Vrchárska koruna Žilinská alebo, ako sa jazdí s batoľaťom

V roku 2017 pokračovala Vrchárska koruna Žilinská svojim druhým ročníkom. Každý, kto chcel VKŽku úspešne absolvovať, musel zdolať predpísaných 20 vrcholov.

Rodinné kategórie mali trošku ústupok a im stačilo zvládnuť 10 ľubovoľných vrcholov. Po našej úspešnej minuloročnej rodinnej premiére, sme si chceli opäť rodinnú cyklistickú VKŽ-ku zopakovať. Rovnako ako vlani, vrcholy sme zdolávali s dcérou Jankou v cyklovozíku za mojím bikom. Niekoľko vrcholov sme dali len vo dvojici bez mamy, keďže sa už Janka dokázala zaobísť aj bez maminho mlieka. Za rok nám pekne vyrástla, a to znamenalo zhruba o 8 kíl ťažší náklad zapriahnutý za mojím bikom. Celá naša jazdná súprava, čiže bike + vozík + Janka + ostatný náklad, vážila 38-40 kg. A poviem vám, v kopcoch to už je „trošku“ cítiť. Ale keď potom vozík odpriahnete ...

1. Chata pod Suchým

Na Chatu pod Suchým sme sa vydali 1. mája, keďže v tento deň už tradične žilinskí cyklisti smerujú na túto chatu. Išli sme vo väčšej skupinke a cestou sme stretali doslova davy. Väčšina ma samozrejme v stúpaní obiehala, ale zopár „skalpov“ som si uchmatol aj napriek nákladu . Prudký záver pred chatou nám už pomáhali zdolať kamaráti, ktorí išli s nami. Odpojili sme vozík, rozdelili si medzi seba náklad a biky a pomaly sme sa vytrepali hore. Okolo chaty bola už tradične tlačenka. Chvíľku sme tu posedeli a potom nasledoval zjazd dolu. Rozbitý úvod sme museli ísť len pomaličky a opatrne. Kúsok predo mnou si to dokonca ustlal jeden nešťastník, čo mi veľmi na sebavedomí nepridalo. S vozíkom som prešiel bez následkov, aj keď som už na väčších kameňoch miestami chytal podvozok. A ako minulý rok, tak aj teraz Janka pri zjazde do Varína zaspala.

Vzdialenosť: 57 km
Výškové metre: 950 m

2. Straník

Výjazd na Straník bola taká rýchlovka po práci a len vo dvojici s Jankou. Vyrážali sme z domu do Budatína, potom sme prešli okolo Váhu na Vodné dielo a ďalej do Tepličky. V stúpaní z Tepličky do Zástrania je jeden zo zaujímavých segmentov na Strave. Tento raz sa Juro Sagan nemusel obávať, že by som mu uchmatol KOM . Celé stúpanie zo Zástrania až na vrchol Straníka som dal bez zosadnutia, ale v tých najprudších pasážach to bola veru riadna hrana.

Vzdialenosť: 30 km
Výškové metre: 500 m

3. Polom

Na Polom sa každý poriadny žilinský biker dostane niekoľkokrát za rok. Ja som tam bol minulý rok dokonca 3x s vozíkom. Na VKŽ-kový výjazd sa k nám pridalo aj niekoľko kamarátov. Počasie nám veľmi neprialo, hore bolo dosť chladno. Našťastie máme pre Janku vo vozíku oblečenie hádam do každého počasia. Nanešťastie ja to musím všetko ťahať.

Vzdialenosť: 54 km
Výškové metre: 850 m

4. Orloj v Starej Bystrici a 5. Sedlo Demänová

Najľahší vrchol VKŽ, v tomto prípade skôr „vrchol“, bol orloj v Starej Bystrici. Auto sme parkovali asi 30 metrov od orloja a výjazd sme začínali pod ním. Potom sme pokračovali po cyklomagistrále až do Novej Bystrice, odtiaľ do Vychylovky a po starej ceste, až do sedla Demänová ku križovatke kysuckej a oravskej horskej železnice. Rovnako ako vlani, zišli sme do Oravskej Lesnej a odtiaľ dlhým zjazdom až k nádrži Nová Bystrica. Prestávku sme si urobili pri kostole, ktorý jediný ostal po zatopenej obci Riečnica. Obkrúžili sme skoro celú nádrž a výjazd sme ukončili opäť pod orlojom na námestí v Starej Bystrici.

Vzdialenosť: 63 km
Výškové metre: 980 m

6. Sedlo Patúch

Tento výjazd bol opäť z kategórie rýchlych popracovných. Keďže piatky končím v práci už o 13-tej, tak vlastne toho po práci stihnem ešte dosť. Spoločnosť mi robil okrem mojej malej tréningovej parťáčky aj kolega z práce. Z domu som šiel prevažne po vedľajších cestách cez Hričov, Ovčiarsko, Brezany, Babkov až do Lietavskej Svinnej a odtiaľ po šotolinke, až do sedla Patúch. Plynulosť jazdy mi výrazne narúšali odvodňováky na ceste, ktoré som mohol prechádzať len veľmi pomaličky. Predsa len, bunny hop sa s vozíkom robí dosť ťažko .

Vzdialenosť: 58 km
Výškové metre: 815 m

7. Kamenné gule v Megoňkách, 8. Trojmedzie, 9. Semeteš

Na tomto výjazde sme prešli až 3 vrcholy VKŽ. Výjazd sme začínali v Milošovej pri Čadci. Po chvíli sme už boli v lome pri Kamenných guliach v Megoňkách. Tu sme sa na chvíľu zamotali, pretože sme hľadali cestu zjazdnú s vozíkom smerom k Mostom u Jablunkova. Nakoniec sme šli po hlavnej ceste cez starý hraničný prechod Milošová-Šance. Peknou lesnou asfaltkou sme potom stúpali do obce Hrčava, v blízkosti ktorej je trojmedzie SK-CZ-PL. Z Hrčavy to bol k Trojmedziu už len kúsok s jedným poriadnym „padákom“ a krátkym stúpaním. Hlavne na spiatočnej ceste sme si ten „padák“ pekne užili. Cestou domov sme sa ešte stihli zastaviť aj na Semeteši.

Vzdialenosť: 42 km
Výškové metre: 990 m

10. Rozhľadňa v Terchovej

Toto bol náš najkratší výjazd v rámci VKŽ. Do Terchovej sme šli po ceste na 24-ku do Belej, kde sme sa šli pozrieť. Aby sa nám oplatilo vykladať bicykle a vozík z auta, urobili sme si aspoň krátky výjazd smerom do Hornej Tižiny.

Vzdialenosť: 10 km
Výškové metre: 100 m

Celkovo sme za vrcholmi VKŽ najazdili 314 km s 5 180-timi výškovými metrami. Obsadili sme medzi rodinnými tímami 3. miesto. Ak sa Janke bude chcieť sedieť vo vozíku aj tento rok, tak si dáme rodinnú VKŽ aj do tretice. A ak sa jej tam sedieť nebude chcieť, tak to aby sa naučila čo najskôr bicyklovať .