Tip na výlet: Trail of life - Biele Karpaty trochu inak

Biele Karpaty, typické lúky so starými dubmi a krásnymi výhľadmi, listnaté lesíky popretkávané úzkymi chodníčkami, či dedinky s vinicami. To je kolorit moravskej časti, kde sa nachádzajú prírodné chodníčky Trail of life.

Centrum tejto lokality je Lučina – rekreačná oblasť zasadená do srdca tohto regiónu. Nájdete tu ubytovanie, občerstvenie a možnosť schladenia sa v miestnom jazere. Okrem toho tu je vybudovaný aj pumptrack a menšia prekážková dráha, kde si môžete vyskúšať svoju techniku jazdy. Všetky značené okruhy majú štart a cieľ práve na tomto mieste. 


Do Bielych Karpát sme od nás z “horniakov” vyrazili v čisto bratskej zostave, čiže ja a dvaja moji bratia. Začiatok výjazdu som naplánoval z Myjavy s tým, že tých pár kilometrov, čo je to na hrebeň, dáme tak akurát na rozjazdenie. Akurát som pri pohľade do mapy nejak odignoroval, že z Myjavy je to k českej hranici cez jeden kopček, takže to nakoniec nebola na začiatok až taká pohoda. Prvú zastávku po 15 kilometroch asfaltu a zhruba 250 výškových metroch sme si urobili pri veternom mlyne v Kuželově. Ide o jeden z mála zachovaných veterných mlynov holandského typu v Čechách. Pri mlyne sme sa napojili na značené okruhy lokality Trail of life. 


Od veterného mlyna sme pokračovali trasou, ktorá viac-menej kopírovala česko-slovenskú hranicu. Úseky cez polia a lúky striedali lesné chodníčky. Z typických bielokarpatských lúk sa otvárali krásne výhľady na južnú Moravu, kopaničiarsky kraj okolo Myjavy a dominantu Bielych Karpát - Veľkú Javorinu.  


Po pár kilometroch krásnej hrebeňovky sme si urobili krátku zachádzku zo značeného okruhu k rozhľadni Žalostiná. Ide síce len o malú drevenú stavbu, ale je z nej veľmi pekný výhľad na NPR Čertoryje na moravskej strane a myjavské kopanice a Skalicu na strane slovenskej. 


Kúsok od rozhľadne začínal prvý značený trail na našej naplánovanej trase. Išlo o 2 km dlhý nenáročný modrý Bukový trail. Singláč sa pekne vlnil pomedzi stromy v listnatom lese. Hravý charakter podčiarklo aj niekoľko terénnych vĺn a klopeniek. Povrch bol až na pár koreňov celkom hladký, čiže by si tu vedeli dobre zajazdiť aj menšie deti. Trail nás po dvoch kilometroch vypľul na asfaltku, po ktorej sme ešte dobrý kus zjazdovali až k jazeru v Lučinej. To je podľa mňa veľká škoda výškových metrov a dobudúcna by mohli trail predĺžiť až bližšie k jazeru. 


V rekreačnom stredisku Lučiná sme si dali prvú občerstvovačku v bufete. Okrem toho sme sa povozili aj na miestnom pupmtracku a prekážkovej dráhe. Každopádne budem musieť jazdu na pumptracku ešte trochu potrénovať. Našťastie nám jeden postavili u nás v Žiline na vodnom diele . Keďže sme vychytali na výjazde viac ako 30°C horúčavy, tak som aj banoval, že sme si nepribalili so sebou aj plavky. Len kúsok od nádrže je ďalší značený trail, ktorý sme si samozrejme museli prejsť. Ide o kratší s názvom Zmiják, ktorý je označený ako čierny, čiže náročný. Bolo tu síce zopár prudších pasáži, koreňových a kamenných úsekov, ale mne osobne veľmi náročný nepripadal. Hlavne v porovnaní s čiernymi trailami na Rychlebách. Bez problémov ho dal aj brácho na HT-čku. 


Len kúsok od jazera sa nachádza veľká rozhľadňa Travičná. Ide o kombináciu vysielača pre mobilných operátorov a vyhliadkovej plošiny. 177 schodov vás dostane do výšky 33,7 metra nad zem. Výhľady určite stoja za trochu námahy a drobný poplatok, ktorý sa tu platí. Pod rozhľadňou začína ďalší z trailov. Nenáročný modrý trail Lipinka nás zaviedol do Tvarožnej Lhoty, kde sme pokračovali Oskorušovým okruhom cez miestne vinice a sady až k trailu Pacholek. Pacholek je stredne ťažký červený trail, ktorý je v koncovej časti namotaný v malej „roklinke”. Práve tento sa mi zo všetkých páčil asi najviac.


Od konca trailu Pacholek sme sa vydali v protismere Kovalovského okruhu späť na hraničný hrebeň. Chceli sme sa takto dostať opäť až na začiatok Bukového trailu a späť do Lučiny na obed. Zo začiatku bolo dlhé tiahle asfaltové stúpanie. Dostali sme sa až na začiatok Aligátor trailu, ktorý vybudovali v blízkej Zlatníckej doline. Na ten sme už nemali dostatok času a síl, preto sme si ho nechali na inokedy. Nasledovala široká šotolinová zvážnica. Kúsok sme prešli dokonca neplánovane navyše, keďže sme na jednej križovatke zle odbočili. Je to vážne výborná kombinácia, keď je vyše 30°C, nemáte už žiadnu vodu a k tomu ešte zablúdite . Asi dve prudšie stojky pred Bukovým trailom už boli dosť na morál, ale o to viac chutilo pivko a pizza v Lučinej, kde sme sa zastavili už po druhýkrát. 


Po "životzachraňujúcom pive" v Lučinej nás čakala už „len” cesta späť do Myjavy. Kuželovským okruhom sme sa cez dedinky, Malá Vrbka a Kuželov, dostali opäť k známemu veternému mlynu. Pred Myjavou nás čakalo rovnaké stúpanie ako ráno, tentoraz v opačnom smere. Za celý deň sme dali nakoniec celkom slušných 96 km a takmer 2 300 výškových metrov. V kombinácii s horúčavou veru dali celkom zabrať. Pripájam aj odkaz na Stravu.


Ak bude niekto hľadať v Bielych Karpatoch druhé Rychleby, tak bude určite sklamaní. Trail of life je bikovanie z iného súdka. Najazdíte tu pohodové kilometre v peknom prostredí a traily sú na tom všetkom taká čerešnička. Okrem toho tu je ešte jazero, ktoré v horúce letné dni určite padne vhod.