Mám najradšej takých, čo tvrdia: to je dobrý psík, chce vás len oňuchať. Kua, panička, poď sem a oňuchaj mi pelendrek ty. Našťastie, takého som už dlho nestretol a väčšinou si psa hneď stiahnu.
A inak hento som zažil v Rusku, šiel som peši z colnice do mesta, chodník iba na jednej strane cesty a na chodníku smečka psov asi vo veľkosti bernardína. Bolo ich asi 8 či koľko. Jak som sa priblížil, začali brechať, stislo mi riť ale povedal som si, serem na nich, idem. Po očku som kontroloval situáciu a len som okolo nich prešiel ako okolo ožratých hlučných ľudí. Cestou naspäť som už mal výbavu, takže som im hodil párky a dali mi pokoj, bili sa medzi sebou.
V PL zas, malé pouličné orechy, ja na bajku, začali vybiehať najprv jeden, to stačil ostrý pohľad, zaraz ich bolo 12 a to už len dobiedzali, bol to strmák a nechcelo sa mi už vracať a zle som vyhodnotil situáciu, jedného som odkopol a zabrať do tak strmého kopca som nedokázal dostatočne rýchlo, takže
nohavice roztrhané a aj nejaké odtlačky zubov mi nechali, našťastie sa to zhojilo rýchlo...
Beriem si z toho poučenie ako sa chovať pri psoch, načo mám predsa psa? Aby strážil a pomáhal, nie na okrasu a ani na kompenzáciu malého obuška, na to mám predsa auto ??