Par poznatkov z praxe cloveka vyznavajuceho nazor "Bike je na jazdenie a nie na to, aby som stracal cas jeho lestenim!".
1. Povrchova spina nie je dolezita, dolezite je, aby boli ciste loziska, zavity,
bovdeny a kotuce.
2. Blato nikdy nedrzi tak extremne, aby casom neodpadlo samo alebo s malou pomocou.
3. Ak sa nahodou nepodari v praxi dopracovat k vysledku popisanemu v pravidle c. 2 a odlahcenie od blata je viac nez ziaduce, tak bud pristupim k mechanickemu odstraneniu najväcsich kusov, alebo sa pritrafi ucast na nejakom maratone, kde je v cieli umyvanie bikov.
4. Cistenie
retaze som uz vzdal - skoro kazdu sezonu mi bezdovodne praskne vanicka na retaz (a to ju teda vobec nepouzivam casto), tak uz to kaslem a po naolejovani jazdim retaz tak dlho ako sa da, tzn. az kym mam pocit, ze uz je sucha a zacina sa tazsie slapat (zo suchej retaze väcsina bordelu opada sama), potom vycistim kladky a zase naolejujem.
5. Cistenie
sedlovky pred zasunutim do ramu nevynecham nikdy, to by bolo barbarstvo!
Napr. tento rok som bike umyval prvy krat aj naposledy na Svätojurskom maratone hadicou a aj to len preto, ze bol ten pretek taky blatovy a bike som neviezol domov na streche, ale v aute. A pred Svätojurskym maratonom 2007 som ho umyval naposledy na Dubnicaku 2006 klasickou wapkou ak si dobre spominam.
A cuduj sa svete ten bike je stale relativne cisty a ziadne kusy blata z neho nevisia, takze vyvstava filozoficka resp. recnicka otazka: "
Naco cistit, ked je to ciste?"