Môj dedo hovoril: "Pozdraviť - slušnosť, odzdraviť - povinnosť".
Idem si na bicykli, pozdravím cyklistu, ten ak neodzdraví, rozladí ma to. Poviem si prdím na to, nezdravím. Potom ma to samozrejme prejde. Mám už vypestovanú takú podvedomú selekciu (odzdravím samozrejme všetkých), koho zdraviť a koho je to zbytočné.
Výber sa mi v podstate zúžil len na tých, čo berú
bicykel vážne - horákov, cykloturistov. Žiletkárov som tiež zdravil výdatne, ale máloktorí mi odzdravil (niektorí si myslia, že sú šľachta). Koho zdraviť poznám už z diaľky - helma, štýl jazdy, celkový dojem. Jazdievam sám, takže pozdravenie mi dobre padne.