andrej25 Nevsimol som si, ze by nejaka bola na znacke 
Ale viem, ze o 10 km/h pisali na bystricovinach.
Ale viem, ze o 10 km/h pisali na bystricovinach.
http://www.bystricoviny.sk/spravy/foto-cyklisti-jazdia-dva-tyzdne-cez-namestie-snp-bez-problemov/ dokonca 20 km/h, no nie je to upravene znackou, takze policajti nic nemozu
Z právneho hľadiska nie je v práve. V prvom rade, "správca urbáru" s tým de iure nič nemá, polovačku riadi vedúci polovačky a nie správca urbáru. Tak či onak, polovačka (a to ani ohlásená) neoprávňuje ani vlastníka ani vedúceho polovačky ani nikoho iného na zakáz vstupu do územia, kde sa koná polovačka. Naopak, keďže vedúci polovačky musí zo zákona dbať na bezpečnosť, tak by v podstate mal polovačku po tom, ako vstúpiš do toho územia, kde sa koná, prerušiť alebo nejako inak zabezpečiť tvoju bezpečnosť.
Samozrejme, to je iba teória (a aj to iba z hľadiska môjho právneho názoru). V praxi je to zvyčajne inak - jednak nechceš, aby ťa odbachli, jednak nezriedka sú osoby, ktoré strážia prístupové chodníky do územia s polovačkou, schopné a ochotné ťa alebo bicykel až fyzicky napadnúť, ak ich máš v paži.
Musím však povedať, že moje osobné skúsenosti, až na jeden prípad, sú celkovo dobré. Šesťkrát sa mi stalo, že sa snažili ma/nás zastaviť, z toho raz sme sa pohádali, pretože nám tvrdili, že sa musíme otočiť a odísť kadeľahšie, čo sme odmietli a vošli sme do územia s polovačkou, ale v ostatných prípadoch sme sa viac-menej v dobrom dohodli na tom, že sme počkali nejakú dobu a potom nás pustili. Je však pravda, že sme argumentovali či už poľovným alebo lesným zákonom a chlapíci, ktorí zákony evidentne moc neovádali, radšej volali vedúcemu polovačky po radu než aby sa s nami hádali
Samozrejme, to je iba teória (a aj to iba z hľadiska môjho právneho názoru). V praxi je to zvyčajne inak - jednak nechceš, aby ťa odbachli, jednak nezriedka sú osoby, ktoré strážia prístupové chodníky do územia s polovačkou, schopné a ochotné ťa alebo bicykel až fyzicky napadnúť, ak ich máš v paži.
Musím však povedať, že moje osobné skúsenosti, až na jeden prípad, sú celkovo dobré. Šesťkrát sa mi stalo, že sa snažili ma/nás zastaviť, z toho raz sme sa pohádali, pretože nám tvrdili, že sa musíme otočiť a odísť kadeľahšie, čo sme odmietli a vošli sme do územia s polovačkou, ale v ostatných prípadoch sme sa viac-menej v dobrom dohodli na tom, že sme počkali nejakú dobu a potom nás pustili. Je však pravda, že sme argumentovali či už poľovným alebo lesným zákonom a chlapíci, ktorí zákony evidentne moc neovádali, radšej volali vedúcemu polovačky po radu než aby sa s nami hádali
