Enduro - odkiaľ prišlo, základné myšlienky a pravidlá

Enduro - odkiaľ prišlo, základné myšlienky a pravidlá

Jednoznačne môžem povedať, že enduro je v súčasnosti jedna z najviac rozvíjajúcich sa disciplín vo svete MTB. Pozrime sa, o čom to celé vlastne je a aké sú základné myšlienky a pravidlá na pretekoch.

Rozvoj MTB ako takého začalo v 70. rokoch známymi menami ako Gary Fisher alebo Tom Ritchey, ktorí začali z dostupných materiálov podomácky zvárať a komponovať prvé bicykle schopné horského terénu. Záľuba v tvorení horských bicyklov prerástla vo vášeň, až nakoniec v súťaživosť. Vytvorila sa komunita s vlastným životným štýlom, myslením, filozofiou. Vznikol tzv. „klunkerz“. Čo to znamená? Môj vlastný významový preklad tohto slova, je bicyklovanie s minimálnym rozpočtom s maximálnym pôžitkom . Možno to vyzeralo ako hippies na kolesách, ale evidentne sa skutočne bavili. Vznikajú prvé downhillové preteky, trate, medzi priateľmi vzrastá súťaživosť v čo „najlepšej“ technológii na biku (v rámci možnosti tej doby).

V roku 2007 producent Billy Savage uviedol film o tomto novovznikajúcom životnom štýle na prelome 70.-80. rokov. Tzv. „klunkerz“ opisuje práve vznik myšlienky totálnej slobody na biku v prírode. Vo filme mi zarezonovala jedná veta, s ktorou sa stotožňujem aj v rámci endura. Ako vysvetľuje dokument „Downhill is the best, but the most enjoyable is cross country riding. Getting Away from the Cops, the Cars, the Concrete“.



Pokrok nezastavíš


V súčasnosti nám technologický pokrok dáva možnosť navrhovať bicykle tak, aby nám umožnili nielen prírodné prekážky prekonávať, ale terén si aj užívať. Keďže človek je tvor súťaživý, chuť porovnávať svoje jazdecké umenie a nadšencov pre tento druh cyklistiky narastal. V roku 2003 sa rozhodol Fred Glo (otec endura tak, ako ho dnes poznáme) uskutočniť vo Val D´Allos prvé enduro preteky.



Enduro


Ani XC, ani maratón, ani DH. A rozhodne nie kombinácia. Enduro. Keď sa ma niekto spýta, o čom sú enduro preteky, mám tendenciu ho prirovnať k automobilovému rally systému: „Chápeš nie?! Ako rally, len na biku“. Hmm, sám moc dobre nerozumiem automobilovým pretekom, takže zväčša mi to na vysvetlenie nestačí. Radšej si dám tu námahu a vysvetlím, na čo všetko tu výbavu a konkrétny bicykel potrebujem.



Preteky majú zväčša charakter dlhšieho okruhu, ktorých samotná dĺžka je rôzna. Zúčastnil som sa aj 50 km pretekov s tým, že sú aj extra krátke - 19 km a menej. Na EWS (Enduro World Series) sa celková dĺžka najazdených kilometrov šplhá až k vzdialenosti 100 km. Často sú tak potom preteky rozdelené do dvoch dní. V rámci tohto okruhu sú špeciálne časti, ktoré sú merané, tzv. rýchlostné skúšky (stage alebo RS). Počet rýchlostných skúšok je rôzny a závisí od organizátora pretekov a lokality. Často to však býva niečo medzi 4-7 rýchlostnými skúškami (reálne s takými počtami RS som sa zatiaľ stretol). Profil trate je rôzny, rovnako, ako aj ich dĺžka. Samozrejme, nebudú sa však trate orientovať na šprinty do kopca. Presne tak je to skôr z kopca. V tejto chvíli vysvetľovania často narážam na nepochopenie zo strany nezainteresovaných. „Takže, je to zjazd!“. Nie.



Profil a terén trati


Takým typickým ukazovateľom endura je budovanie trailov na základe lesných chodníkov. Sú dlhé a aby jednoducho spojili dva dostupné body aj s veľmi nedostupnou krajinou, kľukatia sa, klesajú a náhle stúpajú, čím vznikajú relatívne prírodné alebo lepšie povedané, prirodzené trate. Preto sa niekedy stáva, že v rámci 200-metrového klesania v rýchlostnej skúške nastúpate do kopca cca 30 výškových metrov.



Po dojazde takéhoto šprintu vám budú rozdiely zjazdu a endura hneď jasné . Samozrejme, trať sa počas pretekov dosť rozjazdí a objavia sa korene a kamene, vybrzdené koľaje a podobne. Vtedy trate môžu pripomínať povrch typickej zjazdovej trate. Hold, matička príroda ma s nami „robotu“.



Zo skúsenosti a z praxe


Neraz sa mi však stalo, že práve taká ta „prirodzenosť“ endura bola trošku zabitá v bike parku. Organizátori sa však samozrejme vždy snažia a vedia pochopiť, že práve to, čo je na endure krásne, nemôžu uložiť na umelo vytvorených tratiach. Preto niektoré miesta ako sú napríklad dlhé skoky alebo niektoré čistokrvné downhillové pasáže prepáskujú a pridajú malý prírodný doplnok.

Typy pretekov


Väčšina pretekov sa jazdí na dva dni. A to tak, že prvý deň sa trate a rýchlostné skúšky trénujú. Hľadajú sa ideálne stopy, „nalietavajú“ sa rýchle pasáže, a tak podobne. Druhý deň sa ide na čas. Avšak enduro preteky takto na začiatku nefungovali. Vo Francúzsku prebiehali preteky len jeden deň. Bez trénovania tratí, tzv. „nepoškvrnené enduro“. Mnohým sa tento systém pretekov páči a dokonca vyhovuje. Ukáže sa, čo naozaj vo vás je. Stretol som sa s ním zatiaľ len na Rychlebských stezkách, kde tomu dali patričný názov: „Na oči, na čas, na krev“. Preteky som si naozaj užil, dokonca dvakrát. Malo to svoje čaro. A musím povedať, že na rýchlostných skúškach v trvaní okolo 10 minút, to bolo niekedy naozaj na krv.

Pohyb na trati od štartu do cieľa


Štartuje sa v malých skupinách vždy tak, aby sa predišlo dlhému čakaniu pri štarte prvej rýchlostnej skúšky. Presunom od štartu k RS a následne k ďalšiemu štartu sa hovorí transfér. Ide len o presun, ktorý nie je meraný. Celkový čas sa však počíta a vždy býva stanovený limit na konkrétnu trať. Limity však nie sú extra prísne, a preto majú šancu aj menej zdatní bikeri.



Ak nie je stanovený dojazdový limit pretekov, dostane pretekár štarty jednotlivých RS. Tak je potom nútený dostať sa na stanovený štart v určitý čas. Tento systém je zavedený napríklad aj vo svetovej sérii EWS. Mne osobne veľmi vyhovuje a je v tom jednoducho poriadok. Ide sa kontinuálne tempo, nestojí sa a všetko prirodzene prebieha tak, ako má. Negatívum však je, ak kondične slabší jazdec štartuje náhodou pred vami. Takto sa to potom bohužiaľ ťahá celý čas, čo vie trošku rozhodiť. Pretože obiehanie v rámci rýchleho šprintu a technickej pasáže môže veľmi rýchlo vyústiť v nepríjemnú situáciu, kde prísť o cenné sekundy je to najmenej... Túto situáciu som väčšinou vyriešil s kľudom ešte pred štartom. S pomalším pretekárom sme sa dohodli, ako budeme postupovať pri prebiehaní a každý sme potom vedeli, čo očakávať na trati. Samozrejme, v rámci pravidiel pomalší jazdec je nútený rýchlejšiemu jazdcovi uhnúť a ak to nespraví, hrozí diskvalifikácia.



Kto je teda víťazom?


"Každý, kto príde živý a zdravý" - je to síce pekná poučka, ale tak to nie je. Víťazom pretekov je jazdec, ktorého výsledný súčet časov všetkých rýchlostných skúšok je najmenší. A pochopiteľne prišiel v stanovenom limite .



Čím je pre mňa enduro a súťažné enduro?


Aj keď možno trochu klišé, ale hlavne odreagovanie od dennej, neutíchajúcej reality života, či víkend strávený na pretekoch alebo hodina po práci strávená na traili. No a samozrejme motivácia sa neustále zlepšovať v niečom, čo spája všetky atribúty pohybových schopnosti atléta (sila, rýchlosť, vytrvalosť, koordinácia...). A totálne klišé - Sloboda, v štýle „...Getting Away from the Cops, the Cars, the Concrete“.

(zdroj fotiek: enduroserie.cz, pinkibike.com)
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up47thumb_down comments 16 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Video: Simona Kuchyňková - s nulovými očakávaniami vyhrala EWS play_arrow

Video: Simona Kuchyňková - s nulovými očakávaniami vyhrala EWS

Simonu Kuchyňkovú (Simču) mnohým z vás predstavovať nemusíme, no niektorí možno ani nevedia, aký talent na Slovensku v gravity disciplínach máme.
Simona Kuchyňková – pre 4. miesto v zjazde na MS so zlomeným zápästím

Simona Kuchyňková – pre 4. miesto v zjazde na MS so zlomeným zápästím

Keby bolo kedy, ale v zjazde na majstrovstvách sveta sme sa skoro mohli radovať z medaily. Hlavné je, že Slovensko má v gravity disciplínach skutočne veľký talent.
Video: Denis Kohút  – zjazd, enduro a všetko okolo play_arrow

Video: Denis Kohút – zjazd, enduro a všetko okolo

Majster Slovenska kategórie elite v zjazde, 5. miesto na Majstrovstvách Európy, alebo aj 32. miesto na posledných Majstrovstvách sveta v Leogangu 2020. Zoznámte sa s jazdcom CTM Racing Teamu, Denisom Kohútom.
keyboard_arrow_up