vychádzam z lesa priamo na lúky. Poznáte Pavla Országha Hviezdoslava? Tak presne k jeho hájovni sa dostávam. K hájovni, kde nachádzal inšpirácie k jeho najznámejšiemu dielu Hájnikova žena.

Dokonca tu nájdete expozície dve – aj Mila Urbana, ktorý sa tu narodil. Objekt je naozaj pekný a udržiavaný, škoda by bola nezastaviť sa. Ako by sa mohlo zdať, objekt nie je pôvodný – ten roku 1912 vyhorel a bol znova vybudovaný.

Soľanka

Od hájovne sa púšťam dole po asfaltovej ceste smerom do Oravskej Polhory. Po ceste stretám dnes prvých ľudí, alebo skôr dav. Ja sa však zastavujem, kde nikto nie je. Za riekou napravo nájdete jeden zastrešený, zamknutý objekt. Ten ukrýva vrt hlboký 2417 metrov s termálnou (jódobrómovou) minerálnou vodou.

Voda sa využívala v minulosti na liečebné účely pri rôznych chorobách. V prvej polovici 20. storočia tu stáli kúpele, počas 1. a 2. svetovej vojny sa niekoľkokrát zatvorili, až nakoniec zanikli. Boli pokusy o ich znovuotvorenie, aj sa vykonalo koncom 20. storočia niekoľko desiatok prieskumných vrtov, k novovybudovaniu kúpeľov však už nedošlo. Ostal len voľne prístupný prameň, ktorý nájdete kúsok od chaty Slaná voda.

Trasa je mierne náročná. Záleží aj na podmienkach a vašej kondícii.

Pár desiatok metrov ďalej, na ľavej strane od cesty, narazíte na náučný chodník – prírodné rašelinisko. Je jedno z najzachovalejších na Slovensku a navyše vás ním povedie novovybudovaný chodník. Pri vyššie spomínanej chate Slaná voda sa zastavujem – dávam si espresso, vodu.

Toto miesto sa za skoro 20 rokov vôbec nezmenilo. Mama by vedela povedať. Chata ponúka aj ubytovanie a reštauračné služby. Ja sa však nezdržiavam a mierim do záveru.


Míňam rozhľadňu Trchovnica, ktorá sa nachádza hneď pri ceste, kúsok nad Oravskou Polhorou. Spravím pár fotiek a znovu naskakujem na bicykel. Poľnou cestou križujem miestne polia, kde je opäť možnosť vidieť pohyb poľnohospodárskej techniky, hospodárskych zvierat, ľudí na poliach. Presne toto je Orava – tu sa trochu zastavil čas, v dobrom slova zmysle.

V stúpaní, na priamom slnku, dnes prvýkrát začínam pociťovať teplo. Teplota atakuje 30 °C. Mňa to však nebrzdí a dostávam sa do Rabčíc. Tie preletím a smerujem na slovensko-poľskú hranicu, kde vedie cyklotrasa. Ja však na horizonte, na križovatke, odbočujem po lesno-poľných cestách smerom na vrch Gluchová. Predtým sa opäť na moment zastavujem. Keď vidíte Babiu horu a okolitú krajinu už 10-krát, ale tentoraz z inej strany... To sú tie výhľady, ktoré neomrzia.


Čaká ma posledné stúpanie na trase, dojedám posledné snacky, voda dochádza. Netrvalo dlho a horizont sa začal lámať. Rovno prechádzam do zjazdu a zastavujem sa až pri rozhľadni Kmeťovka nad Zubrohlavou. Opäť výhľady na Roháče – tentokrát k nim mám o pár km bližšie.


Schádzam do Zubrohlavy. Po hlavnej ceste dochádzam do Námestova. Zastavujem na čerpacej stanici, znovu kupujem niečo na zahasenie smädu a spláchnem bike – Almu. Tam, kde môj trip započal, tak tam sa aj končí. Garmin zastavujem na brehu Oravskej priehrady, v amfiteátri v Námestove. Tam si dávam zaslúžený oddych.

Záver

Vlani, predvlani som podobnú trasu absolvoval na fulle Canyon Neuron. Tento rok som však vyskúšal niečo iné a vybral sa na ľahkom hardtaile Orbea Alma. Väčšinu tohtoročných výjazdov trávim práve na nej a úprimne, tlmič mi vôbec nechýba.


Ak by som mal trasu objektívne zhodnotiť, tak je mierne náročná – to napovedajú aj údaje nižšie. Záleží aj na podmienkach a na vašej kondícii. Povrchy sú prevažne spevnené, pár úsekov v lese, na poli (ku ktorým existuje alternatíva), ale inak šotolina a asfalt. Ani pri nepriaznivých podmienkach sa z tohto výjazdu nestane „bahnitý Saigon“.

Kto milujete prírodu, tak Horná Orava je lokalita, ktorú si vychutnáte aj zo sedla svojho bicykla. A možno sa sem o rok vrátite rovnako ako ja, alebo sa náhodou stretneme. Budúci rok sa zvítam s Oravou určite znova. Ak ste tu už boli, kľudne zanechajte komentár s vašimi postrehmi či tipmi.

Parametre trasy

• Vzdialenosť: 106 km
• Prevýšenie: 2200 m
• Náročnosť: 3/5
• Určenie: horský bicykel
• Mapa GPX: sekcia Aktivity
• Alternatívy trasy: alternatíva 1, alternatíva 2