FC zimný triatlon alebo hrana na snehu

Nad účasťou na triatlone som začal uvažovať po Štefanskej túre v Malej Fatre s našimi triatlonistami na čele s Tomášom Jurkovičom. Takže keď som si prečítal pozvánku na FC zimný triatlon v Udiči, ani chvíľu som neváhal a okamžite som vyplnil prihlášku. Odvtedy som s napätím čakal na 5. február a veril, že príroda bude usporiadateľom a pretekárom priaznivo naklonená. Lenže Perinbaba má túto zimu pracovnú morálku porovnateľnú s domorodým obyvateľstvom v Letanovciach, takže to v posledných dňoch vyzeralo s konaním triatlonu všelijako. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo a ja som si odbil svoju triatlonovú premiéru.

Ešte v piatok večer som si pobalil veci a nahádzal všetko do auta, aby som si mohol v sobotu ráno pospať o chvíľku dlhšie. Okolo pol 10 som vyrazil smer Udiča a keďže to mám do Udiče čo by húfnica Zuzana dostrelila o chvíľu som už bol pri starej známej lúke, kde býva štart a cieľ FC maratónu. Organizátori ma okamžite naviedli na parkovisko, kde som odstavil auto a vyrazil do stanu, v ktorom bola prezentácia. Žiadne dlhé šóry, typické hlavne pre niektoré masovejšie maratóny sa nekonali. Kočky na prezentácii boli v presile 3:1. Po prezentácii som plánoval jemné rozohriatie, lenže skôr ako som si stihol obuť tretry ma Jožko z CK MTB Dohňany pozval do bufetu a myslím, že by bolo neslušné odmietnuť, takže som sa najprv zahrial trošku zvnútra " title=" Potom som už konečne vytiahol bajk a prešiel som si okruh, ktorý organizátori pripravili. Bajkerský kruh bol super, zem ešte primrznutá s trochou mokrého snehu, takže bolo jasné, že bajková položka bude brnkačka. Potom som vytiahol z auta bežky a šiel otestovať bežkársky okruh. Mimochodom to bolo asi 5x v mojom živote, čo som mal bežky na nohách. Pred organizátormi len klobúk dole, že sa im v takýchto nepriaznivých podmienkach podarilo tento okruh pripraviť. Dopredu som počítal s tým, že na mojich šupinových klasikách to nebude ideálne, ale po prvých metroch som zistil, že bežkárska položka bude jedná veľká katastrofa. Už tento jeden tréningový okruh bol trápenie a úplná hrana a to ma ich na triatlone čakalo 6. Nakoniec som si chvíľu pred štartom obul tenisky a v pohodovom tempe odklusal jeden okruh.


Pred 11 hodinou sme sa zoradili na štartovej čiare. Tu som prehodil pár slov s Tomášom Višňovským, úspešným žilinským juniorským bajkerom. Celkom som sa zaradoval, keď som zistil, že aj on pôjde na bežkách na klasiku, takže nebudem jediný „exot“ na klasikách v štartovom poli. Pán farár, ako je to v Udiči zvykom, nám pred štartom požehnal a po výstrele sme vyrazil v ústrety 3 km behu, 6 km na bajku a 6 km na bežkách. Vyrazil som dosť ostro, čo by sa dalo pripísať určitej premotivovanosti. Držal som sa v prvej päťke, lenže veľmi rýchlo som zisti ,že „tudy cesta nevede.“ Predsa len som zvyknutý behať skôr dlhšie štreky a takéto 3 kilometrové „šprinty“ mi moc nesedia. V polovici okruhu som musel zvoľniť a ísť si svoje tempo. Druhý okruh bol celkom v pohode, lenže v treťom okruhu som si skoro opäť pozrel moje raňajky a s tepmi na úplnom maxime som dobehol do depa.


Pri prezúvaní tretier som skoro odpadol, keď sa mi pred očami zahmlilo, ale v momente ako som sadol na bajk už bolo zase všetko v poriadku. Vyrazil som opäť sprudka a po pár sto metroch som zase skoro nechal raňajky na trati. Po prvom okruhu som sa ale dostal do dobrého tempa a začal som sťahovať stratu z behu. Začal som obiehať jedného borca za druhým kým mňa obehol len Milan Barényi, ale to je už trošku iná liga. Po šiestich okruhoch som mal teda bajk za sebou a musím povedať, že som bol s touto položkou aj celkom spokojný. Po preštudovaní výsledkov som nakoniec zistil, že v bajku som zajazdil 3. najlepší čas so stratou len 13 sekúnd na Rada Bíroša. Takže tie „tvrdé“ viacfázové zimné tréningy čo sme s Bercom absolvovali sa predsa len prejavili priaznivo " title="
Napokon ma čakalo „už len“ 6 okruhov na bežkách. V depe som si obul lyžiarky a lyže a vyrazil na trať. Už prvé kolo bolo veľké trápenie. Bežky sa kĺzali len veľmi ťažko a pomaly som sa posúval vpred. Z času na čas sa okolo mňa prehnali borci ako Barényi, Bíroš, Mosný a vtedy som si uvedomil, ako „rýchlo“ vlastne idem. Myslím, že v 2. kole som obiehal Tomáša, ktorý sa na bežkách tiež dosť trápil. Keď som končil 3. okruh, tak Milan Barényi akurát dorazil do cieľa. Nasledujúce 3 okruhy si pamätám dosť matne, viem akurát len, že dosť boleli a cieľ bol pre mňa obrovským vykúpením. Nakoniec sa mi ušlo miesto v prvej desiatke, ale počet štartujúcich radšej uvádzať nebudem " title="
Po dojazde do cieľa som sa pekných pár minút dával ešte dohromady. Prezliekanie bolo tiež veľmi zaujímavé. Kŕče som dostával aj na miestach, o ktorých som ani nevedel, že sa tam dá kŕč vôbec dostať. Pri pohľade na guláš sa mi obracal žalúdok, tak som si dal najprv pol litra čaju. Čaj spravil zázraky a po asi tak pol hodinke som už bol OK, takže to istila maratónska klasika – guláš a pivo (síce nealko, ale aj to bodlo). Prehodil som pár slov so starými a aj novými známymi a povyzvedal od chalanov z Dohnian nejaké novinky ohľadom majstrovstiev Európy, ktoré budú tento rok organizovať. Potom sme si pozreli veľmi zaujímavé a kvalitne obsadené preteky v ťahaní sánok. Napokon nasledovalo vyhlásenie víťazov a tombola, ktorá bola ,ako to už býva v Udiči zvykom, bohatá. Tento raz sa usmialo šťastie aj na mňa a vyhral som dokonca vec, ktorú som potreboval a dokonca aj veľkosť mi sadla presne.


Takže z mojej strany vyjadrujem plnú spokojnosť s podujatím a organizáciou. Kto nešiel a mohol ísť môže banovať. Akurát jednu vec by som organizátorom vytkol. V oznamovacom letáku nás pozývali na akciu „Pohoda na snehu,“ čo bolo myslím dosť zavádzajúce, keďže som namiesto pohody zase raz zažil úplnú hranu. Ale toto organizátorom odpúšťam a budúci rok som v Udiči na triatlone opäť ako na koni.