
Tri roky so Slovakia Divide a jeho víťazi
Podarilo sa nám úspešne zorganizovať už tri ročníky nášho cyklistického podujatia. Myšlienka splnila účel: nájsť „neokukanú“ trasu zo západu na východ Slovenska, po čo najväčšej divočine bez civilizácie.

Našu akciu by som nazval aj stretnutím dobrodruhov s rovnakou krvnou skupinou. Nikdy by som nepovedal, že toto podujatie mi prinesie do života toľko nových priateľstiev. Ale dosť bolo pátosu, poďme na čísla.
Na každom ročníku Slovakia Divide sa zúčastnilo približne 50 jazdcov. Trasa bola každý rok iná, vždy sa nejako menili jej časti. Spomeňme si na víťazov a ich príbehy.

1. ročník: Maťo Orság a Lukáš Koprivý (85:40)
Po tri a pol dňoch došli Luky a Maťo do cieľa v Beňatine v dobrej nálade. Posledný úsek, z hrebeňa Poľany až na úplný východ Slovenska, išli nonstop. Každý, kto sa v končinách Slovenského rudohoria pohyboval, vie, že tento úsek je aj technicky náročný, preto im za tento výkon patrí veľký rešpekt.Z Modry do Poľany chlapcov sprevádzalo počasie plné lejakov, dokonca v Čičmanoch ich postihli aj menšie záplavy. Na vrcholoch hrebeňa Poľany, počas jednej nočnej búrky, našli chlapci horáreň, kde sa ukryli. Urobili si oheň a osušili veci, ráno sa budili do chladného počasia, no Lukymu chýbali tretry. Po hodinovom hľadaní v lesoch Poľany sa tretry našli. Líščia zlodejka bola asi sklamaná úlovkom.
Po privítaní chlapcov v cieli sme si s Maťom dali zopár poldecákov a išli sme spať. Ráno sa budím na bolesť hlavy z alkoholu, no Maťo si už v kuchyni robí praženicu a hovorí mi, že musia ísť čím skôr domov, lebo dnes má nočnú… Proste, raz nezmar, navždy nezmar.
Lukáš sa s nami podelil so svojim zážitkami v dvojdielnej reportáži – 1. časť, 2. časť.

2. ročník: Martin Novák a David Šimoník (63:25)
Druhý ročník bol zatiaľ najrýchlejší. Ideálny suchý podklad, no hroziace požiare v Košickom kraji nám na poslednú chvíľu zmenili trasu a jazdci museli Slovenské rudohorie opustiť skôr. Chlapci išli naozaj ako stroje.Zo začiatku sa Martin a David pretekali, no nakoniec sa spojili a dorazili spolu. Predsa len jazdenie v divočine vo vyčerpaní, poprípade v noci, je jednoduchšie a príjemnejšie vo dvojici. Martin dokonca roztrhol plášť pri tlačení bicykla, tak sa na trase nenudili a museli zašívať.
Tento ročník bol naozaj rýchly – viacerí jazdci si siahli až na dno svojich síl a pokúšali sa ísť nonstop, s minimom spánku. To sa podarilo aj Blanke Vlčkovej (80:25), ktorá jazdí svojím tempom, no s minimom spánku.
V tomto článku nájdete informácie o tom, ako vyzerali bicykle niektorých jazdcov 2. ročníka.

3. ročník: Jakub Wolf (85:40) - úplne totožný čas s Maťom a Lukym z prvého ročníka
Príjazd Kuba bol vo veľkom očakávaní. Musím sa priznať, že trasa naplnila moje predstavy úplne maximálne. Kompletné Slovenské rudohorie, pridali sa aj Slanské vrchy s technickým singletrackom, ktorý nám účastník Ivan pred akciou prepílil.Trasa podľa môjho gusta, no to samozrejme znamená aj najťažšia. Neviem, či mal Kubo vôbec jediný deň bez lejaku, boli to naozaj ťažké podmienky na psychickú a fyzickú odolnosť. Už po tme prichádza Kubo s úsmevom na tvári, vyzerá úplne v pohode, ako keby ani neprebikoval celé Slovensko.
Na otázku, ako sa išlo, hovorí, že úplne v pohode. Od toho momentu viem, že sme rovnaká krvná skupina a stanú sa z nás kamoši. Trávime spolu celý večer, kecáme, pijeme a oslavujeme jeho príjazd. Keď som s Kubom bol o mesiac neskôr jazdiť v Livigno, hodili sme debatu o plášťoch.
Doteraz nerozumiem, ako sa mu na tých Mezcaloch mohlo dobre jazdiť po mokrých koreňoch, ale to je vraj preto, lebo prešiel na MTB z fixky a z gravelu, že ešte nevie, ako má plášť držať na blate. Možno sa potvrdzuje, že nevedomosť je dôležitým aspektom.
Zmapovali sme aj bicykle účastníkov posledného ročníka.

Kto bude ďalším víťazom Slovakia Divide 2024?
Týmto by sme vás chceli pozvať na náš štvrtý ročník Slovakia Divide, ktorý sa uskutoční 3. 8. 2024.Viac informácií nájdete na našej stránke, na našom Facebooku a na našom Instagrame.
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre