TOUR Route 66 (2019) - konečne veľké preteky

Zatiaľ čo sa mi minulý rok podarilo z rôznych dôvodov úspešne vyrobiť pár zaplatených DNS - za žiadny som si nepýtal štartovné naspäť a ostal aspoň hrdým „sponzorom“, tak tento rok za to môže celkom iná skratka a snáď netreba písať aká.

Nabudený, z môjho pohľadu a hlavne pocitov, na staré kolená celkom dobrou sezónou, som netrpezlivo čakal tú novú, ktorá podobne, ako moje (tuším štyri) začiatky tento rok a následné (zasa rýchle) stopky, skončili a pokračovali v kuchyni, ako inak na milovaných (nie, vážne) valcoch.

Ako to teda bolo a začalo

Minulý rok som sa rozhodol skúsiť aj ozajstné preteky. No dopadlo to pre iné okolnosti nasledovne: Prievidza DNS, Sereď DNS, či sa dostanem niekedy na nejaké iné = DNT (Do Not Think).

A predsa, je pondelok pred „tou“ sobotou, Romana sa pýtam, či by teoreticko hypoteticky imaginárne, ak by, či by išiel so mnou. Keďže som ako odvoz do Serede zlyhal. Súhlasne kýve hlavou, že hej. Keď tak teraz rozmýšľam, možno čakal, že to neklapne ozaj ani teraz.

Každý deň cestou z obeda sa zastavím u nebo v obchode a oznamujem percentuálnu pravdepodobnosť účasti. V piatok je to 90% a v noci mu hlásim SMS-kou 99 %. A naozaj. S naloženým autom mierim rovno smer Chynorany, naložiť Romana a ”ta het” Brezno.

Príjazd

Po všetkých DNS z jari som myslel, že sa rozplačem a začnem bozkávať dlažbu v Brezne. Nie, vážne. Je to tu. Som tu. Námestie, Brezno, bicykel. Zaparkovali sme na námestí, zadarmo a strategicky pred podzemnými toaletami, ktoré boli pre účastníkov pretekov zadarmo. Hlavne čisté, takže sa tam dalo aj bezstarostne prezliecť. Registráciu sme našli pomerne hneď. Dostali sme štartovací balíček. Parádne textilné číslo na dres a čip. Super.

Brezno som poňal aj ako krátku rodinnú návštevu, tak pred štartom ideme s Romanom v rámci rozjazdenia pozrieť ešte uja s tetou. Teta nám núka kapustnicu, aby sme boli silní, ale to zdvorilo odmietam, aby som nedopadol ako Dumoulin na onom pamätnom Gire.

Na výber boli dve trate. Dlhá (107 km/1 200 m) a krátka (59 km/600 m). Obaja sme sa kvôli času a rodine rozhodli pre tú krátku.

Štart

Najprv štartujú samozrejme „veľkáči“, potom my. Na štart sme sa overenou taktikou poukladali dozadu. Krátka trať sa skladala z dvoch okruhov. Pre mňa je to kraj zatiaľ cyklisticky “panenský”. Niežeby som tu nikdy nebol, ale predsa len previesť sa cez kopec autom, je iné ako bicyklom.

Trať je z profilu pekná a páčila sa mi hneď. Prakticky pekne na tretinky. Rovina, dlhé stúpanie a dlhý zjazd. Prvý okruh beriem ako zoznámenie sa s tým, čo nás čaká. Tempo fajn. Nemuselo by to byť zlé. Dlhé stúpanie s krásnym vrcholom na konci (a tiež bufetom, ktorý nevyužívam) vzápätí strieda ešte krajší zjazd až do Brezna. Na rovinke tradične nestíham.


To už ale začalo druhé kolo a napriek mojej „láske“ k rovinám sa mi darí udržať s ostatnými. (Asi) aj tu sú pokusy o moje striedanie na špici, ale ja toto neviem - jazdiť v balíku. Ja najradšej sám. Nejako to prežijem a už je tu odbočka na Bystrú a stúpanie. A ako píšem, keď sám, tak sám. Zapínam mód Ciccone, či sa niečo udeje. Skúšam, či sa niekto vyberie za mnou, ale nepridáva sa nikto. Zrejme nečaká nikto, že by z toho niečo mohlo byť. Nakoniec, keď som asi takých 100 - 150 m pred balíkom (druhým samozrejme), sa za mnou púšťa nejaký borec, ktorý to nakoniec pre moju chybu dotiahne až na pódium.

Ide sa mi dobre, priznám sa, že som čakal väčšiu „mordu“. Myslím na to, že teraz už bufet využijem a dám si čerstvú vodu. No bufet bol už samozrejme zbalený. A aj sa mi dodatočne potom zdalo, že také čosi hlásili na štarte. Ale kto by to počúval, že? Keď ním lomcuje adrenalín. Spúšťam sa teda dole, kde svoj náskok ešte viac naťahujem. Ale obávam sa rovinky. Tú nakoniec zvládnem celkom dobre, aj vďaka dôkladnému strategickému nutričnému plánu a na moje počudovanie bez ujmy a ešte stihnem aj dvoch borcov dobehnúť. To už však letíme do Brezna a k námestiu.

No a potom sa to stalo...

Minul som cieľ. Normálne seriózne som zabudol odbočiť na pásku. Kým som si stihol uvedomiť, že som začal zrejme neoficiálne tretie kolo, bol som už na kruháči pri Tescu a keďže nebola žiadna akcia, otáčam a idem do cieľa. Tentokrát už naozaj, síce z druhej strany, ale som tu. Nakoniec to bolo na 4. miesto v kategórii. Čo už. Na prvýkrát nie zle a hlavne bola sranda. No nie?

A ako to v Brezne dopadlo celkovo, sa dozviete na tomto odkaze.