Paris-Roubaix Femmes - pri zdvíhaní dlažobnej kocky oživené spomienky na farmu

Zatiaľ čo sa muži postavili na štart Pekla severu po prvý raz už v roku 1896, pre ženy to bola iba tretia edícia týchto legendárnych pretekov na kockách.

Na programe mali 145,5 kilometra, z toho 29 kilometrov na „mačacích hlavách“. Favoritkou číslo jedna bola túto sezónu zatiaľ suverénna Lotte Kopecká z tímu SD Worx, ktorá týždeň pred Francúzskom obhájila víťazstvo na klasike Okolo Flámska. Pred rokom navyše skončila vo Francúzsku druhá.

Po prvý raz v tejto sezóne chýbala na veľkej klasike na štarte majsterka sveta, Holanďanka Annemiek van Vleutenová, a tak som na víťazstvo osobne tipovala skôr obhajkyňu prvenstva, Talianku Elisu Borghiniovú, ktorá síce tento rok nezažiarila na žiadnych pretekoch, no mala o to väčšiu motiváciu predviesť sa v čo najlepšom svetle práve tu. Navyše, nalejme si čistého vína, absolvovať Ronde van Vlaanderen aj Paris-Roubaix je brutálna kombinácia aj pre mužov, nieto ešte pre ženy. Minimálne mne by stačilo ísť sa „vytriasť“ len na jedny preteky.

Pády, ktoré Paris-Roubaix rozhodujú každý rok

Na ženy čakalo pekné slnečné počasie. Cesty boli suché, no kocky mokré, čo nakoniec určilo vývoj pretekov. Ako je to na jednorazovkách zvykom, únik sa formoval dlho – po 22 kilometroch sa na čele utvorila 18-členná skupina jazdkýň, ktoré však mali tímy okolo favoritiek Trek-Seggafredo a SD Worx pod kontrolou.

V 9. sektore 37 kilometrov pred koncom však prišiel pád, ktorý sa ukázal byť rozhodujúcim. Obhajkyňa víťazstva Borghiniová spadla na čele skupiny prenasledovateliek a tvrdosť francúzskych kociek okúsila aj Kopecká. Znamenalo to pre ne koniec nádejí?

Každá sama za seba

Z vedúcej skupiny začali postupne cyklistky odpadávať a zostalo ich tam len 7. Posledné kilometre boli ako z napínavého trileru – odstup medzi čelom pretekov a skupinou prenasledovateliek sa pohyboval medzi 10 - 15 sekundami. Neviem, či len ja mám ten pocit, ale ženy nevidím veľmi často spolupracovať, pokiaľ nie sú z rovnakého tímu, čo nakoniec potvrdili aj tieto preteky. Tentokrát však nespolupracovala ani jedna skupina, a tak mohol o víťazstvo špurtovať únik.

Alison Jacksonová tak prepísala históriu...

Tohtoročnej sezóne zatiaľ kraľuje tím SD Worx, no na Pekle severu si snáď vybral všetku smolu. Okrem pádu Kopeckej a Wiebesovej v 9. sektore sa fatálnej chyby dopustila aj Femke Markusová, ktorá skončila na zemi v poslednom kole na velodróme. Pre fanúšikov ženskej cyklistiky je určite dobré, že na pódiu nevidia farby stále rovnakého tímu, ale na týchto pretekoch sa SD Worx pokazilo snáď všetko, čo sa pokaziť mohlo. Kopecká vyhrala „len“ špurt skupiny prenasledovateliek o 7. miesto.

Pre historický úspech si v strhujúcom závere došpurtovala Kanaďanka Alison Jacksonová, ktorú na pódiu doplnili druhá Katia Ragusová z Liv Racin Teqfind a tretia Marthe Truyenová z Fenix-Deceuninck. Priemerná rýchlosť v cieli: 39,2 km/h!

Kto je Alison Jacksonová, ktorá od tejto sezóny preteká v drese Education First?

Podobne, ako naša jediná zástupkyňa v profesionálnom pelotóne Nora Jenčušová, ktorú som naposledy vyspovedala, aj 34-ročná Kanaďanka sa k cyklistike dostala cez triatlon. Na dvoch kolesách preteká profesionálne od roku 2015. Zaujímavým prepojením na našu mladú cyklistickú nádej je aj to, že sezónu 2017 si odkrútila v tíme BePink, kde teraz pôsobí aj Jenčušová. Napriek tomu, že v pelotóne patrí medzi tie skúsenejšie a výkonnostne silnejšie pretekárky, prelomové víťazstvo na veľkých pretekoch jej zatiaľ chýbalo. Doteraz.

Víťazstvom na Paris-Roubaix si dokonca zaspomínala na detstvo, keď po slávnostnom ceremoniáli v rozhovore uviedla, že takéto „kamene“ (pozn. redaktora: dlažobná kocka pre víťazku pretekov) pre ňu nie sú neznámou. Presne také ako malá zbierala na farme v Alberte a hádzala ich do nákladiaku.

Klobúk sňal aj Steve Bauer

Je to už 33 rokov, odkedy stál Kanaďan prvý a doposiaľ posledný raz na stupni víťazov na Paris-Roubaix. V šprinte úniku na velodróme však v roku 1990 Steve Bauer neuspel, s víťazom Eddym Planckaertom prehral o centimeter. Alison Jacksonová tak prepísala históriu, keď ako prvá žena zo Severnej Ameriky tieto preteky ovládla.

Steve Bauer je naopak pretekár, ktorý históriu kanadskej cyklistiky začal písať. Ako prvý vyhral pre krajinu javorového listu olympijskú medailu v cestnej cyklistike, keď v roku 1984 skončil v Los Angeles strieborný ešte ako amatérsky cyklista. Po olympijských hrách sa dal na dráhu profesionálneho cyklistu a už na druhých pretekoch vyhral bronz na majstrovstvách sveta v Barcelone. Okrem toho absolvoval medzi rokmi 1985 až 1995 Tour de France 11-krát.

V súčasnosti športový riaditeľ mužského tímu Israel-Premier Tech víťazke zo srdca pogratuloval a dúfa, že to posunie kanadskú cestnú cyklistiku vpred. Skrývajú „červeno-bieli“ v rukáve ešte nejaké prekvapenia, či bolo toto víťazstvo len výkrikom do tmy?

Ja osobne by som však takýchto „tančekov“ chcela vidieť ešte viac!