Blbý nápad nemusia byť ani tie škvarkové chleby z občerstvovačiek - škrob + tuk... a ani na banán moje ja nereaguje zle.
Tak toto som si odskúšal minulý rok na Wildone, ale keď som si uvedomil, čo som natlačil do hlavy, tak som mal úzku riťku. To keď som si predstavil ten chlebík s mňam škvarkovou pomazánkou, vodu v bidone a následnú reakciu po zmiešaní v žalúdku.... Preventívne až do ďalšej občerstvovačky som radšej nepil. A túto nedeľu ma čaká ďalší ročník a plné stoly škvarkovej pomazánky na šiestich občerstvovačkách.
Stará cyklistická pravda hovorí, že počas dlhších výjazdov treba jesť. Množstvo podľa intenzity vynaloženej práce a rozdelené do menších dávok. Nie sa napráskať do prasknutia a potom v prvom kopci grcať. Moja taktika je každú hodinu niečo do žalúdka. Na pohodových výjazdoch mi stačí musli tyčinka, na maratónoch siahnem aj po obloženej žemli (alebo radšej ten škvarkový chlebík? - ale čo potom piť? - pivo do
bidonu nechcem).
Pri mojom jazdení sú gely dobré najmä pri tzv. hlaďáku - glykemickej nedostatočnosti. Mám ich odskúšané - zaberajú do 5-10 minút. A keď ich vidím na občerstvovačke, tak ich tiež usilovne tlačím do hlavy. Však ich mám predplatené v štartovnom. Pri pohodových výjazdom mám
gel alebo energetickú tyčinku vždy preventívne v drese.
Ešte k pivu - sú ľudia, ktorí sú naučení jazdiť na pivo. Napríklad jeden môj kamarát, bývalý vynikajúci slovenský cyklista, napr. vyhral aj Okolo Slovenska, jazdil zásadne na pivo. Keď mal našliapnuté, tak ho vždy čakala otvorená flaša desiny niekde na pätníku tak 10-15 km pred cieľom. Vtedy sa ešte nepodávalo občerstvenie z mechaničákov za jazdy a v skle sa nápoje nemôžu podávať ani teraz. Nuž ale keď človek videl flašku na pätníku??? A keď sa nedarilo a išiel v tabaku, tak sa rovno zastavili v krčme na pivo - dvacka bola vždy preventívne v drese. Občas sa stalo, že sa tak zastavili a kým dopili, tak ich predbehol zberák. Rozhodca v zberáku bol mocno prekvapkaný, keď sa k borcovi pred zberákom pridala skupinka - ale doletela zozadu...