Pridám aj ja čosi...
Posledné dva-tri roky som mal na
bicykli problémy. Kamaráti, ktorých som na kopci čakal, zrazu čakali mňa, v kopci som občas musel zastaviť a upokojiť pulz. Pol roka som chodil po doktoroch, že čo mi je. Všetky výsledky negatívne. Nakoniec minulý rok v auguste prišla na rad kardiológia, kde som si mal dať urobiť záťažové EKG. Kardiologička ma trochu stetoskopom popočúvala a povedali mi, že sa jej niečo nepáči. A že mi najprv spraví echo (echokardiogram). Po echu mi povedala, že žiadne záťažové EKG sa nebude robiť, príčinu mojich problémov našla v stenóze aortálnej chlopne. Označila ju ako významná stenóza, doporučila dávať si pozor, nepresilovať sa a o pol roka prísť na kontrolu. Vo februári tohto roku to už bola závažná stenóza a rovno ma poslala na NUSCH (Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb). Tam si ma pozvali na ambulanciu, potvrdili diagnózu a pozvali si ma pár dní si poležať - chceli mi urobiť koronarografiu (katetrizáciu srdca cez cievu). V apríli som si tri dni poležal v špitáli, na koronarografii zistili degenerovanú a zvápenatenú aortálnu chlopňu, avšak inak je srdce o.k., nebude treba repasovať mitrálnu chlopňu (medzi komorou a predsieňou), ani žiadny by-pass nebude treba urobiť.
Operácia na srdci nie je žiadna sranda, stav bol dosť vážny, tak v apríli som si objednal Pinarello Nytro (elektrický cestný pedelec s motorom Fazue) s tým, že dodávka by mala byť niekedy koncom roka, prípadne ju budem môcť aj stornovať.
Operácia prebehla 15. júna... Všetko bolo o.k. Samozrejme, až na bolesti a ten psychický pocit, že keď som na operačnom stole spal, som mal cca pol hodiny odstavené srdce. Júl a august boli otrasné horúčavy - mal som chodiť na prechádzky, zvyšovať zaťaženie a predlžovať vychádzky, ale o 10-tej už bolo cez 30 stupňov. Tie horúčavy ma ničili, na druhej strane som videl všetky prenosy z TdF od začiatku do konca...
Koncom augusta som išiel na liečenie do Dudiniec. Cestný
bicykel cestoval so mnou. Už predtým som si dal niekoľko ľahkých, cca hodinových výjazdov. Viac ako baby na hrádzi som si všímal pulzmeter - neprekračoval som pulz 100 úderov na minútu. Len pri výjazdoch na most Apollo vyskočil na 120... V Dudinciach som si už pridával, najprv do 110, potom do 120, no a v stupaniach aj 130 (Žemberovce, Tlstý vrch, Medovarce).
A terazky prichádza to najdôležitejšie. V kúpeľnom dome požičiavali elektrické bicykle. A jedného krásneho dňa som si povedal, že to musím porovnať s normálnym cestným. Neporovnateľné! Do stúpania na I. stupni pomoci sa mi trochu zvýšil pulz a zadýchal som sa , na III. stupni som točil cca 30-40 otáčok za minútu a letel som, pulz úplne normálny. Jednu lesnú cestičku som si dával v rámci ranných prechádzok a to som mal vyšší pulz a hlbšie som dýchal, ako na elektrickom bicykli. Na rovine, po kúpeľnej zóne, som točil pár otáčok a motor rozbehol bicykel na tých cca 25 km/hod. Pulz som mohol mať tak 60.
Po návrate som zrušil objednávku na Pinarello Nytro... To nie je bicyklovanie, to je len také vozenie sa. Ako mi to povedal jeden doktor v špitáli, ked som sa ho pýtal, či budem môcť po operácii jazdiť aspoň na elektrickom bicykli - nebláznite, vy ešte pôjdete do Dolomitov na normálnom bicykli, elektrické
bicykle sú pre lenivé lemry... Od operácie mám najazdených vyše 1200 km, postupne pridávam záťaž (zvyšujem pulzy aj dobu záťaže), do maxima však až na budúci rok. Uvidím, v decembri idem na kontrolu, či je srdce po generálke zabehnuté a ventil dobre zabrúsený. Zatiaľ sa mi zdá, že je to o.k., skôr si musím dávať pozor, aby som nešiel do maximálnych pulzov a nepreháňal to.
Takže terazky sa prudko čudujem všetkým mladším (mám 64 rokov), zdravým (som po operácii srdca), že obhajujú elektrické bicykle. Ako to povedal ten doktor - sú to lemry lenivé, hľadajú cestu ľahšieho odporu.
Ďakujem, že ste dočítali až sem...