Už som to hovoril. Existuje asi toľko preparátov s overeným účinkom, ako máš prstov na paprčiach. A s každým jedným sú nejaké problémy.
Napr. anabolické steroidy isteže "pridajú" svalovú hmotu, ale ak pridáš priveľa, tak si budeš chronicky pořizovať distenzie alebo ruptúry šliach, o tom, že si môžeš vybaviť aj zaujímavejšie problémy (od prechodnej k trvalej sterilite, nádory semenníkov, vyrobiť zo seba prepnutého agresívneho mešuge, problémy so srdcovým svalom etc.) si asi tiež počul. No a ak máš šport, ktorý nie je čisto závislý len na sile, tak efektivita ďalej klesá, čiže napr. v atletike také disciplíny, kde postavíš gorilu na štart, strelíš, gorila sa splaší, uteká až nabúra hlavou do bariéry, to funguje, ale akonáhle treba aj nejakú techniku alebo ľubovoľný management zdrojov, použitie myslenia, tak to fungovať nebude. Resp. bude, ale podstatne mizernejšie.
A keď sme pri amfetamíne, tak akože je pravda, že niekto, kto ho nesype, si dá nejakých 10-20 mg a cíti efekt. Do akej miery je to ale iba zdanie - to je otázka. Lenže ak to chceš používať nejako sústavne, tak o pár týždňov to veru nebudú miligramy - pokročilý amfetamínista si musí prásknuť rádove gram(y). Normálneho človeka by to 10x zabilo. (Asi najrýchlejšie sa rozvíjajúca tolerancia spomedzi asi všetkých, ako to volajú médiá a bežní ľudkovia, drog.) Moreover aj tam, narušenie koordinácie, jemnej motoriky, logického myslenia, tachykardia, ... je síce pravda, že ti to asi nedovolí zaspať a možno si aj myslíš, aký si fasa, ale čo by povedal EEG a reálne výkonové testy, to je otázkou. A keďže nie je tak celkom možné robiť experiment s určitými látkami...
Okrem toho, amfetamín a spol. v princípe urobia, ak mám parafrázovať jeden z dnešných článkov, Imromana na časovke bez wattmetra. Skrátka plašáka, čo prepaľuje. Čo vo všeobecnosti je dosť na prd stratégia.
Ono je totiž rozdiel udržať nejakých vojclov v 2. svetovej "nespať" (toto naozaj neoverovali EEG, o fMRI nemohli ani snívať) a v nejakých 60tych a neskôr obtlstlé mrochty nabudené, bez pocitu hladu a možno konečne ochotné
cvičiť (za cenu toľkých psychóz, že s touto indikáciou sa veľmi skoro prestalo), a rozdiel je dizertabilne tvrdiť v 21. storočí, že to má nejaký reálny povzbudzujúci účinok.
Z môjho hľadiska, hlboká skepsa. A čím ide o komplexnejší výkon, s väčším podielom nejakej stratégie, taktiky, presného vykonania techniky a používania mozgu, tým hlbšia.