Tour de France 2023 - dráma ako má byť (1. časť)

Máme za sebou prvý blok 110. ročníka Tour de France. A dojmy? Fantastické!

Ruku na srdce – pamätáte si takýto akčný prvý týždeň Tour de France? Časovky, nudné šprintérske dojazdy a nízke priemerky? Ale kdeže. V duchu si tak predstavujem riaditeľstvo pretekov pred niekoľkými mesiacmi: „Nasoľme im v prvom týždni ťažké etapy, horské dojazdy a tri HC stúpania v priebehu piatich dní a uvidíme to rošambo!“

Ostrý štart a „bratovražedné“ súboje

Grand Départ sa toho roku uskutočnil v baskickom Bilbau. Začalo sa pekne zostra – už v prvej etape, merajúcej 182 km a vedúcej po okruhu v okolí baskickej metropoly, nastúpali pretekári okolo 3 200 metrov. „Zubatý“ profil naznačoval, že prím budú hrať krátke, no o to ostrejšie „brdky“, ktoré korunoval záverečný Côte de Pike (2 km @ 10 %). O to zložitejšie bolo hádať prvého nositeľa žltého dresu – šancu mohol využiť niektorý z vrchárov, veľmi okrajovo aj klasikárov. V úzkom okruhu favoritov na víťazstvo sa, samozrejme, nachádzal aj istý Tadej Pogačar. Na rozdiel od sústredeného Jonasa Vingegaarda zjavne štart Tour nebral až tak vážne... a presne preto ho máme radi.

Akonáhle na predposlednom kopci, Col de Morga, nastolil Mikkel Bjerg s útrpným výrazom vysoké tempo, v balíku sa začali diať veci. Najvýraznejšou udalosťou bol jednoznačne pád dvoch GC lídrov v klesaní z Côte de Vivero – Enrica Masa a Richarda Carapaza. Kým Ekvádorčan zvládol po nejakej dobe vysadnúť na bicykel (napokon tiež odstúpil), Mas zamieril priamo do sanitky.


V poslednom kopci opäť prichádza k rapídnemu navýšeniu tempa zo strany UAE. Keď vidím, ako sa v momente oddeľuje štvorica Yates, Pogačar, Vingegaard a Lafay, mimovoľne som si spomenul na štvrtú etapu minuloročnej edície – zhruba takýmto spôsobom vtedy Wout van Aert dokázal po troch neúspešných pokusoch vyhrať. A skutočne, cez vrchol do zjazdu útočí bratská dvojica, Adam a Simon Yatesovci. Za nimi však pracuje takmer celá delegácia tímu Jumbo-Visma, práve pre van Aerta. Lišiacky kúsok napokon vyšiel dokonale – bratia si na rovinke ochotne prestriedali a 2 km pred cieľom už bolo viac-menej jasné, že dnes si žltý dres skrátka oblečie Yates. Otázka znie, ktorý? V tiahlom stúpaní má viac síl Adam, ktorý paradoxne strávil svoju kariéry tak trochu v tieni svojho brata – minimálne, čo sa Grand Tours a počtu víťazstiev týka. UAE tak ide do žltého hneď v prvý deň, ktorý priniesol hneď dve obete na poli lídrov tímov.

Netflix si už mädlí ruky...

Druhá etapa Baskickom sa niesla v podobne vrchárskom duchu ako prvá. A to takmer do bodky vo viacerých ohľadoch. UAE v poslednom kopci opäť navyšuje tempo, Pogačar opäť nastupuje, Vingegaard sa ho opäť drží, no na výzvu spolupracovať v zjazde len odmietavo krúti hlavou. Kúsok za ním sa totiž vezie Wout van Aert, ktorý sa chce zapojiť do šprintu. Hoci niekoľko kilometrov pred cieľom vidíme pár nástupov, Belgičan všetko zvláda stiahnuť a blížime sa k hromadnému dojazdu. Ibaže by nie. Tím Cofidis je za posledné roky skôr takou čiernou ovcou medzi francúzskymi zoskupeniami – hoci sa im podarilo získať pár etapových triumfov, na Starej dáme sa im smola lepí na päty už 15 rokov. Zároveň treba jedným dychom dodať, že pri výkone Victora Lafaya na stúpaní Côte de Pike bolo veľkou chybou Wouta van Aerta, keď sa mu nesnažil okamžite naskočiť do háku. Francúz útočí skutočne raketovo a pripisuje si prvé víťazstvo na Tour de France.

Kde sa jeden raduje, druhý smúti... spôsob, akým Wout šmaril v cieli bidon o zem, si všimol aj Pogi (z tretieho miesta to mal v priamom prenose) a pri vyjazdení sa na tom s Adamom Yatesom aj dobre pobavili.


Raz darmo, je náročné snažiť sa vyhrať GC a zároveň útočiť na etapy. Svoje si vraj odniesol Belgičanov bicykel, tímoví kolegovia a rovnako tak aj hotelové dvere. Napätie stúpa aj medzi samotným Vingegaardom a van Aertom, keďže minuloročný víťaz Tour považoval za dostatočnú pomoc v dojazde, že neprestriedal Pogimu pri útoku v zjazde...

Dramatické koncovky

Treťou etapou pretekári opustili baskické územie. Odhadujem, že pocity boli zmiešané – fanúšikovia na jednej strane dokázali veľakrát vytvoriť naozaj slušný „kotol“.

Na strane druhej, nejaký „dobrák“ porozsýpal v druhej etape po ceste pripináčiky, v dôsledku čoho sme videli abnormálne veľa výmen bicyklov, či kolies. Našťastie to skončilo len pri technických problémoch a nikto sa pričinením takýchto záškodníkov neocitol na zemi.

Zároveň však odchod zo španielskeho územia znamenal milosrdnejší profil a to značilo jediné – ďalší hromadný dojazd. Šprintérske tímy nenechali nič na náhodu a denný únik bol dostihnutý už 37 km pred cieľom. Na čele sa striedali najmä celky Soudal Quick-Step pre Fabia Jakobsena, Alpecin-Deceuninck pre Jaspera Philipsena, Jumbo-Visma pre Wouta van Aerta, či Intermarché-Circus-Wanty pre Biniama Girmaya. Dojazd bol pomerne technický, čo vyústilo v mierny chaos a presýpanie šprintérskych vláčikov. Takmer na to doplatil Kasper Asgreen, keď cúval z čela dozadu a mierne kolidoval s jazdcami Alpecinu. Jasper Philipsen však dostáva zo strany Mathieu van der Poela perfektnú podporu a predvádza najsilnejší šprint.

V cieli však zavládla neistota, keďže výsledky etapy boli takmer okamžite prešetrované. Nakoľko sa šprintovalo do jemne pravotočivej zákruty, podarilo sa Philipsenovi jemne zavrieť van Aerta. Ten údajne cítil najprv kontakt s riadidlami svojho krajana a následne s divákmi, a tak zvesil nohy. Z môjho pohľadu bolo potvrdenie Jasperovho víťazstva legitímne – Wout si jednoducho vybral nešťastnú stopu.

Nasledujúca etapa sa spočiatku vliekla skutočne slimačím tempom, no dojazd na okruhu v Nogaru to svojimi udalosťami plne dorovnal. I keď Philippe Gilbert, komentujúci z motorky, upozorňoval na úzky nájazd na okruh, najväčší karambol nastal až na pretekárskej dráhe. Na zemi sa ocitol Fabio Jakobsen, ktorý zlomil svoj S-Works napoly, Jacobo Guarnieri, Luis Léon Sánchez, Matej Mohorič, Soren Waerenskjold a Axel Zingle. Z celého chaosu najlepšie vyťažil opäť Jasper Philipsen, ktorý porazil Caleba Ewana v... no, asi najskôr dĺžke svojich rúk.

Belgickému šprintérovi sa napokon podarilo v siedmej etape dovŕšiť víťazný hetrik a je na najlepšej ceste za ziskom premiérového zeleného dresu. Na konci prvého týždňa má na druhého Bryana Coquarda solídny, 110-bodový náskok, ktorý sa za výraznej podpory Mathieu van der Poela ešte dozaista navýši.

Tretí týždeň už v piaty deň

Neviem, ako to máte vy, ale akonáhle zbadám v itinerári Tour de France Pau, je mi jasné, že bude o zábavu postarané. Pyrenejské mestečko sa už sedemdesiatyštvrtýkrát stalo východzím bodom alebo cieľom etapy. Tento rok nám prinieslo vôbec prvé stúpanie Hors catégorie, Col de Soudet, doplnený dvoma ďalšími kopcami – najmä brutálnym Col de Marie Blanque. Prvým obrovským prekvapením bolo vytvorenie obrovského úniku dňa, ktorý čítal 50 ľudí.

Nachádzal sa tu Wout van Aert, Julian Alaphilippe, čo však bolo najpodstatnejšie, ako myši sa sem podarilo prekĺznuť Jaiovi Hindleymu, víťazovi minuloročného Giro d’Italia, spolu s dvoma ďalšími tímovými kolegami. V tomto momente začína UAE Emirates biť na poplach, keďže Hindleyho ako lídra Bora-Hansgrohe nemôžu pustiť príliš ďaleko. Zároveň si Jumbo-Visma môže „odskočiť na kávu“ – v úniku sa nachádza Wout van Aert a tento fakt ich oslobodzuje od sťahovania čela.


Prvý z rozhodujúcich momentov sa odohráva okolo 20 km pred cieľom, kedy Hindley s Felixom Gallom vyrážajú z úniku do útoku a Austrálčanovi sa darí aj posledného súpera po čase „odpárať“. Medzičasom sa dve minúty za ním teda dejú veci. Sepp Kuss navyšuje tempo, pričom sa ho drží len Vingegaard s Pogačarom a Carlosom Rodriguezom. Toto je však len živná pôda pre Vingegaardov útok, ktorý prichádza o niekoľko momentov neskôr. A prináša niekoľko dôležitých otázok. Naozaj sledujem prvý a nie tretí týždeň Tour de France? A ako to, že Pogi nedokáže odpovedať?

Na vrchole má manko 38 sekúnd, pod kopcom 1 minúta a 15 sekúnd. Vingegaard skrátka zapína časovkársky mód a čaká ho 7 km, hoci bez akejkoľvek pomoci od súperov, ktorých medzičasom dobehol. Vlastne... tí asi mali čo robiť, aby ho vôbec „uviseli“.

Totálna senzácia sa však nekoná. Hindley má zjavne zjazd aj finálne kilometre dobre „načítané“ a cieľovú pásku pretína 32 sekúnd pred skupinou, ktorú do cieľa dotiahol víťaz minuloročnej Starej dámy. A celkové poradie vyzerá v tomto momente viac než zaujímavo...

To by však samozrejme nebol Tadej Pogačar, ak by to nechal tak. Šiesta etapa sľubovala ešte väčšiu šou – mená Col d’Aspin, no najmä Col du Tourmalet asi netreba skalným divákom bližšie predstavovať. 17-kilometrový kopec s priemerným sklonom 7,3 % by vedel pripraviť krušné chvíle aj niektorým vrchárom. Nie však Woutovi van Aertovi, ktorý si opäť raz naskakuje do úniku a po jeho roztrhaní čaká na svojho lídra v zjazde. Čelo ťahá takým štýlom, že to nechutí ani takej „mašine“, akou je Pogačar.

Etapa vrcholí na Cauterets-Cambasque, 16-kilometrovom stúpaní s prijateľným priemerným sklonom, no prudkými záverečnými kilometrami. Priebeh v porovnaní s predošlým dňom ako cez „kopirák“ – po odpadnutí van Aerta navyšuje tempo Jonas Vingegaard a Tadej Pogačar sa mu ťahá v háku. S jediným malým rozdielom, dnes vyzerá omnoho čerstvejšie, než v predošlý deň a odráža sa to aj na jeho útoku necelé 3 km pred cieľom.

Dán napokon prichádza do cieľa s 24-sekundovým mankom, no napriek tomu ide do žltého. A ja sa pomaly začínam tešiť na vrchol prvého bloku, vyhasnutú sopku Puy de Dôme.

...ktorá však veľa prevratov nepriniesla. Popri famóznom výkone Michaela Woodsa sme videli veľmi vyrovnaný súboj dvoch hlavných protagonistov v celkovom poradí. I keď Tadej Pogačar zaútočil, podarilo sa mu stiahnuť iba 7 sekúnd a znížiť tak odstup na prvého Vingegaarda na 17 sekúnd. Tretie miesto sa zatiaľ darí držať Jaiovi Hindleymu, ktorý však od tých najlepších odpadol ako na Tourmalete, tak aj na Puy de Dôme.

Tak, ako sme toho roku sledovali relatívne nezáživné prvé dva týždne Giro d’Italia, nám Tour de France prináša skvelé pretekanie už od začiatku. Za smoliara týždňa môžeme označiť hneď viacero mien. Woutovi van Aertovi sa víťazstvá zatiaľ vyhýbajú ako čert krížu, Mark Cavendish Eddyho Merckxa v počte víťazstiev vďaka pádu a zlomenine kľúčnej kosti neprekoná, Fabio Jakobsen momentálne zápasí skôr s časovými limitmi, než s ostatnými šprintérmi. Tour je však ešte dlhá a stať sa môže hocičo...