prispejem, len trošku o socializme, keďže som ho reálne zažil na vlastnej koži, jeden príklad cestovanie,
ako študent som sa aktívne zaujímal o hory (dokonca som bol istý čas v nejakom smiešnom oblastnom výberovom družstve) kedže som sa chcel dostať do hôr aj mimo VT a ZSSR musel som pre to niečo urobiť, POSTUP:
požiadať písomne so zdôvodnením, (do 28.2.) o pridelenie devízových prostriedkov na vycestovanie, na ktoré som si musel samozrejme zohnať koruny (popri škole som robil výškové práce) BEZ známosti, PROTEKCIE bežný človek nemal šancu uspieť (poznal som ľudí, ktorí cestovali každý rok, buď mali dobré, vhodné postavenie, alebo im bol niekto zo sudruhov zaviazaný za niečo) v podstate stačil telefonát vhodného, vplyvného človeka riaditeľovy banky, následne človek čakal, či jeho žiadosť bude kladne posúdená. ak prišla odpoveď ÁNO v tej dobe to bol "nárok" teda povolenie na 400 USD na hlavu bez rozdielu, kam človek chcel ísť (v mojom prípade to mala byť Južná Amerika) následne na oddelení pasov a víz podať žiadosť o vycestovaciu doložku do zahraničia a tu to začalo, na podanie žiadosti som dostal ako študent VŠ formulár, na ktorom som potreboval súhlas 14 (slovom štrnásť) ľudí (funkcionárov, každý z nich sa v podstate mal podpisom zaručiť, že nie som protisocialistický živel a vrátim sa) začalo to u predsedu SZM (socialistický zväz mládeže) študijnej skupiny a postupovalo vyššie cez veduceho učiteľa ročníka, odborári, vojenská katedra, ..... samozrejme všetky zložky KSČ na škole az po dekana. Už druhý podpis sa zasekol .... ale socializmus začalo to, v tej dobe bežne, kto koho pozná, ... atd, až som sa dostal priamo osobne ku dekanovy a TU to prišlo, primitívne formálne otázky (a to na čo tam chcete ísť a ešte do hôr) a čerešnička: súdruh a aký jazyk máte Vy na škole, moja odpoveď nemčina a ako sa rozpráva v Južnej Amerike, ja španielsky, NOOO a ako sa tam chcete dohovoriť, to nemôžte len tak vycestovať, to som už penil a vrcholom bolo vyhlásenie:
to Vám nepodpíšem, veď ja sa tam nikdy nedostanem, neudžal som sa, (mladý hlúpy idealista) vybuchol som, povedal niečo vhodné a tresol dverami ... A nikam som necestoval
samozrejme, že v rámci preverovania prišiel aj uniformovaný policajt so spisom pod pazuchou na výsluch priamo domov (auto zastalo pred vchodom) celý barák sa pozeral, pre akého grázla idú
pripravené otázky a kontrola celého bytu plus vyťažovanie susedov, ČO SOM ZAČ.
(asi za dva dni mi sused povedal (mimochodom "spolupracovník") neboj sa boli u mňa, zaručil som sa)
ale to je len taká malá perlička, z reálneho "ideálneho spokojného" života, kde všetko bolo a všetci sme si bolo rovní, teda okrem skupinky rovnejších a skupinky na ktorú sa nesiahalo,
keď som to rozprával deťom, tak som bud "blázon", alebo klamár
to vraj nie je možné
fakt nechápem,kde sa na tomto našom malom Slovensku berie tolko "expertov" na všetko-občas si pozriem aspoň kúsok diskusie,kde sa niečo snaží "analyzovať" ale to sa nedá,také bludy čo dokáže trepať,to je na návštevu psychiatra 
no,skoro ako súdruh Blaha,ale na toho nemá nikto,ten bezpečne vedie 
ale taký čo jeho cieľom je len vysústružiť potrebný počet valčekov a doma si spraviť na večeru parizer, .... tomu bolo vtedy naozaj lepšie
arrow_outward
Produkty pre outdoor nadšencov
