Reportáž: Merida Road Cup Sokolovce - pekelne horúco v pekelnom tempe

Pôvodný plán na víkend bolo ísť Krakonošov cyklomaratón v Krkonošských horách, ale
keďže človek mieni a život mení, tak som sa nakoniec dostal k náhradnému plánu.

Teda ísť na preteky v lokálnej blízkosti, zaradené do série Slovenského pohára Masters, v rámci ktorej má svoju kategóriu aj skupina cyklistov s licenciou elite. Tieto preteky dobre poznám, keďže som ich šiel už tretíkrát. Jedná sa o okruhové preteky a pre našu kategóriu boli nachystané 4 okruhy s veľmi výživným klasikárskym profilom.

Pôvodný štart našej kategórie bol naplánovaný na 10. hod. Po krátkom rozjazde a návrate do zázemia pretekov sa ale dozvedám, že štart je o 30 min. odložený, kvôli aktuálnej dopravnej nehode na trati. Tak tento čas využívam ďalším rozjazdením a diskutovaním s ostatnými účastníkmi . Nakoniec sa štart odkladá až na 11. h, čo nikoho neteší, keďže teplota rapídne stúpa a zosilnieva aj silný južný vietor.

Štartujeme

Na štart sa nás zišlo pomerne slušné množstvo vzhľadom na pomery tejto série a termínové prekrytie s pretekmi Slovenského pohára elite v Kráľovej pri Senci. Je tu silná konkurencia na čele s veslárskym olympionikom Babačom, ktorý si sezónu spestruje aj jazdou na cestnom bicykli .

Môj skromný plán pred štartom, bolo ísť prvé prudké dvojkilometrové stúpanie na Svrbice, ktoré sa nachádza hneď po štarte, naplno a vyselektovať si nejakú pár-člennú skupinku a v nej odjazdiť celé preteky v úniku . Tak tomu idem naproti a hneď pod stúpaním to beriem odpodlahy s priemerným výkonom skoro 400 W . Moc sa neotáčam, ale podľa funenia za chrbtom cítim, že mám niekoho v háku, keď sa ale otočím na konci kopca, zisťujem, že je to len jeden cyklista (neskorší víťaz) a zvyšná trochu očesaná skupinka je dosť ďaleko. Obaja zhodnotíme, že nemá ďalej zmysel pokračovať v ataku a túto skupinu si počkáme.

Postupne sa dostávame na pasáž trate, ktorá sa dá prirovnať k húsenkovej dráhe, čiže len brdok hore-dole... ide sa na krv, jeden nástup strieda ďalší a podobný charakter má celý zbytok pretekov. Nestíham pomaly ani piť a odkázaný som len na tekutú stravu, keďže traťovky by nebolo kedy požuvať . Len pre predstavu, prvý okruh som šiel s NP (Normalized Power) 284 W druhý dokonca skoro 300 W.

Teplo mi nerobí dobre

V treťom kole, na 10. km rovine do cieľa, ktorá sa ide výnimočne po vetre, atakuje skupina 4 cyklistov a ja ostávam odrezaný za dvoma cyklistami predo mnou, ktorí na tento útok rezignovali a spravili mi dieru, tak vyrážam neskôr, aj keď idem naplno, tak sa mi dobre spolupracujúcu skupinu nedarí doraziť, aj keď odstup od nich mám stále rovnaký, a to aj zhruba po 8 km. Znovu sa dostávame pod kopec na Svrbice, v ktorom vidím poslednú nádej ako si ich dolepiť... zďaleka sa do kopca už nejde také tempo ako v predchádzajúcich okruhoch, keďže všetci už pociťujú v nohách únavu a nepridáva ani počasie, ktoré je pekelne horúce. V polke kopca si beriem na bufete poslednú fľašku vody a snažím sa ešte doraziť únik. To sa mi ale nepodarí, tak aj zvažujem, že sa na kopci otočím a preteky zabalím, aj vďaka tomu že sa mi začínajú ozývať kŕče, a to teplo mi vôbec nerobí dobre.


Nakoniec to nevzdávam a rozhodnem sa dobojovať do konca a „do cieľa“ sa dopravím už v trochu voľnejšom tempe samostatne. Pásku ale nepretínam, nechávam sa u rozhodcov nahlásiť ako DNF, keďže sa nejedná už o žiadny individuálny úspech a jazdím ešte na licencii z bývalého klubu. Našu kategóriu vyhral biker Tomáš Salák z CKBB. O náročnosti preteku hovorí aj fakt, že ho dokončila len polka celého štartovného poľa.

Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze a trasu na Strave zase na tomto odkaze.

(autor: Tomáš Cepka)

Výsledok by som zhodnotil asi tak, že už po niekoľkýkrát sa mi ukázalo, že teploty 30+°C nie sú nič pre môj organizmus a bude pre mňa lepšie tráviť ich buď doma s vyloženými nohami, alebo tréningom v pohodovom tempe niekde v horách. Nech je z toho aj nejaká radosť, nielen samodeštrukčné utrpenie .

Aj keď na samotný priebeh série MRC by sa ťažko hľadali nejaké pozitíva, tak kolá organizované v Sokolovciach si držia svoj štandard a dnes tomu nebola čo vytknúť, okruh bol dobre zabezpečený a v cieli bolo aj guľáš, čo je tiež pozitívum, vzhľadom na len 5 € štartovné. Záverom by som sa chcel ešte poďakovať Martinovi Dzurákovi, zo Strada Factory Racing, ktorý mi zabezpečil bufet, bez ktorého by sa to v takto teplom počasí nedalo odjazdiť.

(Autorka fotografií: Inka Oravcová - wellnessak.rajce.idnes.cz)