Inserty – gamechanger, alebo zbytočná hmotnosť navyše?

Niektorí na ne nedajú dopustiť, iní radšej jazdia bez nich. Prečo sú názory na tento kus „peny“ v kolese často diametrálne odlišné a aké sú moje dlhodobé skúsenosti?

Zrejme budem znieť ako obohraná platňa, ale skúsení jazdci vám hneď povedia, že práve kolesá majú na samotný pocit z jazdy najväčší vplyv. Možno si hneď predstavíte drahé karbónové kolesá a ľahké plášte. No medzi nimi je ešte jeden článok hmoty, spadajúci do „novších trendov“ – inserty, alebo po našom vložky do kolies.

Zažili svoj boom v gravity disciplínach, neskôr sa rozšírili v podstate do všetkých odvetví ako XC, gravel či cestná cyklistika a teraz si žijú vlastným životom. Sú jazdci, ktorí na ne nedajú dopustiť a sú takí, ktorí od ich používania upustili.

A, samozrejme, veľa jazdcov ich vôbec neskúsilo a kladú si otázku, či to má pre nich zmysel. V článku skúsim prezentovať moje dlhodobé skúsenosti s insertmi, ktorých počiatky môžem datovať od roku 2020 a sú, myslím, dosť komplexné. Okúsil som ich výhody, no rovnako ma postihli aj opletačky.


Zameriam sa najmä na XC kategóriu (vrátane tej výkonnostnej, ako sú maratóny) s presahom do trailu – predsa len jazdenie v horách a v technike mi rozhodne nie je cudzie. No a nezabudnem trochu ani na gravel...

Možno bude najlepšie postupne sa pozrieť na vlastnosti, ktoré by mali inserty zlepšiť a na ich reálny dopad na jazdu. Hlavnou pointou je možnosť voziť nižší tlak bez toho, aby výrazne vyskočili negatíva, kam môžeme zaradiť menšiu stabilitu pri agresívnej jazde (brzdenie, zákruty), ľahšie seknutie či rovno poškodenie samotného ráfika. Z toho plynú nasledovné výhody:

• vyšší komfort
• nižší valivý odpor v rozbitom teréne
• lepšia trakcia
• stabilita plášťa a prípadná možnosť jazdy na defekte

Ale než načneme, ešte jeden dôležitý faktor...

Nahodenie = boj?

Zrejme nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že mnohých od vyskúšania odradili rôzne príhody o zlomených montážnych pákach a krvavých prstoch. Aká je skutočnosť? Mal som možnosť skúsiť rôzne značky, ale vždy v rámci „light“ kategórie. Tie sú v prvom rade oveľa poddajnejšie (a menšie) ako verzie určené pre enduro či nebodaj DH – verzie pre gravity disciplíny majú navyše širšiu základňu pre väčšiu ochranu pätiek a lepšiu stabilitu plášťa, čo neraz končí spomínaným preklínaním a cícerkom potu medzi polovičkami.

Viem, lebo neraz mi o tom hovoril Adam, ktorý preteká v endure na ebiku a používa úplne inú kategóriu insertov ako ja. Takže odporúčam overiť si, akej disciplíny sa diskusie a skúsenosti týkajú. Ešte odporúčam nechať nejaký čas inserty na kolesách, nech sa budú lepšie „naťahovať“ a výborný postup nájdete v inštruktážnom videu napríklad od Vittorie.

Rovnako je dôležité, aké plášte použijete, respektíve aký je ich objem. Oveľa lepšie sa nahadzujú inserty na 2,4" balóny ako na 2-palcové užovky. Z daného dôvodu vie byť montáž do užších cestných plášťov rovnako oveľa väčšie peklo.


Paradoxne, montáž bezdušových plášťov mi inserty vedia uľahčiť tým, ako následne pritláčajú pätky k okraju ráfika a prvotné nafúkanie a „chytenie“ tlaku je oveľa jednoduchšie. Takmer vždy mi vystačila klasická pumpa bez nutnosti použitia tlakového kanistra. Aspoň taká je moja doterajšia skúsenosť.

Väčší komfort? Nie vždy

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a hneď poviem, že podľa mňa sú inserty na hardtaily spomínaný gamechanger z hľadiska komfortu. Ale pozor. Všetko sa naplno prejavilo až v kombinácii s objemným plášťom, napríklad v rozmere 2,4 palca ako u Maxxis Aspen. Naopak pocítil som, že pri menšom/užšom plášti je možné paradoxne docieliť opačný efekt. Prečo?

Nuž insert vo vnútri zmenší priestor na možnú deformáciu plášťa. No a ak je miesta ozaj málo, všetko je razom akési tvrdšie a vytúžené pohlcovanie nerovností zďaleka nemá očakávaný efekt. Ak pôjdete s tlakom ešte nižšie, už si ani veľmi nepomôžete, skôr si koledujete o problémy.

Všetko som dokonale pocítil na hardtaile pri prechode z Maxxis Rekon 2,25" na rozmer 2,4". Akoby som mal pod sebou razom úplne iný bicykel – a odvtedy mám jasno. Dobrý balón umožní spracovávať nerovnosti a insert je skvelá poistka, keď nebodaj spravíte chybu. Dokonalým príkladom bol minuloročný Salzkammergut Trophy, alebo aj domáci Horal. Po rokoch som tieto extrémne trasy absolvoval v sedle HT a kombinácia objemného plášťa s insertom vzadu bola tým správnym kľúčom.

V danej situácii slúži insert na HT v prvom rade ako poistka, no jazdci na celoodpruženom bicykli majú ešte jednu. Akú? Nuž pri FS máte pod zadkom ešte stále cca 8-12 cm rezervu v podobe tlmiča. Takže nemusíte isť s tlakom až tak dole, keď už začína výraznejšia deformácia plášťa, ale stále máte zachované hlavné výhody nižšieho tlaku. Jeho použitie je potom skôr na osobných preferenciách, najmä pokiaľ nemáte úplne „papierové“ plášte. Inak povedané, na FS sa mi pri 2,4" plášťoch a tlaku okolo 1,3 – 1,4 bar ozaj nepodarilo narobiť si problémy a komfort je vďaka tlmiču stále niekde inde...


Pri užších plášťoch vidím najväčšiu výhodu insertov najmä ako poistku pred poškodením a rovnako z hľadiska väčšej bezpečnosti - väčší komfort veľmi neočakávajte. Dokonale sa mi to potvrdilo teraz pri graveli. Do 40 mm plášťov som dal hneď inserty, ale cítim, že komfort sa akoby o maličký kúsok zhoršil pri rovnakých tlakoch. Takže prečo ich mám?

Nuž, stále môžem ísť s tlakom dosť nízko a hlavne bez strachu z poškodenia krásnych kolies. Rovnako ich beriem ako poistku v prípade defektu, ktorá udrží plášť na mieste. Koniec koncov to je hlavný dôvod, prečo sa inserty vo veľkom používajú pri Paríž-Roubaix, keď už všetci prešli na bezdušové systémy (namiesto nalepených galusiek).


Paradoxom je, že väčší komfort neznamená len akýsi subjektívny pocit z jazdy. Nižší tlak v rozbitom teréne znamená aj nižší valivý odpor, čo sme si pekne otestovali aj v samostatnom porovnaní. Nie nadarmo platí, že „smooth is fast“, ale pamätajte, že sme porovnávali väčší rozdiel, teda 2 bar vs. 1,2 bar - a medzitým je ešte kopec miesta.

Aby sme boli fér, treba rovnako vziať do úvahy väčšiu hmotnosť, pričom pri XC sa bavíme cca o 60-80 gramoch na koleso. Preto si dovolím tvrdiť, že oveľa väčší profit z insertov majú vždy ťažší jazdci. Naopak, ak patríte do opačnej kategórie a nejazdíte vyslovene agresívne, nebodaj máte aj celoodpružený stroj, myslím, že sa pokojne zaobídete aj bez nich.

Ľahké plášte do techniky

Neraz mi mnohí píšu, či sa nebojím o svoj život – narážam na to, keď vidia na čom jazdím aj náročnejšie traily. Predsa len taký Maxxis Aspen, a nebodaj ešte jeho rýchlejšia verzia Aspen ST, o ktorej máme aj samostatný test, na pohľad skutočne neoplývajú pocitom istoty.

Ako som už neraz spomínal, klúčom je ich šírka vo verzii 2,4 palca a najmä správne zvolený tlak. Následne sa väčšia kontaktná plocha postará o dostatok trakcie pre moje potreby, ak samozrejme vynechám nejakú extrémnu hrabanku či blato.


Ak som predtým spomínal insert najmä ako poistku pre zadné koleso, teraz vynikne aj väčšia stabilita – najmä na prednom kolese. Cítite, že v strmších úsekoch, pri kompresiách, na koreňoch či na kameňoch plášť drží, ale ten nepríjemný pocit „plávania“ prichádza s insertom oveľa neskôr. A najmä ak sa bavíme o ľahkých plášťoch.

Ak zostaneme pri Maxxise, dokonca cítim výrazný rozdiel medzi 120 a 170 TPI verziou, ktorá je poddajnejšia. Takže ak chcete vziať skutočne ľahké plášte do náročnejšieho terénu, insert (a najmä ten vpredu) vie spraviť výrazný rozdiel v pocite istoty. Ten sa ešte zväčší, ak je nebodaj mokro a klzko a môžete ísť s tlakom ešte nižšie. A verte, že ten kúsok vie byť následne pekelný rozdiel

Preteky, maratóny a epické akcie

Mnohých z nás bavia rôzne preteky, navyše sú miestom, kde vyniknú skutočne rýchle a ľahké plášte. Ale majú aj svoje špecifiká, pričom doplním nielen moje skúsenosti, ale aj tie, ktoré mi prezradil 5-násobný víťaz Cape Epic.

Pozrime sa najskôr na krátke trate. Ak idete na výsledok, môžeme povedať, že každé zdržanie spraví pomerne veľký rozdiel a dlhá oprava defektu už poriadny. Veľkou výhodou je, že ak dostanete defekt kúsok pred cieľom (nezabúdajte na Murphyho zákony) a nejde rýchlo opraviť, môžete na insertoch dôjsť do cieľa.

Ale pozor, modely pre XC ozaj nie sú určené na jazdu s prázdnym kolesom, no s trochou opatrnosti vedia nejaký ten kilometer zvládnuť. Prípadne sa neraz stane, že tmel defekt zalepí, ale plášť stratí výraznú časť tlaku. Vtedy je insert rovnako výhoda a môžete pokračovať bez zdržiavania sa fúkaním.


Samozrejme, všetko je na konkrétnom posúdení situácie, ale zrejme chápete, čo chcem povedať. Veľkú úlohu v „dojazde“ zohráva konštrukcia samotného insertu. Ultralight kúsok, ako napríklad Vittoria Air Liner s hmotnosťou okolo 55 g, je ozaj len na veľmi krátky a veľmi opatrný núdzový dojazd. No už taká verzia ako PTN Revolution pri hmotnosti okolo 90 gramov ponúka oveľa väčšiu možnosť „run flat“ jazdy.

Preto mám počas zimy nasadené práve trochu ťažšie verzie ako Pepis, na ktorých som v mínusových teplotách došiel v pohode 20 km domov - po seknutí a zrušení plášťa o kovový kanál. Rozhodne lepšie, ako sa babrať v mraze s dušou, pretože knôty už nezaberali. Len krátka odbočka a môžeme pokračovať.


Na dlhých tratiach je situácia trochu odlišná. Predsa len chcete byť pripravení na všetko, najmä ak sa bavíme o veľkých podujatiach, kde chcete hlavne doraziť do cieľa – spomínaná Salzka alebo HERO Dolomites sú dokonalým príkladom. Oprava komplikovanejšieho defektu pomocou knôtov je bez insertu o niečo jednoduchšia, nehovoriac o prípadnom vložení duše, keď všetko zlyhá.

Možno si ešte pamätáte na naše obrázky s Jančim, ako ideme omotaní zelenými „nudlami“ v prvej etape BIKE Transalp. Ešte teraz cítim frustráciu, keď si spomeniem, ako nedokážem opraviť defekt na zadnom kolese po prvom zjazde a ako vyberám klinec z predného kolesa o 2 hodiny neskôr.

V prvom rade za všetkým bola naša neskúsenosť s opravou a ešte aj zle zvolený a starý materiál na opravu (zlé knôty, nedotiahnuté ventilky, zlá malá pumpa). Prečo? Nuž lebo predtým som defekt dlhé roky nemal. Inserty následne ešte všetko skomplikovali. Spätne rovnako vidím chybu vo voľbe plášťov (či skôr v ich objeme), pretože som zvolil šírku 2,25 namiesto 2,4.

O našich zážitkoch som sa neskôr bavil s maratónskou legendou Karlom Plattom, ktorý mi následne podaroval jednu sadu Sahmurai Swords (opravná sada do riadidiel). Povedal mi, že oni na etapákoch a dlhých maratónch vložky nenosia a radšej volia o kúsok vyšší tlak. Ale pozor, treba vziať do úvahy fakt, že takíto jazdci majú po trati support, majú možnosť vymeniť koleso v prípade poškodenia a pokračovať.

Ak by som poškodil a nebodaj zlomil ráfik, bola by to poriadna komplikácia s možnosťou DNF – stačila mi následná zlomená špica v 2. etape. Doma pri kontrole kolesa som zistil (keď začali postupne praskať ďalšie), že prvý defekt mohol byť v podstate aj konečný a insert výrazne zmiernil náraz ostrého kameňa. Inak povedané, výplet sa rozhodil, no ráfik vydržal. Rovnako sme si nemohli podľa podmienok meniť plášte a keby bolo ozaj blato a mokro, jediné, čo ostávalo, bol nižší tlak...

Verdikt?

Ako vidíte, skutočnosť je pomerne pestrá a použitie insertov ovplyvňuje množstvo faktorov. Preto nájdete aj toľko odlišných názorov. Z mojich skúseností ich môžem odporučiť „hardtailistom“ a najmä ak vážite okolo 75 kg a viac. V kombinácii s objemnými plášťami získate komfort a budete mať poistku, ak spravíte chybu. Rovnako ak používate ľahké plášte v technickejšom teréne, oceníte ich pomoc vo väčšej stabilite, alebo ak si to pustíte do nejakého poctivého rockgardenu. Ešte viac vyniknú, ak bude nebodaj mokro a klzko... aj taká ranná rosa na koreňoch vie spraviť svoje. V prípade, že dostanete v rýchlom zjazde veľký defekt, pomôžu so stabilitou a bezpečnosťou.

Ale pri dlhých výjazdoch treba počítať s náročnejšou opravou defektu a s komplikáciami pri poslednej záchrane, kam patrí vloženie duše. Samozrejme rovnako treba zohľadniť vyššiu hmotnosť na najmenej vhodnom mieste. Z toho vyplýva pomerne jasný záver.

Pre niekoho sú rozhodne gamechanger a pre niekoho význam v podstate strácajú. Pomohol som vám? Budem rád, ak sa podelíte o svoje skúsenosti v komentároch.