To platí ale aj pre EVČ ako MA, DS, KN a pod.
Včera ma chytil dážď za Hainburgom... Rakúšania ma predbiehali protismerom, slovenské autá s prvými písmenami BA,BL si dávali aspoň metrový odstup (a to som nešiel po kraji, tam bolo najviac vody), avšak pár áut so začiatočnými písmenami MA, PK, DS, NZ si ma vychutnalo - na tesno a podľa možnosti s pravými kolesami v koľaji s vodou. A to sa mi stalo už aj v Bratislave.
Raz ma vytrúbila hore Lamačákom jedna pipina na hodne veľkom SUV... Mala však smolu, ostala stáť na červenú. Predbehol som ju zľava, zabrzdil pri predných dverách a slušne jej zaklopal na okno. Trochu ho pootvorila a požiadal som ju, aby zatrúbila. Zatrúbila. Tak som na ňu zreval: "Trúbiť už vieš, teraz sa nauč šoférovať, ty .... (renaultka)!" a išiel som ďalej. Keď udrela zelená a predbiehala ma, tak už pekne opatrne a najmä zoširoka. A nezatrúbila.
A keď máte pocit, že vás auto predbieha veľmi natesno, tak načo máte ľavú ruku? Buchnúť mu po dverách - viete ako to vyplaší toho sraľa? Keď mu to urobia traja, štyria, tak si zvykne jazdiť s odstupom.
Inak, dva roky jazdím do roboty buď autom, alebo na kole. Skoro z centra mesta na Patrónku, 9 km, žiadne chodníky, žiadne vedľajšie ulice. S niektorými šoférmi autobusov sa už aj zdravím... Myslím si, že s bratislavskými vodičmi to nie je najhoršie, hoci nájdu sa aj pejovia. Hlavne sa nesmie jazdiť s dešpektom - som rovnaký účastník cestnej premávky ako oni, mám rovnaké práva, akurát som zraniteľnejší. Avšak musím jazdiť čitateľne, vždy ukázať alebo aspoň naznačiť, čo chcem urobiť, s dostatočným predstihom. Pri odbočovaní doľava sa vždy pozriem dozadu (očný kontakt je dôležitý!), a naznačím, že chcem ísť vľavo. Doteraz väčšina vodičov ubrala a umožnila mi odbočiť. A keď to neurobil prvý, tak ten druhý určite.