Aký je ideálny tlak v plášťoch a čo naň vplýva?

Objavte tajomstvo jazdy v teréne, ktoré je v podstate zadarmo. Ako sa k nemu dopracovať, čo má vplyv na jeho výsledné hodnoty a koľko vlastne fúkam ja?

Neraz investujeme do bicyklov či komponentov poriadne sumy. Nie je núdza o top oblečenie, ktoré sľubuje komfort a samozrejme ladíme posed doslova na milimetre. Jasné, trochu dramatizujem, ale jedna vec má na celkový pocit z jazdy (a najmä v teréne) doslova obrovský vplyv – a pritom je zadarmo.

Zrejme už tušíte, že hovorím o správnom tlaku v plášťoch a domácou úlohou každého jazdca bude nájsť si ten svoj optimálny. Pretože správny tlak je veľmi relatívny pojem a vplýva naň množstvo faktorov. Áno, na plášti máme udávané odporúčané hodnoty, ale každý skúsený jazdec vie, že vôbec nezodpovedajú realite. Sú akousi poistkou pre výrobcov a podľa mňa by pokojne stačilo uvádzať len maximálnu hodnotu pre začínajúcich jazdcov, aby si nerozdrapili gumy v snahe byť čo najrýchlejší.

Ale oveľa zaujímavejšia je opačná strana. Všetky moderné trendy, merania a skúsenosti naznačujú jedno. My chceme nájsť čo najnižší tlak, pri ktorom sa neprejavia negatívne vlastnosti vzhľadom na náš štýl jazdy. To je výzva, na ktorú sa treba zamerať.


V článku sa zameriam primárne na jazdu v teréne, teda XC, ale s presahom do trailu až po light enduro. Teda veci, ktoré najčastejšie jazdím, ale v podstate rovnaké platí aj pre gravel. A moderná cestná cyklistika medzičasom rovnako naskočila na trend v štýle „menej je viac“. Na konci článku potom uvediem konkrétne príklady za seba, aby nezostalo len pri teoretizovaní.

Prečo nízky tlak?

Než sa pustíme ďalej, tu je ešte krátka rekapitulácia, prečo hľadáme v prvom rade nízky tlak. Je myslím celkom jasné, že guma, ktorá sa lepšie prispôsobí terénu, ponúkne lepšiu trakciu a grip. Lenže ono je všetko zároveň rýchlejšie... Ešte aj pri jazde do kopca.

Ak to úplne zjednoduším, tvrdo nafúkané koleso sa cez prekážku nemôže prevaliť, ale musí akoby celé „vyskočiť“ hore. Teda časť investovanej energie ide na vertikálny pohyb bicykla, čo je samozrejme strata, ktorá spomaľuje. Mäkší plášť akoby „pretečie“ cez prekážku s menším vertikálnym pohybom a je potrebné vynaložiť menej energie.

Tvrdý plášť tiež prenáša vibrácie do rámu a na jazdca. Telo a pruženie ich pohlcujú, čo rovnako stojí energiu. Mäkší plášť funguje ako „prvotné odpruženie“ a tieto straty znižuje. Koniec koncov všetko som si pekne potvrdil v meraní, kde sme porovnávali tlaky pri ceste do kopca – a výsledok vôbec nebol zanedbateľný. Môžem povedať, že objavíte jedno z najväčších „tajomstiev“ jazdy v teréne.


Všetko má nejaké ale. V určitom momente narazíte na hranicu, keď sa plášť pod vami už príliš deformuje, sekáte gumy, ničíte ráfiky. Tam sa dostať nechceme a potrebujeme nájsť našu hranu. A verte mi, že aj malé zmeny na tejto hranici vedia spraviť veľké rozdiely, preto sa oplatí trochu viac „pohrať“ a skúšať. Že ste raz sekli duše neznamená, že teraz treba do konca života prefukovať.

Rovnako porovnávanie medzi jazdcami nemá adekvátnu výpovednú hodnotu. Jednoducho treba zohľadniť viacero faktorov. Poďme si ich postupne prejsť.

Plášte

Na trhu máme toľko modelov, šírok a vyhotovení, že bežnému človeku z toho ide hlava dokola. Áno, plášte sú malá veda. Ale platí niekoľko základných pravidiel, ktoré vedia pomôcť ísť s tlakom o niečo nižšie.

Skúseného jazdca poznáte tak, že prispôsobí jazdu materiálu a dokonale pozná jeho limity.

Po prvé je to objem. Čím väčší „balón“, tým môžeme ísť s tlakom nižšie bez toho, aby sa prejavili negatívne vlastnosti. Dokonalým príkladom je moderné XC, kde sa už dávno uchytili 2,4-palcové verzie. Ak jazdíte čo len trochu viac náročný (či drncavý) terén a väčšina vašich výjazdov nesmeruje na asfalt, rozhodne vyskúšajte väčšie balóny, ktoré umožnia väčšie experimentovanie.

Z toho dôvodu som veľkým fanúšikom modelov Maxxis Aspen a Aspen ST, ktoré patria medzi najobjemnejšie, aké som mal v rukách.

Len ako príklad, na 30 mm vnútornej šírke ráfika majú cca 62 mm, pričom taký Schwalbe Rick, rovnako udávaný ako 2,4", má 59 mm. Netvrdím, že Maxxis je najlepší, chcem hlavne povedať, že aj tu sa nájdu rozdiely, ktoré majú vplyv na výsledné hodnoty.


Výrazný vplyv na správanie plášťa majú tiež bočnice. Čím viac budú „papierové“, tým skôr bude cítiť deformáciu pri nižších hodnotách. Ak chcete objaviť čaro nižších tlakov, vyhnite sa úplne ultralight riešeniam, teda pokiaľ nemáte 50 kg. Ak sa budete rozhodovať medzi 2 plášťami a budete ich mať v rukách, porovnajte práve toto kľúčové miesto.

Duše a bez duše

Kedže sa pohybujem už dlho vo svete MTB, bezdušové plášte beriem ako automatiku. Práve oni pred rokmi odštartovali trend znižovania, aj keď sme už možno zabudli. Dôvod? Hadie pohryznutie, alebo aj „snakebike“. Pri nízkom tlaku sa neraz stalo, že duša sa precvakla o ráfik a bolo vymaľované.

Samozrejme je množstvo ľudí, ktorí na duše stále nedajú dopustiť a sú s nimi spokojní. Tomu úplne rozumiem, duše vyžadujú menej starostlivosti a stále ich považujem za super riešenie pre hobby/rekreačných cyklistov. Ale verte mi, žiadny skúsený jazdec ich v teréne na bicykli nechce mať.

Je to ďalší spôsob na ceste k nižšiemu tlaku a rovnako prinášajú „bezdušáky“ ešte jednu veľkú výhodu. Vďaka knôtom a tmelu viete pokojne opraviť x defektov a ani netreba dávať dole koleso. A keby ste aj urobili neviem aký veľký defekt, stále tam môžete vložiť tú dušu.

Inserty

A ešte do tretice zabŕdneme do materiálu. Možno tušíte, že mám na mysli inserty, o ktorých som pred nejakým časom písal samostatný článok. Tam sa dozviete viac o ich výhodách/nevýhodách, no faktom ostáva, že umožnia ísť s tlakom opäť o nejaký kúsok nižšie, než sa prejavia spomínané negatívne vlastnosti. U mňa a pri mojom štýle jazdenia sa bavíme o možnosti ísť nižšie približne o 0,1 BAR pri 2,4-palcových plášťoch.

Že to ani nemá zmysel riešiť? Opäť zdôrazňujem, že najmä pri krajných hodnotách vie cyklista (a najmä ten skúsený) pozorovať výrazný rozdiel. Napríklad na takom HT pri niekoľkohodinovej jazde, nebodaj na nejakej extrémnej trati, ako je HERO, vám garantujem, že ho budete cítiť...

Technika jazdy a terén

Teraz sa oprostíme od svetských statkov a pozrieme sa na ďalšie faktory. A medzi najdôležitejšie radím techniku jazdy. Pod ňou si niekto predstaví jednoducho schopnosť jazdiť rýchlo z kopca. Lenže v detailoch je toho oveľa viac a rozhoduje najmä schopnosť voľby stopy vzhľadom na materiál, ktorý jazdec používa.

Áno, jazdím na XC biku aj náročné technické traily, ktoré jazdia chalani na enduro bicykloch. Lenže výber stopy a spôsob jazdy je odlišný. Nemôžem sa hlava-nehlava pustiť do trčiacich kameňov v rýchlosti, ak mám obuté XC gumy, v ktorých potrebujem nižší tlak pre potrebný grip. Rovnako ak mám HT, musím akceptovať jeho slabé stránky, kam napríklad patrí výrazne horšia schopnosť zvládnuť väčšie nárazy idúce rýchlo za sebou.


Inými slovami skúseného jazdca poznáte tak, že prispôsobí jazdu materiálu a dokonale pozná jeho limity. Ak to prenesieme na dnešnú tému, jeden dokonalý príklad. Ťažko môže jazdec, ktorý pri jazde nie je uvoľnený a „vyjazdený“, či nebodaj ešte jazdí v sedle dole kopcom, voziť extra nízke tlaky v teréne.

Rovnako technicky zdatný jazdec, ktorý má v pláne skákať dropy a opierať sa agresívne do klopiek, musí zvoliť odlišný prístup ako ten, čo ide drtiť klzké korene a kamene. Často sa ľudia v komentároch pýtajú na hmotnosť jazdca ako na smerodajný údaj, no rovnako dôležité sú schopnosti, štýl jazdy a terén, kde človek jazdí.

Zo začiatku sa môže zdať, že je to zbytočná veda, ale vo výsledku môžete veľa získať.

Čím viac kameňov, sucha, skokov a klopiek, tým treba ísť o kúsok vyššie. Naopak mokrý a podmočený terén praje znižovaniu, aj vďaka nižšej rýchlosti jazdy. Veľmi zradný je úplne presušený terén, ktorý je samozrejme rýchly, ale grip miestami nemá ďaleko od blata. Napríklad tu vedia spomínané inserty pekne pomôcť.

Teplota

Možno si ani neuvedomujete, aký vplyv na tlak, či skôr na celkový pocit z jazdy má teplota. Teda začnete si to všímať, ak sa posuniete smerom k nižším hodnotám. Ak máte v plášťoch 2 BAR, ťažko pozorujete rozdiel, ak sa po čase zmení na 1,9 alebo 2,1. Ale pri spomínanej hrane, ako som spomínal aj pri insertoch, vie byť rozdiel 0,1 BAR citeľný.

No a práve taký rozdiel vie spraviť rozdiel teploty, pričom v našom prípade (tlaky okolo 1-2 BAR) platí jednoduchý pomer. Rozdiel 10 stupňov sa rovná zmene o 0,1 BAR. Vyššia teplota tlak v plášťoch zvyšuje, nižšia má samozrejme opačný efekt. Vždy, keď vyrážam ráno, stane sa mi, že po čase z kolies sfukujem. Rovnako som sfukoval v dlhom stúpaní na HERO, na extrémnej Salzke, aj na maratóne Horal.

Naopak v zime je lepšie začínať s plášťom o niečo tvrdším. Nepotrebujete ani presný manometer, všetko pekne cítiť, keď plášť ohmatáte na začiatku jazdy a neskôr... Pokojne vyskúšajte a dajte mi vedieť. Nezabúdajte pri vašom hľadaní zohľadniť teplotu, respektíve jej prepodkladaný vývoj v priebehu výjazdu.

Tak Imro, koľko teda fúkaš?

Keď sme si predstavili hlavné faktory, ktoré vplývajú na samotný výsledok, môžem dať za seba konkrétny príklad, či skôr príklady. Pri hmotnosti cca 85 kg a pri použití objemných plášťov ako spomínaný Aspen, fúkam 1,1 BAR vpredu a cca 1,35 BAR vzadu. Ak používam inserty, viem isť na hodnotu 1 BAR vpredu a 1,25 vzadu. Keď mám v pláne nejaké Martinky a veľmi kamenisté traily nadol, zvyšujem na 1,1 – 1,2 vpredu a 1,4 vzadu.

Napríklad pri Salzke, kde som použil spomínaný užší Schwalbe Rick (a bez insertov), som zvolil rovnako vyššie hodnoty 1,2 BAR vpredu a 1,4 BAR vzadu... A rozdiel bol dosť cítiť na klzkých kameňoch a v komforte, čo bola daň za menšie riziko defektu a prípadnú jednoduchšiu manipuláciu s dušou.

Konkrétne príklady som uviedol, pretože sa ma to neraz pýtate pri článkoch a videách. Samozrejme som sa neraz popálil (rozumej defekt), napríklad keď som gramárčil, vybral užšiu verziu plášťov a neskôr ich pri nízkom tlaku prerazil. Takže netvrdím, že všetko išlo hneď ako po masle. Jednoducho odporúčam všímať si správanie bicykla a investovať napríklad do prenosného manometra.

Alebo ešte jedna šikovná vecička, ktorú som objavil nedávno a už sa stala verným spoločníkom – elektronická pumpa. Okrem spomínaného manometra umožňuje aj pohodlnú úpravu tlaku, najmä smerom nahor. Veľmi šikovnou pomôckou „na odraz“ je online kalkulátor, veľmi prehľadne spravený je ten na stránke SRAM. Okrem toho, že si môžete navoliť rôzne štýly (cesta, gravel, XC, trail), rovnako zaujímavé je pozorovať rozdiely v detailoch. Tam pekne uvidíte, o čom som hovoril.

Napríklad dajte užšie gumy a potom širšie, prípadne také, ktoré majú spevnené bočnice, väčšiu vnútornú šírku ráfika alebo podmienky (sucho, mokro). Pekne uvidíte, čo sa bude diať a čo má aký vplyv. Tie tlaky nie sú vôbec ďaleko od toho, čo používam, aj keď majú v sebe zabudovanú akúsi poistku, pretože stále ešte o kúsok pridávajú.

Možno vám to príde zo začiatku ako zbytočná veda, ale vo výsledku môžete veľa získať. Alebo ako inak môžem nazvať lepší grip, trakciu a rýchlosť v teréne? Navyše samotný proces hľadania a skúšania môže byť dobrou zábavkou, pri ktorej veľa pochopíte. Tak šťastný lov!