Na trase Slovakia Divide

Na trase Slovakia Divide

Trasovanie dlhých bikepacking dobrodružstiev a akcií vo forme "dividu" je kľúčová vec tohto druhu zážitku.

Každý tvorca tejto akcie má iné „chute“ a iné predstavy o trase. V podstate celé takéto plus-mínus týždňové dobrodružstvo je o trase a prejazde krajiny so zanechaním zážitku.

Stretol som sa s viacerými akciami, kde si tvorcovia resp. usporiadatelia trasu pred začiatkom ani neprešli a nechali si ju natrasovať „trasérmi“ po úsekoch – tomuto sme sa chceli vyhnúť. V priebehu minulého roka sme trasu prejazdili po častiach a tento rok to prešli „na šupu“.

Čo to je Divide?


Divide v cyklistickom žargóne je bikepackingové dobrodružstvo cez štát resp. krajinu. Divide väčšinou zabezpečuje pre účastníkov len štart a cieľ, popr. checkpoint. Účastníci dostanú pred štartom trasu, ktorú organizátor nijako nezabezpečuje, neznačí a účastníci preberajú celú zodpovednosť na trase na svoju osobu. Svoju polohu voči ostatným bikerom si vedia účastníci pozrieť prostredníctvom GPS trackerov.



Prečo to vlastne robíme a trápime sa 700 km v blate, cez popadané stromy, bez vody, bez jedla a riadne zničení? Jednoduché – intenzívny zážitok, kedy telo pracuje úplne inak, ako sme na to zvyknutí. Tréning psychiky a oslobodenie mysle od každodenných starostí bežného života. Krásna príroda a pocítenie divočiny z prvej ruky. Stať sa jej súčasťou na nejaký čas v roku je pre mňa veľmi dôležité.

Milujeme dlhé expedície v zahraničí, kde hľadáme vodu a trávime dlhé hodiny s prstom v mapách, aby sme trafili tú správnu cestu, no organizovaný divide, kde je trasa pripravená, je iný zážitok. Vedľa vás sa na štarte postavia rovnakí blázni ako vy a chcú okúsiť divočinu, nabalení s minimom vecí, ktoré im stačia na prežitie na najbližšie dni a v očakávaní športového výkonu, ktorým vystavia svoje telo a psychiku.. Toto nie je len o nohách a technickom "skille", ako sme zvyknutí pri iných cyklistických akciách. Dosť o teórií, poďme na trasu Slovakia Divide 2021.



Počasie si nemôžeme vyberať, máme jediný voľný týždeň po roztopení snehu a to rovno najdaždivejší v roku. Nevadí, musíme...

Deň 0


Vyrážame z Modry v podvečer o 19:30 po pár pivách. Nejdeme pretekať, iba si užiť a overiť zjazdnosť navrhnutej trasy. Hneď na začiatku robíme pár zmien trasy a pri peknom západe slnka prichádzame na Amonovu lúku, kde dnes zložíme hlavu. Z rajdov mi z repráku hrá Joe Cocker a omylom budíme SNPéčkara, ktorí nám odpúšťa a s Cockerom problém nemá, ani s ohňom, ktorý si zakladáme. V noci zaľahneme po pár špekáčikoch a pivách – predsa je to výlet.



Deň 1


Budík sme použiť nemuseli. SNPéčkar sa zobúdza pred 5:00 a my musíme s ním. Pokračujeme smer Dobrá Voda. Profil trate je vysoko pohodový. Blato nám komplikuje cestu, keď sa nabaľuje na plášte takým sposobom, že sa plášte nevedia odvaľovať a bicykle musíme nosiť. Šliapeme do kopca smer Mohyla pod Bradlom. Dávame pokec s veselými bikermi a púšťame sa smer Myjava. Dažde nás zázrakom obchádzajú. Dávame si večeru a čaká nás 600 výškových metrov na Veľkú Javorinu. Podmočený terén čerstvo po lejaku nám dáva zabrať. Ku večeru sa vydriapeme na Javorinu. Tu trasa pokračuje smer ČR ponad Stráni Lopeník a po pekných kopcoch Bielych Karpát na českej strane. V prípade, že vládne nariadenia neumožnia prekračovať hranicu s ČR, bude trasa upravená len na slovenskej strane.



Deň 2


Od hranice z ČR trasa pokračuje zjazdom na Kozí Hrebeň a následne do Trenčína. V lese je stále dosť blata a sme celkom vyčerpaní. Dávame si pivo a pizzu. Čakajú nás kopce, na ktoré nerád spomínam, čo sa týka prevýšenia a profilu. Nie je to úplne moj štýl, ale zato prírodné scenérie sú nádherné.



Šliapeme smer Soblahov a odtiaľ popod Ostrý vrch až zjazdom do Petrovej Lehoty. Pali mi hlási nedostatok piva a musíme zastaviť v obci Omšenie. Lepiacim blatom stúpame a traverzujeme popod Slopský vrch. Paliho čakám už dlhšiu chvíľu. Zozadu mi kričí, že musí svoj 20 kg bike + 5 kg blata nosiť v rukách, lebo sa nedá tlačiť. Ja si užívam "komfort" širokej zadnej stavby na „pluskách“ s použitím užších plášťov a viem tlačiť aspoň na zadnom kolese.



Pali hlási opäť nedostatok piva a pálenky tak sa v dedinke Horná Poruba zastavujeme na pizzu a pivo. Dnes vieme, že máme šťastie na dážď a vôbec nás nezlialo. Prejdeme kopec a zastavujeme v poslednej krčme pred bivakom. Milá pani krčmárka nás presviedča, nech nejdeme ďalej, s návrhom, že nám pri krčme pripraví pod strieškou možné zázemie na nocľah. Podgurážený poľovník nám za barom podáva kľuč od poľovníckej chaty na kopci. Pali si kľúč berie a pýta sa na konkrétne miesto a v tom poľovníka cukne, že to myslíme vážne, tak ponuku berie späť so slovami: „škoda, že ste neprišli skôr“.



Šliapeme do kopca cez Mojtín. Na konci Mojtína nájdeme krásny prístrešok pri jazierku s kvalitnou strechou, čo je pre ďalšie ráno veľmi dôležité.

Deň 3


Deň lejakov s povodňovou výstrahou č. 3. Čo sa dá robiť, takýto deň nás stretol na trase a ja sa pokúšam vyvolať nejaké ubytko. Hneď vo vedľajšej dedine sa nám podarí zohnať ubytko, kde celý deň oddychujeme. Pre zaujímavosť v úseku Modra – Banská Bystrica je prístreškov naozaj veľmi veľa. Človek sa zaobíde aj bez bivakovacieho vreca.



Deň 4


Tento deň bude pohoda, to sme tušili ale chceli sme zájsť až za BB, no nepredbiehajme. Cez ďalší kopec prichádzame do Čičmian, kde sa snažíme nájsť potraviny. Dostávame info, že v utorok sú zatvorené.



Turisticky najnavštevovanejšia obec v okolí s nádhernou architektúrou a čarom, no bez potravín v utorok. Nerozumieme, ale rešpektujeme. Hladní pokračujeme smer Nitrianske Pravno.



V hoteli na námestí, kde sme minule nocovali, nás opäť prekvapili príjemným prístupom a ochotou. Obed nám servírujú v skoršej hodine a tak môžeme bez väčšieho zdržania pokračovať na hrebeň. Po hrebeňových cyklotrasách kopírujeme kopce Mačací Zámok a Nemcovo. Stretávame ďalších SNPéčkarov, ktorým nerozumieme, ako mohli včerajší upršaný deň absolvovať na trase.



Palimu ukazujem miesto, kde som na jeseň videl medvedie stopy. Po niekoľkokilometrovom asfaltovom úseku prichádzame do Turčeka. Pali dáva pivo, ja nejaké nealko a stúpame do Kremnických vrchov. Do Kordíckeho sedla prichádzame v dobrú hodinu. Voláme Jankovi do Záhrady – centra nezávislej kultúry v BB, kde bude dobrodruhom na Slovakia Divide poskytnuté zázemie s možnosťou bivaku a kufríkom so servisným náradím. Objednáme si pivo a hneď vieme, že ďalej nepokračujeme...

Deň 5


Vitajte v divočine. Na toto som sa tešil. Cez BB ráno rýchlo prefrčíme a cez pár kopcov sa dostávame do obce Poníky. Po Poníkoch sa rozhodujem šliapať rovno na hrebeň Poľany tiahnúci sa na vrch Vepor. Nie je to ľahký výstup. Trvá nám to zopár hodín a dáva nám to zabrať, na predhrebienku prekladáme stromy, no keď chceme nasať našu divočinu, musíme trošku aj trpieť. Orientačne to zvládame, poprekladáme stromčeky a dostávame sa na super singel zakončený zvážnicou a asfaltkou až do doliny Hrončeka.



Tu som sa rozhodol trasu prehodnotiť a umožniť posledný nákup pred Slovenským Rudohorím v malebnej obci Sihla. Keď si raz budem niekde na SR stavať chatu, bude to určite tu. Maličkými potravinami doplňujeme zásoby a pokračujeme obľúbenými scenériami na kopec Tri Chotáre. Túto lokalitu mám najradšej na bikepacking pre jej autentickosť a opustenosť. Keď pokračujeme popod Klenovský Vepor na sedlo pod Vartou, je tu naozaj spúšť. Prekladáme zopár hodín a tento úsek sa na trase SD bude musieť obísť. Zo sedla pod Vartou smerom na Zbojskú nám už známy, krásny, technický singletrack a na Zbojskú sa púšťame okolo 19tej – 20tej hodiny. Paliho prehadzovačka začína štrajkovať a bike je takmer nejazditeľný.



Salaš na Zbojskej nesklamal a aj cez pracovný týždeň vo večerných hodinách si vychutnávame slovenské špeciality. Slivovica a halušky. Pokračujeme po cyklistickom chodníku v hroznom lejaku na Burdu a púšťame sa do doliny pod Muránskou Planinou, kde nachádzame vagón – vhodný na bivak.

Deň 6


Dnes mám odvážny plán – dôjsť až na chatu Volovec pod Skaliskom vo Volovských vrchoch. Ráno opäť v normálnom čase vyrážame smer Červená Skala cez jedno sedielko. Stúpanie dá zabrať, no po zjazde a nejakých km po šotoline sa kocháme výhľadmi na Horehronie a Kráľovú Hoľu.



Pali nemá svoj deň a v Červenej Skale na zastávke máme malú krízu. Dostanem sa do sedla pod Stolickými vrchmi a hneď viem, že Pali si musí oddýchnuť ľahšou trasou. Na začiatku Stolických vrchov sa rozdeľujeme – Pali si vyberá asfalt a teplý obed v reštaurácii, ja volím divočinu a dlhý hrebeň na dva dni. Zamakám a cez moje obľúbené a opustené Stolické vrchy rýchlo prebicyklujem. Za Dobšinským kopcom nachádzam nové obchádzky nezmyselných stúpakov a okolo „vyholených“ kopcov okolo vrchu Stromiš prichádzam do Súľovského sedla.



Oddychujem a spájam sa s Palim. Dohodli sme sa, že Pali dobehne večer na chatu Volovec. Podľa kontaktu s chatárom tam dnes nemá žiadny chatár službu, tak sme pripravení na bivak. Popod zapadanú červenú značku sa plynulými zvážnicami traverzujúcimi kopce s výškou cez 1 200 m n.m. dostávam na žltý singletrack Volovec.

Ešte som vám zabudol povedať počty zvierat, ktoré som zazrel za týchto zopár dní. Pred Volovcom som na čísle: 15 diviakov, 30 jeleňov, 5 sŕn a dve líšky. Prichádzam na chatu v rozumnom čase a začnem si opekať. Neskor si všimnem, že v chate asi naozaj niekto je. Vojdem dnu a milí chatári mi oznamujú, že môžem prespať. Dávam si pár pív, dôjde Pali a čakal nás dlhý večer. Idem spať o polnoci.

Deň 7


Zobúdzam Paliho a ten mi zdeľuje, že išiel spať o 3tej ráno. Inak Pali, aby nevyzeral ako flákač, je finisherom 1000 Miles Adventure a takisto aj Carpatia Divide. Má pravdu, sme na výlete, tak to netreba hrotiť.



Pokračujem hrebeňom cez Skalisko na sedlo Krivé. Našťastie je to vypílené po polome. Traverzom sa dostávam popod sedlo Úhorná a traverzujem popod moje obľúbené kopce Pipitka až na Osadník. Párkrát preložím bicykel cez stromy a traverzujem hrebeň do Štóskeho sedla. Tu sa morálne pripravujem na obrovský polom, ktorý ma čaká za vrchom Kloptaň.



Stretávam pár SNPéčkarov a tlačím na Kloptaň. Z Kloptaňa to je naozaj katastrofa, od zimy, čo som tu bol naposledy na BC bežkách, to je ešte horšie.. Bohužial tento úsek bude musieť SD obísť. Pred Kojšovskou hoľou sa stretávam s mojím kamarátom Maťom, s ktorým zjazdujeme až na Alpinku. Máločo má taký flow na Slovensku, ako úsek z „Kojšovky“ smer Košice. Šliapeme na Hrešnú, kde sa stretávam s otcom a ďalšími priateľmi. Večer ukončujeme po slovensky s pivom a zábavou.



V noci prichádzam domov do dedinky pri Košiciach. Ostáva mi posledný úsek, ktorý sme ale x-krát prešli a pre nedostatok času ho momentálne nestíhame dokončiť v tomto výlete.



„Tachometer momentálne ukazuje cca 600 km a dosť výškových. Je sa na čo tešiť.“ Presné čísla dostanú účastníci onedlho do mailu. Prvý ročník obmedzíme na cca 70 cyklistov, tak kto váha, prihlasujte sa, je to o zážitku! Máme posledné miesta! Tešíme sa na vás na štarte 31. júla 2021. Bližšie info a registrácia na stránke podujatia.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Slovakia Divide

calendar_today 31.07.2021
label MTB - etapové závody
place Modra (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up112thumb_down comments 10 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Slovakia Divide 2021 - najväčšie dobrodružstvo roka - 2. časť

Reportáž: Slovakia Divide 2021 - najväčšie dobrodružstvo roka - 2. časť

Bez budíka sa budím o pol piatej... Len v ponožkách stojím na kamennej dlážke altánku a sledujem Mateja, ako hľadá moje tretry obďaleč na okraji lesa v lúči svetla z čelovky. Vybral sa ich hľadať hneď, ako sme si uvedomili, že naozaj sú fuč.
Reportáž: Slovakia Divide 2021 - najväčšie dobrodružstvo roka - 1. časť

Reportáž: Slovakia Divide 2021 - najväčšie dobrodružstvo roka - 1. časť

Bez budíka sa budím o pol piatej. Od zimy ma trasie, spať sa nedá. Nesmelo sa začína rozvidnievať. Chvíľu uvažujem, kde to som, po pár sekundách mi to ale dochádza.
A nespravíme si vlastné slovenské bikepackingové preteky?

A nespravíme si vlastné slovenské bikepackingové preteky?

Takto nejako znela otázka, ktorá stála na počiatku podujatia West Carpathian Challenge.
keyboard_arrow_up