1. Košický bikemaratón 25.6.2011 + staršie ročníky

Bol to môj 1. Košický bikemaraton. Síce som z Košíc ale prejsť trať som nestihol. Značenie bolo celkom v pohode až na jedno miesto, kde som poblúdil. Našťastie som na to prišiel dosť skoro a tak som sa ani veľmi nezdržal. To že bude mať 50-ka 55km som vedel vďaka kamošovi ktorý prekonvertoval plt súbor na gpx. Na gps mi vyšlo nastupaných 2343 m namiesto 1900. možno iba nepresnosť. Ku koncu mi už na biku nefungoval žiadny prevod. Bol to jednoznačne poriadne ťažký maratón na ktorý tak skoro nezabudnem.

Report z pre mňa nezvyčajne náročných 55km.

Štart krátkej prebehol v pohodke. Snaha nezmáčať si sedlo pri prevoze umocnená najmä množstvom igelitu na ňom stratila svoj význam cca na 1km. V druhej zákrute okolo mňa pesvišťal "malý" Lami - naozaj ako šarkan . Začali sa tvoriť skupinky a už do prvého miernejšieho zjazdíku šlo štartovné pole pekne potrhané. Rozbahnené úseky, ktoré dokázali bike spomaliť doslova na metri sa striedali s relatívne suchšími podkladmi. Slabé náznaky šotoliny utopenej v nánosoch posledných dní dlaždili širokú lesnú cestu. Rovnejšie úseky nahrádzali osviežujúce dolekopce no dominoval jednoznačne horekopec. Pár kilometrov pod vrcholom Koišovej hole sme vošli do hmly. Pôsobilo to ako v nejakom hororovom filme. Každý videl len asi na 10m pred seba a ja som vytrvalo šľapal aby som nestratil svoju skupinku a koniec koncov aj sám seba. Nadôvažok sa cesta zúžila a spod povrchu vyrašili šmykľavé korene. Niektorí na ne aj doplatili... Zrazu som zbadal, že predo mnou zastavujú. Hmla mierne zredla, nuž naťahoval som krk čo sa mohlo stať. Z vysokej trávy sa vymotával ... človek ... Zastal som aby som zistil, že potrebuje multikľúč. Spýtavo som sa pozrel na ostatných, čo tam už stáli. Vravím reku ja mám. Ale čo keď mi ho bude treba?... Vzápätí mi došlo, že v živote som na preteku multikľúč nepotreboval nuž vybral som ho z vrecka a hodil mu ho so slovami: Veď aj tak ma dobehneš .
Nasledovala asfaltka, ktorá sa tiahla až k vrcholu. Šľapal som si svoju frekvenciu, len o chĺpok pomalšie ako jazdec predo mnou. Vravel som si: šetri sa- Koišovkou to nekončí...! Na občerstvovačke som nestál. "Zablúdil" som asi 5 metrov... Dijckov blesk ma prebral k životu a nabudil na prichádzajúci zjazd... Tešil som sa na ten zjazd ako malé dieťa na vianoce. 1. 1/3 bola v pohode... a potom pozerám- predo mnou to zbiehajú. 2 možnosti skúsiť to zozjazdovať a pritom sa ešte vyhnúť tým čo ležérne kráčajú dole kopcom, alebo zoskočiť a dúfať, že i tí lepší jazdci to zbiehali. Zbehol som- ako správny zbeh. Pod tou najstrmšou, najšmykľavejšou a najkrajšou časťou som pri naskakovaní na bike netrafil sedlo . Bolestivo som sa udrel a zošmykol smerom dozadu nad zadne koleso. S veľkou dávkou humoru to sledoval jeden "dlháň", ktorý asi čakal kolegu. Reku že Au ... Nasledovalo ďalšie stúpaníčko asi o 150 výškových. Ráz terénu sa nemenil. Široká lesná cesta, na ktorej miestami stála voda + odvodňovacie kanály krížom cez cestu charakteristické pre Brezno - každý je iný. Niektoré treba brzdiť iné skákať iné stačí preletieť... V nasledujúcom zjazde som skúšal novú taktiku. Brzdiť čo najmenej. Cítil som, že som rýchlejší (miestami 40- 45 km/h) no zároveň je to i nebezpečnejšie... Schladil ma hneď ďalší "kopček". Od 25 po 28km sme sa štverali po zvažnici. Ionťáčiku pomaly ubúdalo. Pomaly ubúdalo i síl ale nič dramatické. Šľapalo sa mi dobre. V ďalšom zjazde som si vravel: Mysli na platničky. Nezoderieš ich tu celkom... Rýchlosť som znížil až po tom ako som nabehol do tradičného potoka tečúceho asi na úseku 500m po trase. Či je sucho, či mokro potok tam je stále . Vracačík- asfaltka- dedina- občerstvovačka. Niečo ma bodlo v stehne. Čo to? Kŕče? To snáď nie ! Jablko ponorene v soli to hádam spraví. Chutilo odporne. Ústa som si letmo vypláchol a ponáhľal sa ďalej po trase. Dobehol som dvoch dlháňov, ktorí evidentne nemali naponáhlo. Zaradil som sa medzi nich, lebo mi už škubalo oboma nohami. Stehná ma boleli ako nikdy v živote. To roztočím- roztočím ... Jazdec asi 50m pred nami zabočil z asfaltky do krikov. Až potom som si všimol, že sa obzerá po veciach, čo mu vypadli z kapsičky. Otočil sa a vrátil po ne. Mňa už stehná neznesiteľne boleli. Zastal som. Prešiel okolo mňa, pozberal veci a spýtal sa, či nevládzem. Ja som už zosadol - stál opretý o bike a nohy som nemohol ani vystrieť ani zohnúť. Proste boleli. Kŕče- vravím- také kŕče som v živote nemal. A bola to pravda... Počkaj!- z batoha vytiahol sáčok s bielym práškom (vyzeralo to presne ako veci, ktoré páni colníci zabavujú). Magnézium- povedal- zjedz to celé. A už ho nebolo. Ľahol som si na zem na vlhký asfalt. Viem ako to muselo vyzerať. Aha- mlaďas prepálil... V bielom prášku bola i oranžová tabletka (asi Céčko). Bolo mi to fuk. Odporne slanú chuť som prekryl ionťákom. A ležal... ležal... ležal... Okolo chodili bikeri a každý ma pobádal- vstávaj... Kúsok som rozmasíroval nohy a vstal. Na konci asfaltky (neviem aký som mal prevod, ale nebolo to nič svetoborne...) prišla blatistá stojka, v ktorej som asi 5 krát stál a veľa veľa tlačil. Tu ma dobehol človek ktorému som požičal multikľúč. Vrátil mi ho ešte na trase- nechcelo sa mi fakt veriť, že ma naozaj dobehol ... Náznaky kŕčov pretrvali a v ušiach som si počul tĺcť srdce. Neustále BUCH BUCH BUCH. Krčné tepny sa mi vzdúvali ako loďka v príboji a ja som nevedel, čo so mnou vlastne je. Už sa mi to stalo. Raz v Partizánskom no to bolo poriadna stojka a asi 35 stupňov. Ale teraz?... Dobehol som pár Hobbíkov z 25-ky. Vo výšľapoch som im akurát stačil no v zjazdoch boli veľmi slabí . Silou vôle som došiel na Jahodnú. Najprv flek na tráve na ľavú stranu, potom na pravú. Nakoniec sa zaseklo zadne koleso do podkladu a vzduchom preletelo späť doľava. Ocko mi podával Colu. Tetušky ionťák a ovocie. Ku podivu s úsmevom na tvári som rozprával, čo sa mi prihodilo. O kŕčoch a hmle. Imbusáku... Posledných 9km sa nieslo v duchu otázky prečo? Zjazd mi pripadal ako diaľnica po tých d ´d ´ d ´ zjazdoch. A nasledujúci 4,5 km výstup späť na Jahodnú sa mi zdal viac než nezmyselný. Veď kto to kedy videl na maratóne stúpanie do cieľa. Vždy je to zjazd . V cieli som ešte počkal spolužiaka (napriek všetkému som mu opäť pekne naložil ), pokecal kúsok s kamošom, ktorý ulomil raidy no ustál to- všetka česť. Potom sme si odstáli frontu na umytie bikov (záujemcov bolo totiž požehnane). Nasedovala sprcha (boli síce len 2 z toho jedna striekala vodu na všetky strany no nejako to nevadilo) a vytúžený guľášik (konečne guľáš a ne nejaké mäso bludne poľské, alebo ja neviem čo). Vyhlásenie víťazov bolo skombinované s tombolou, keďže niektorí muži a veteráni z dlhej ešte "bojovali" s trasou (všetka česť). I keď som nič nevyhral v tombole za 10 éčiek mám ďalšie tričko do zbierky a kopu pekných zážitkov (Partizánske berte si príklad- ponožky nechceme). O rok som hádam v Košiciach znova. Zároveň chcem poďakovať organizátorom, smerovčíkom (i keď som jedného prispatého skoro nabral), ľuďom na občerstvovačkách fotografom, ktorých bolo neúrekom a pretekárovi, ktorý mi venoval sáčok s magnéziom... bez toho by som to asi nezvládol.
Moje hodnotenie 1 (nenašiel som nedokonalosti v organizácii a na 55 bolo značenie ok- šiel som podľa stôp plášťov, ale zmeňte prosím ten dojazd do cieľa nech je z kopca )
Kúsok dlhší report... ospravedlňte gramatYku ... dnes (písal som to včera) som mal ťažký deň

Roztrhala sa mi na trati /sla som strednu/ retaz. nejaky chalan mi ju opravil, ale zabudla som ako sa vola - asi Mato a neviem ani ako vyzeral /stres asi /. Neviem ci chodi na toto forum, ale ak nahodou ano, tak dakujem. A viem, ze som dlzna pivo .

skúšal som sa zamyslieť, ale nedá sa ...možno preto, že nie som fotograf,ale len hobbík, ktorý nemohol byť medzi vami,aj keď chcel....tak som aspoň zobral foťák(obyčajný digitálny,nie zrkadlovku s objektívom) a spravil niekoľko fotiek....a viem,že nie profesionálnych. A dúfam,že niekomu som s nimi spravil radosť. Aj nedokonalá fotka je lepšia ako žiadna (môj názor), preto som tam zavesil všetky, nech si každý nájde tú svoju...a ak sa mu nebude páčiť tak si ju jednoducho nestiahne do PC....

samozrejme ja som za vsetky vdacny, urcite je to lepsie ako ziadne! ale.. predsalen, aj hobik, so zlym fotakom (a ze A610 nieje uplne zly fotak) by mohol skusit objekt (cyklistu) umiestnit do stredu fotky a nie trciaceho z okraja tak ze domceky za nim zaberaju 80% fotky. ja len to no, este raz ja som vdacny a dakujem za ne

ahojte,

neda mi nereagovat na kritiku , ktoru tu niektori z Vas vzniesli na fotografie autora Jubena..nakolko..zo srdca neznasam ludi, ktorí si ani za svet nevedia vazit snahu fotografov, ktori svojim fotkami chcu potesit oci, srdcia a ponechat v ucastnikoch bikemaratonu aspon daku pamiatku, aj ked nie je dokonala podla Vasich prestav. Radsej mat nekvalitne , ako nemat ziadne fotografie. Takze nabuduce by som rada poprosila radsej slusne podakovat zato, ze si Vas tí ludia fotia, aby Vam urobili radost. No mojho kritizovania by uz aj stacilo a tu JA tiez cista amaterka prikladam fotky z bikemaratonu 2009...tak prijemne sledovanie.

http://picasaweb.google.sk/ivuska83/KosickyBikemaraton2009#

jej zatial som sa nasiel v kazdom albume, konecne mam stastie ivana vdaka aj tebe, este niekto s fotkami ? sup sup

Na maratón som sa celkom tešil, došiel som zo Žiliny, prespal u bývalého spolužiaka, ale... ale počasie nás odradilo. Aladin predpovedal na Kojšovke dážď, keď sme došli na Jahodnú bola tam hmla, a trochu nás strašilo aj to blato na trati. Nakoniec som ale oľutoval, lebo po návrate do Košíc sa vyčasilo a Aladinovi sa muselo čkať ako som naň nadával. Tak sme s kamošom sadli na bajky a vyviezli sa aspoň z KE na Jahodnú. Keďže som zobral do KE aj svoju zrkadlovku, urobil som pár fotiek. Bolo to tak trochu bez prípravy a aj miesto na karte sa rýchlo minulo, ale veľa fotiek aj vyšlo a verím že pár bajkerov potešia.
http://picasaweb.google.com/martin.valent/1KosickyBikeMaraton2009#

(plná veľkosť je zatiaľ len pre prvých 180 fotiek, do zajtra to plánujem napraviť)

nie je zac

ivana : 236

Ja sa musim zastat fotografov, ktory nacvakalli kopu fotiek, aby ti co bojovali na trati mali aj takutu spomienku na pretek. A samozrejme im dakujem a aj ja som si tie svoje postahoval. Fotky od jedneho nemenovaneho Presovskeho fotografa jednoducho neuvidime tak si vazme to, co nam ostani ponukaju.

ale Drotar, ja som vedel ze niekto do mna bude drbat ved pisem ze som vdacny a vobec, len dufam ze ludia vedia prijat aj kritiku ked je na mieste. este raz a posledny krat, som rad ze fotky su a dakujem vsetkym fotografom (inak tiez by som si rad pofotil maraton, skoda ze stale jazdim.. ) a teraz radsej k maratonu...

Ja si myslim, ze na vsetky oblasti zivota sa daju aplikovat 3 zasady, ktore sa nevylucuju, ale sa navzajom doplnaju a ovplyvnuju:

1. Kto nic nerobi, nic nepokazi.
2. Ked uz nieco robim, tak sa snazim to robit poriadne.
3. Ak nieco neviem robit poriadne, tak to radsej nerobim, nech to nepokazim.

A za seba poviem, ze ak mi niekto spravi zlu fotku, tak mi je to luto viac, ako ked mi neurobi ziadnu. Pri tej zlej ma totiz zamrzi, ze ma niekto fotil a nic z toho. Ved co mozem spravit so zlou fotkou? Poslat znamym abo zverejnit na svojom webe, aby som sa pochvalil? Asi nie, ze? Cize ja zastavam nazor, ze aspon zabrat do obrazu celeho cyklistu aj s bikom je zaklad a ked to niekto nedokaze, tak ma 2 moznosti - zobrat si objektivnu kritiku k srdcu a snazit sa v buducnosti podla toho riadit (podla mna je prirodzene snazit sa o zlepsenie v ktorejkolvek oblasti zivota) alebo uz v zivote nechytit fotak do ruk. Keby niekto dal tipy na zlepsenie mne, tak sa budem podla toho riadit a nie sa obhajovat "nie som profik" a dalej to robit zle. Ale kazdy mame samozrejme iny pohlad na vec.

Kto chce, tak aj z tejto temy sa moze lahko naucit ako ma vyzerat kompozicia fotky a nemusime sa tu hrat na amaterov a profikov - staci pozriet na zombiho foto. Ak niekto rozdiel medzi zombiho fotkami a fotkami ostatnych nevidi, tak by mal fotak fakt radsej darovat.

P.S. Toto nema vyzniet ako utocenie. Je to len kriticky pohlad z druhej strany, kedze takmer vsetci su spokojni a ked sa Steju podla mna pravom ozval s objektivnou pripomienkou, tak ho tu vsetci dusite s heslom "Nevadi, ze je to zle, hlavne ze to je." a s tym nesuhlasim.

Toto som nemal v umysle Ja to na rozdiel od Jezusa vidim inac. Ak sa niekto uci tak robi aj chyby. Niekto nema chut sa mozno zaoberat studiom techniky fotenia. Jednoducho prepne fotak na automatiku a cvaka. Zo 400 foties sa sem tam nejaka podari. Nie vsetci maju zrkadlovky, nie vsetco co ich maju, ich aj vedia pouzivat preto mna potesi akakolvek podarena fotografia. Tie zle, neostre co sa mi nepacia jednoducho ignorujem

A co tak zacat od seba? To je az tak tazke trafit sa do stredu objektivu fotografa? Bud idete rychlo, alebo pomaly, poniektori vobec. Ved sa trocha aj vy snazte. Je jednoduche pretekat, ocumovat okolie, zavidiet rychlejsim, ale aj spravne nastavit rit do fotaku treba vediet .