Odkiaľ pochádza kremžská horčica?

Vinice oblasti Wachau, zvlnené „rovinky“, Dunaj a kremžská horčica. Článok o tom, ako dopadol môj prvý sólo bikepacking a prečo vám túto trasu odporúčam ísť tiež.

Cieľ bolo mesto, odkiaľ pochádza kremžská horčica, a teda Kremža (Krems an der Donau). Bol to môj prvý bikepacking výlet, a preto som zozbierala inšpiráciu na výbavu a plánovanie z viacerých zdrojov, no najmä od kamarátky Livush, ktorá má s bikepackingom viac skúseností.

Prečo Krems?

Krems je nádherné mesto vo vinárskej oblasti Wachau. Celkovo som tam strávila 5 rokov na vysokej škole, a to mesto som si zamilovala. Keď som začala magisterské štúdium, povedala som si, že na promócie dobicyklujem. Posledný ročník vysokej školy však ovplyvnil covid a moje promócie boli presunuté do virtuálneho sveta. Na túto trasu som však nezabudla a vrátila som sa k nej o pár mesiacov neskôr, keď boli hranice voľné.

Výbava

Keďže som plánovala spať vonku, potrebovala som si so sebou zobrať aj veci potrebné na prespanie. V mojom prípade to bol spacák a hamak, karimatku nemám (s odstupom času hodnotím, že by karimatka bola asi pohodlnejšia) – tie som mala v „podsedlovke" Apidura s objemom 14 l. Keď som ich tam napratala, už sa tam zmestili iba 2 duše a externá nabíjačka.

Úsmev na tvári ma však onedlho prešiel, keďže za dedinkou začína 12 % stúpanie do kopca.

Okrem toho som mala aj tašku na rám, kde som mala hygienu, snacky, pumpičku, multitool. Mne sa taška na rám bez problémov zmestí, keďže som vyššia, ale pokiaľ máte menší rám, možno si to je lepšie vyskúšať, aby sa vám tam zmestili aj fľašky – tie som mala 3 – 2x 0,5 l a 1x 0,75 l. Bicykel vážil 14,5 kg s výbavou (oproti 7,5 kg, takže skoro dvojnásobná hmotnosť).


Do Rakúska som sa vybrala v nedeľu a vrátila naspäť v pondelok, vietor mi prial, a tak mi väčšinu času oba dni fúkalo do chrbta.

Deň 1.

Prvý deň som vyrazila už o 6:20. Väčšiu časť cesty som chcela prejsť ešte ráno, keď nebolo také teplo (išla som v júni). Vopred som si pozrela po ceste benzínky na mape, aby som vedela, ako budem dopĺňať tekutiny. Aj keď je Rakúsko krajina na úrovni, v nedeľu nájsť na vidieku vodu, je skôr výnimka ako pravidlo, a tak som sa občas cítila ako na Sahare. Prvú stovku som mala za sebou už okolo 10:45. Prvých 90 km viedlo cez pomerne bežne vyzerajúce rakúske dedinky. Najviac ma zaujal Zisterdorf (ktorý mi Google na mape prekladá ako Čistejov), ktorý mal odpudivé predmestie v podobe priemyselného parku, ale centrum bolo krásne, s parkom, lavičkami, fontánou a kaviarničkami.

Na 90. kilometri som prišla do dedinky Falkenstein, nad ktorou sa nachádza Burgruine Falkenstein, ktorú vidieť už z diaľky. Úsmev na tvári ma však onedlho prešiel, keďže za dedinkou začína 12 % stúpanie do kopca. A odvtedy to stúpanie neprestalo. Predstavte si to, ako keď idete na kopanice na Myjavu, hore-dole hore-dole...Toto (obzvlášť s ťažkým bicyklom) dokáže rýchlo unaviť.


Odtiaľ viedla cesta cez malebné rakúske dedinky, ktoré sa na seba veľmi podobali, niektoré vynikali iba názvami (Hanftal, Prinzendorf...). Teplota stúpala a ja som bola nútená robiť si častejšie prestávky, mala som na sebe hrudný pás a videla som, že len čo sa cesta zdvihla, moje tepy stúpali viac ako miera inflácie na začiatku roka 2023... Pravidelne som jedla, každú hodinu som niečo chrúmala, či slané Salzsticks alebo sladké tyčinky.

Na krízy mi častokrát pomáha prepočítavanie, napríklad – ak teraz zrýchlim z 25 km/h na 27 km/h, budem tam o toľko rýchlejšie...

Okolo 14tej prišla prvá menšia kríza, keď už som všetko mala prepotené do nitky a vlnitý terén mi nedal pokoj. Dlhšia pauza v tieni s vyloženými nohami mi pomohla, trošku som sa premohla a onedlho som uvidela tabuľu, ktorá značila začiatok územia Kremstal (Kremžská dolina), čo značilo, že som bola blízko cieľa. Terén sa začínal vyrovnávať a nakoniec mi doprial aj pár pekných zjazdov. Na to, že som po ceste neprešla okolo veľa benzíniek, v Kremsi ma privítali až 3 za sebou.

Krems odporúčam navštíviť všetkými desiatimi. Krásna brána do starého mesta – Steinertor, viničky, promenáda na Dunaji, múzeum umenia, vyhliadky z viničných kopcov – a práve na takej jednej som prespala – volá sa Donauwarte. Dostať sa na ňu dalo zabrať (priznám sa, bicykel som tam vytlačila, tie 16 % stúpania som po 200 km a v teple už nezvládla.).

Deň 2.

Druhý deň som začala už o 5:40, spať sa mi dobre nedalo, kvôli romantickým párikom, ktoré z Donauwarte nechceli večer odísť a potom štyrom mladíkom, ktorí pod vyhliadku prišli o pol jednej a odišli okolo druhej. Zobudila som sa v „nie najlepšom stave“, najedla som sa, cukor mi stúpol na prijateľnú hodnotu a bola som pripravená ísť.

Zišla som dole z Donauwarte späť do Kremsu, doplnila som si zásoby na benzínke a išla som smer St. Pölten – od Kremsu až po Viedeň na mňa čakala naozaj nádherná krajina, cesta pomedzi dedinky, lesy (= tieň) a územie zvané Wienerwald. Ako som ale šliapala, cítila som únavu z predošlého dňa. Na krízy mi častokrát pomáha prepočítavanie, napríklad – ak teraz zrýchlim z 25 km/h na 27 km/h, budem tam o toľko rýchlejšie alebo, ak teraz bude prevýšenie XYZ %, tak spomalím na určitú rýchlosť... Toto mi zamestná myseľ a „zobudím sa“ o pár kilometrov ďalej.

Na ceste som sa osviežila aj cold brew a krájaným ovocím – to mi dodalo trochu energie a radosti, že som vyšliapala kopčeky Wienerwaldu bez väčších problémov. Dokonca som po ceste mala aj alpačiu farmu (moje najobľúbenejšie zvieratká). Cez Viedeň to bola motanica, ktorá ma psychicky vyčerpala – každých 500 metrov som musela niekam odbočiť podľa navigácie a semafóry boli na každom rohu. Keď už som konečne vyšla z Viedne po hodine motania, krajina vyzerala presne tak ako blízko rakúsko-slovenských hraníc – roviny bez tieňa a malebné dedinky.

Za Viedňou som mala už iba 65 km do cieľa, s tým, že naproti mi išiel môj priateľ Luky. Jeho som stretla v dedine Sarasdorf, tesne pred Bruck an der Leitha. Tu nastal podobný moment ako v prvý deň – keď už som videla známe dedinky, uľavilo sa mi. Ale na únave to neubralo. Samozrejme, moje stúpajúce vyčerpanie a potreba prestávok vytvorili lineárnu rovnicu. Stáli sme v Sarasdorfe, Brucku, pred Prellenkirchenom na osvieženie fontánkou, v Edelstali na Traubensaft (hroznovú šťavu) a odtiaľ už iba 15 kilometrov domov.

Domov som to doslova dotočila z posledných síl, to teplo ma dostalo a dvojnásobná hmotnosť tiež. Som však vďačná za túto skúsenosť a mám ešte čo trénovať. Určite to nebol môj posledný bikepacking.

Parametre a trasy:

• Deň 1.: sekcia Výjazdy
• Deň 2.: sekcia Výjazdy
• Celková dĺžka: 373 km
• Celkovo nastúpaných metrov: 2 701 m
• Vhodné pre: cestný bicykel, gravel