Príbeh o tom, ako sme postavili unikátny 20" detský bicykel (1. časť): Zaľúbili sme sa do ocele

Písal sa koniec roka 2014. Po letnej sezóne prišiel čas na výber 20” detského bicykla. A tu začína náš, viac ako dvojročný príbeh o tom, kam sme to dotiahli. V prvej časti sa zameriam na to, ako to celé začalo a ako sme prišli k vlastnému rámu a zaľúbili sa do ocele.

Ako a prečo to celé začalo?

Naši dvaja synátori s nami jazdia už od malička (mladší od 3 mesiacov a starší od 8 mesiacov). Začali sme v cyklovozíku (fantastická vec, keď sú deti ešte malé a veľa pospia, neskôr sa to začne točiť viac okolo vašej trpezlivosti, koľko s nimi vydržíte a ako ich motivujete a zabavíte ). Neskôr prišlo na rad odrážadlo, ktoré dnes pozná asi každé dieťa (moji chalani sa vybláznia na odrážadlách dokonca ešte aj teraz) a vlečná tyč so 16-tkovým hotrock-om. Avšak zo 16-tkových kolies starší rýchlo vyrástol. Chuť spoznávať terén už po vlastných (a prenechanie zostavy pre mladšieho) má prinútili hľadať bicykel veľkosti 20”. A ja som sa do toho pustil s radosťou.

Dlhé noci za monitorom

O bicykli som mal ako takú predstavu. Na začiatok som skúšal hľadať niečo používané. Hlavne, aby mal vzduchovú odpruženú vidlicu a dobrý rám, keďže jazdíme prevažne v teréne. Ostatné veci som bral tak, že ich časom môžem vymeniť, prípadne vyrobiť vlastné. Veľa času som strávil na rôznych cyklistických fórach a svoju úlohu zohral aj ujo Google. Fóristi v tom čase dosť chválili bike Kona Makena a mne sa podarilo nájsť jeden kúsok na Ebay v UK za dobrú cenu (ak sa dobre pamätám, s dopravou to bolo okolo 130 libier).

Po komunikácii s predajcom a uistení, že bike má vzduchovú vidlicu, som neváhal a kúpil ho. Sklamanie prišlo po vybalení, keď som zistil, že vidlica nie je vzduchová, ale pružinová. Ani hmotnosť nebola taká, ako ju predávajúci prezentoval. Nezostalo mi nič iné, len to prehltnúť a ísť ďalej. Povedal som si, že všetko zlé je na niečo dobré a chalanom sa bicykel páčil.


Začal som teda zháňat kontakt, cez koho by bolo možné kúpiť vzduchovú vidlicu pre 20” detský bicykel. Cez jedno anglické fórum som sa k nemu dostal a bol to nakoniec hlavný importér Spinner vidlíc pre Európu. A práve riešenie tejto vidlice bolo spúšťačom kolotoča s komponentami.

Kolotoč s komponentami

Úlohou bolo znížiť váhu a zabezpečiť väčší komfort pre drobcov. Na začiatku sme veľa vecí kupovali cez inzeráty tu v mtbiker bazári, prípadne cez nemecký a anglický Ebay, postupne cez veľkoobchody hlavne na Slovensku a v Čechách. Bola to taká zábavka, pretože sa dalo pozháňať veľa vecí za lacný peniaz a v 90% prípadoch dokonca aj funkčných . Tých komponentov, ako napr. rôzne tvary brzdových páčok, hlavových zložení, rôznych dĺžok predstavcov, riadítok a stredových zložení, sediel, pedálov, gripov, laniek, bowdenov, podložiek atď. bolo naozaj veľa, vymenovať všetko ani nie je možné. Ešte teraz máme garáž zatrepanú rôznymi škatuľami s komponentami (ak by mal niekto záujem, tak píšte ). Na pretriedenie zatiaľ nebolo času a človek nikdy nevie, čo z toho sa ešte môže hodiť.


Postupne Kona Makena faceliftovala. Ako prvé bola vymenená vidlica, ľahšie vypletené kolesá a plášte. Otočné radenie sme menili za páčkové 9-rýchlostné od modelu X5 s čísielkami cez model X7 až po X9. Prehadzovač sme skúšali so stredným aj krátkym ramienkom a zadný orech tiež okúsil niekoľko typov kaziet s rôznymi rozsahmi. Z Anglicka sa nám vtedy podarilo zohnať sériové 125 mm kľuky s 30-zubovým prevodníkom a celkom kvalitné detské sedlá VELO za dobrý peniaz. Ako darček mi sestra doniesla z USA špeciálne skrátené kľuky SRAM a tak sme to odkukali a začali skracovať kľuky SRAM u nás (pôvodné anglické kľuky totiž boli s 5 pavúkom a vhodné skôr pre cestné použitie). Niektoré komponenty sme zháňali zo sveta BMX, napr. rôzne malé tvary brzdových páčok, pedále, gripy. Dalo by sa povedať, že postupom času zostal z pôvodnej Makeny len rám a všetko ostatné sme vymenili. Váhovo sme oproti sériovke dokázali klesnúť o viac ako 700 g.


Po každej zmene nasledovalo testovanie. Určite mi dáte za pravdu, že s deťmi sa pracuje oveľa ťažšie ako s dospelými. Dôležité bolo sledovať ich z každého uhla a pýtať sa jednoduché otázky. My sme to riešili aj tak, že sme menili komponenty po nociach v garáži s tým, že sme im to nepovedali a následne druhý deň čakali na reakciu. Vždy nás potešilo, keď sa ma malý opýtal, že či má svoju vidlicu alebo prečo sa mi tak ťažšie / ľahšie šlape, prípadne čo má so sedlom atď. Z toho sa dali vydedukovať výsledky a selektovať veci. Bol to naozaj ťažký boj, ktorý si vyžadoval neskutočnú trpezlivosť. Som však presvedčený, že sme to zvládli.


Áno, musím priznať aj fakt, že i keď to na jednej strane bola zábava, na druhej strane sme niekedy boli v koncoch a mal som chuť to celé nechať tak a skončiť s tým. Hlavne vtedy, ak sa niektorá vec začala mnohonásobne komplikovať (výroba, dodacia lehota, kvalita), prišla predražená cenová ponuka alebo zistenie, že otestovaný komponent sa prestáva vyrábať. Ale ak ste rodič, určite mi dáte za pravdu, že deti vám dodajú neskutočnú energiu a keď som zišiel dole do garáže a pozrel sa na to, čo sme zatiaľ dosiahli, tak som si vždy povedal, že musíme pokračovať a skúsiť to dotiahnúť do konca. A samozrejme netreba zabudnúť na neskutočnú podporu od manželky, rodiny a kamarátov, ktorí v tom boli so mnou.

Ako to bolo s rámom z Číny?

Keďže som bol pozitívne naladený zo všetkých zmien, ktoré sme spravili na Kone a vyladený bicykel jazdil a vyzeral oveľa lepšie, začal som sa pohrávať s myšlienkou výmeny celého rámu. Na jednej strane by sme ušetrili ďalšie gramy na hmotnosti a na druhej strane by sme mali inú geometriu a dizajn.


Otvoril som Alibabu a začali opäť dni za monitorom. Oslovil som pár výrobcov a na základe odpovedí som vybral jedného a objednal na skúšku pár katalógových kúskov. Netrvalo dlho a rámy boli v garáži. Na prvý pohľad vôbec nevyzerali zle. Prišli v surovom stave (moja požiadavka), takže nasledovalo striekanie a skladanie. Všetko išlo hladko, až na dve veci. Mali sme problém s reťazovou linkou a lisovaním hlavového zloženia. Reťazovú linku nie a nie doladiť (rôzne dĺžky stredových osiek, podložky...) až som sa nakoniec jedného večera pustil do detailného merania rámu a zistil som, že bola zadná stavba pozváraná nesúmerne a nesedela ani s oficiálnym výkresom. Problém, ktorý sme riešili, aj neriešili. Ponaučenie teda znie, ak budete niekedy objednávať z ďalekého sveta, treba byť opatrný a pripravte sa aj na takéto situácie. Lebo nie je ľahké sadnúť do auta a ísť ten rám otrieskať niekomu o hlavu . My sme si po tejto skúsenosti povedali, dovidenia ďaleký východ, otvorili sme program BikeCad (https://www.bikecad.ca/), začali kresliť vlastný rám a hľadať, kto by ho dal u nás na Slovensku dokopy. A táto negatívna skúsenosť s rámom nám dala myšlienku orientovať sa aj v iných komponentoch skôr na domácich výrobcov.

A preto sme sa zaľúbili do ocele

V BikeCad-e sme mali niekoľko návrhov, kde sme sa snažili o progresívnejšiu geometriu (predĺžený predný rámový trojuholník, položenejší hlavový uhol, skrátená zadná stavba, špeciálne ohnuté trubky kvôli košíku na fľašu) a zároveň, aby bol dizajn pútavý aj na pohľad.


Na začiatku som oslovil p. Čaprnku, ktorý mi dodal postupne tri oceľové rámy. Medzi nimi sme dolaďovali a testovali. Kvalita práce bola fajn, problém bol však miestami v komunikácii a dodacej lehote. Ak riešite jeden rám, naozaj odporúčam, no v našej situácii sme sa začali obzerať po inej firme, keďže sme sa pomaly začali pohrávať s myšlienkou predaja.


A tak som sa dostal ku chalanom z DevilWork-u, konkrétne Vlado Hučko (super chalanisko, ktorý sa naozaj vyzná a vie poradiť), s ktorým sme po niekoľkých osobných stretnutiach a pár desiatok mailov finálne doladili jeden z mojich návrhov. Upravovali sme ešte rám tak, aby sme znížili výšku hornej rámovej trubky (standover height), aby sme tam zmestili košík na fľašu, skracovali sme zadnú stavbu, dolaďovali hlavový uhol ako aj uhol sedlovky a neskutočne veľa ďalších drobností. A čoskoro bol v garáži finálny prototyp a doslova sme pri ňom slintali, pretože v reáli a v porovnaní s nákresom v BikeCad-e vyzeral fantasticky a ja som cítil, že sme spravili neskutočný krok vpred.


Najprv sme sa pri oceli obávali toho, že ten rám bude neskutočne ťažký. To asi ako prvé napadne každého. Avšak finálna váha, v porovnaní s hliníkovým rámom z ďalekého východu, sa líšila len o cca 250g, čo nie je veľa. Postupom času sme prišli na to, že oceľ má viac výhod ako nevýhod. Oveľa lepšie sa s ňou pracuje, je pružnejšia a tým pádom lepšie absorbuje vibrácie v teréne a je priam nezničiteľná! A práve preto sme si ju zamilovali a dúfam, že aj vy.

Pokračovanie v 2. časti

V týchto pár riadkoch som Vám chcel aspoň trochu priblížiť začiatok nášho projektu. V druhej časti prezradím ako sme ladili a vylepšovali jednotlivé komponenty pre finálny model TORP Bite.

Prosba

Ak ste to dočítali až sem, venujte prosím ešte 5 minút vašeho času a pomôžte nám vyplniť krátky dotazník k detským bicyklom. Vopred veľká vďaka.

Krátky dotazník k detským bicyklom

V prípade záujmu môžete navštíviť aj našu www stránku http://www.torpbikes.com, kde nájdete bližšie info ako aj špecifikáciu bicykla a prípadne sa môžete prihlásiť na odber noviniek (nebojte, spamovať nebudeme ).