MS v XCM – raketovo rýchla trať v Singene sadla najlepšie „Albanatorovi“

Trať v nemeckom Singene prilákala na majstrovstvá sveta v maratóne poriadne zaujímavý mix jazdcov. Ako sa darilo našim a aké sú ich dojmy?

Maratónsky a XCO mix

Túto nedeľu sa maratón Hegau Bike-Marathon stal dejiskom majstrovstiev sveta v maratóne. Trať v dĺžke 98 kilometrov s prevýšením 2 300 m prilákala okrem klasických maratóncov aj niektorých špecialistov na XCO. Dôvod je jasný – jednalo sa v podstate o jeden poriadne dlhý XC okruh, teda presnejšie povedané - 2 okruhy. Prevýšenie jazdci zbierali v kratších, ale o to prudších stúpaniach, čo je v podstate typické pre XCO. Takže na štart sa okrem tradičných favoritov nakoniec postavili jazdci ako Mathieu van der Poel z Holandska, Lukas Flückinger zo Švajčiarska, domáci Manuel Fumic, Sam Gaze z Nového Zélandu a samozrejme aj Jaroslav Kulhavý z Česka, ktorému táto trať rovnako sedí. Získal na nej titul majstra Európy spred 2 rokov. To je veľký rozdiel oproti takej Sella Ronde Hero, kde sa konali majstrovstá pred pár rokmi a kde to Kulhavý zabalil, lebo jednoducho nemal v takých dlhých kopcoch na špecialistov. Medzi najväčších favoritov jednoznačne patril Alban Lakata a medzi ženami Anika Langvad z Dánska, ktorá ako jedna z mála dokáže kombinovať dlhé trate a klasické XCO bez ohľadu na profil. Ešte k samotnej trati – tá určite nepatrila medzi „náročné“ a drvivá väčšina jazdcov nasadila do boja klasické HT-čka, aby ušetrili aspoň nejaké to kilo, pretože „húpať“ sa nebolo príliš kde. Rovnako nechýbali „aero“ prilby a poriadne rýchle vzory plášťov.

Ako to dopadlo?

Z víťazstva medzi ženami, ktorých čakala 80 km dlhá trať, teda o niečo menej ako u mužov, sa radovala spomínaná Anika Langvad v čase 3:06 hod. Za ňou na druhom a treťom mieste prišli nestárnuce legendy MTB scény, domáca Sabine Spitz a Gunn Rita Dahle Flesjaa z Nórska. Medzi mužmi bol súboj poriadne dramatický a rozhodol sa až v špurte na cieľovej čiare, kde si svoju pozíciu postrážil Alban Lakata z Rakúska v čase 3:17 hod. a získal tak už svoj 3. titul majstra sveta. Za ním došiel o sekundu neskôr Tiago Ferreira z Portugalska, tretí bol ďalší Rakúšan Daniel Geismayr. Lakata spolu Geismayrom tvorili v podstate preteky a väčšinou to boli práve oni, ktorí „trhali“ štartové pole. Na jeden taký nástup nestihol zareagovať ani Jaroslav Kulhavý, ktorý napokon skončil po ďalšom špurte na 5. mieste. O kúsok ho porazil Mathieu van der Poel z Holandska. Rýchlostný priemer víťaza hovorí jasne – 29,2 km/h, čo bol skutočne „letecký deň“.

Výsledky nájdete na tomto odkaze.

Ako sa darilo našim?

Za Slovensko sa zúčastnila dvojica Tomáš Višňovský (PROefekt) a Matej Ulík (OŠK Tatran Liptovská Osada ). Tomáš skončil na 56. mieste a Matej na 96. mieste z celkového počtu 176 jazdcov (dokončilo ich 160). Aké sú ich dojmy?

Tomáš Višňovský: „Od štartu sa išlo úplne naplno, ako keby preteky trvali hodinu. Profilovo to boli len samé stojky, žiadne tiahle stúpania. Lúky striedala šotolina a zase naopak. Prepracoval som sa do prvej tretiny poľa a pomaly som sa posúval skupinami dopredu. Na 80 km mi ale došla voda. Posledných 10 kilometrov som musel ísť pre silné kŕče na pol "plynu". Skočila ma ešte skupina deviatich pretekárov. Do cieľa som prišiel na 56. mieste, čo bolo za danej situácie pre mňa sklamanie... Beriem to ale ako dobrú skúsenosť.“

Matej Ulík: „Trať viedla prevažne po širokých spevnených cestách a veľmi často aj po asfalte. Profilovo bola tvorená krátkymi, ale strmými stúpaniami, ktoré preverili každého. Počasie sa našťastie umúdrilo a v deň pretekov nebolo až tak horúco ako predchádzajúce dni. Myslím si, že sa na štarte zišla veľmi silná konkurencia maratóncov doplnená o svetovú špičku v cross country. V prvom kole sa išiel totálny šrot a každý chcel byť vpredu, akoby bol cieľ za 10 km. V druhom kole som dostal kŕče a o pár pozícii som zacúval, až napokon z toho bolo 96. miesto. S mojím vystúpením na týchto majstrovstvách nie som úplne spokojný, ale na to, že sa maratónom veľmi nevenujem a svoju prípravu smerujem na preteky cross country, si myslím, že to nedopadlo úplne zle. Veľká vďaka patrí SZC za umožnenie štartu na majstrovstvách sveta, a tým absolvovanie kvalitných pretekov v príprave a získanie potrebných skúseností.“

(Zdroj fotiek: facebook Alban Lakata, Jaroslav Kulhavý a Tomáš Višňovský)