Po stopách českých trailov – bikerský (k)raj pod Krkonošmi (4. časť)

Lokalita Čížkových kameňov a Jestřebích hor v okolí Trutnova sa stala vyhlásenou MTB destináciou, kde si pre zážitky prichádzajú začiatočníci aj skúsení bikeri.

Je to sieť takmer päťdesiatich kilometrov trailov rôznej obtiažnosti, namotaných v jedinečnom prostredí pod najvyšším českým pohorím.

Trutnov Trails sú vo svete horskej cyklistiky známe vďaka svojim náročným čiernym trailom. Jezevec, Střílna či Ptačí perspektiva preveria zručnosti i tých najskúsenejších. Červené prírodné traily Perníkový či Modřínový, s XCčkovým Adr expresom, sú určené skúsenejším bikerom, ovládajúcim techniku zjazdu na pokročilejšej úrovni. A potom sú tu modré traily, oficiálne určené začínajúcim horským cyklistom a neoficiálne cykloturistom. Voľba farby je jasná.

Modré vytriezvenie

Základňa pre miestne singletracky, ktorej otváracie hodiny sa líšia v závislosti od obdobia, sa nachádza v Lhote. Biker tu nájde pohostenie, požičovňu bicyklov, cykloshop a parkovisko, ktoré nie je pre každého. Keďže som si bicykel nepožičiaval, ani som nebol účastník cyklokempu, jedinou možnosťou, kde sa dalo oficiálne zaparkovať, bola odstavná plocha na Popílkovém jazere.

Cenou útechy za toto, v tom čase opustené miesto na vrchole kopca bol modrý trail vedúci priamo z konca parkoviska.

Plný odhodlania sa vrhám v ústrety Trubka trailu, slúžiacemu ako prepojenie medzi záchytným parkoviskom a hlavným „ihriskom“. Napriek tomu, že singel mal byť z kategórie zahrievacích, subjektívne mi prišiel náročnejší ako všetky traily v Singltreku pod Smrkem. Keď už modrý trail ma zahrial viac ako bolo potreba, neviem, ako sa vysporiadam s červenou vsuvkou pri stúpaní na Severní Čížkovy kameny.

Červený stret s realitou

Krátky presun osídlením a už aj stúpam k obávanej Myší díře. Cestou k trailu sa ešte pokochám nečakanými pohľadmi na tepelnú elektráreň v Poříčí. Výhľady to neboli vábne, snáď aspoň kilometrový červený chodník bude pútavejší.

Na svoje si prídu majstri techniky a prudkých zjazdov.

A veruže bol. Hojdavé kompresie kombinované s technickými prejazdmi boli skvelým zrkadlom mojich technických zručností. Ako spestrenie to bolo fajn, ale jeden červený trail v tejto lokalite úplne stačil.

So záplavou endorfínov sa postupne dostávam k výšľapovému trailu Panský stoupák. Spočiatku krásny trail čarovným lesom sa po čase zmení na nemenej atraktívnu lesnú cestu. Stúpanie na dvoch miestach križujú čierne traily Boulder a Ptačí perspektiva. Keby človek nečítal, čo ho na nich čaká, aj by ich hneď skúsil, pretože takto z cesty vyzerali viac ako lákavo.

Jednoduchšími viditeľnými desiatkami metrov som sa nenechal okabátiť, prioritou mi ostávajú naplánované „modrásky“. A hneď rovno dva by sa mali začínať o pár sto metrov. Najprv si ich ale treba zaslúžiť. Záverečná pasáž stúpania cez poctivú rockgarden ma uviedla späť do reality, zadarmo tu nie sú ani výšľapy.

Tradičná zmena plánu

V sedle na križovatke trailov stretávam párik českých bikerov. Prvotnú radosť zo stretu s človečenstvom vystriedalo sklamanie zo získanej informácie. Jeden z trailov modrej farby je po pár sto metroch uzatvorený. Namiesto toho, aby som sa s Floutkom popasoval ja, tak sa on musel popasovať s ťažbou.

Začínam mať jemné déjà vu. Kiežby aspoň najstarší z trutnovských trailov, Kozí, prinavrátil spomienky na jizerské radovánky.

Singláč na svojej päťkilometrovej dĺžke v rámci niekoľkých sekcií ponúkne celú priehršť rôznorodej zábavy. Jednoduché technické úseky striedajúce sa s hravými flow pasážami dokonale potešia bikerské srdce. Miernym prekvapením bol približne v polovici obrí drevený wallride. Na vlne eufórie som sa nechal zlákať na jeho prejazd. Od elegancie to malo ďaleko, ale pocit z nájdenej odvahy bol na nezaplatenie.

Majestátne pieskovcové skalné steny a veže vyformovali dychberúce prírodné divadlo.

Pôvodný plán s návratom do sedla padol. Alternatívnou priamou asfaltovou „linkou“ do štyri kilometre vzdialených Velkých Svatoňovic som pohrdol. Krásnym podkrkonošským lesným cestám, ktoré som križoval počas zjazdu, sa jednoducho nedalo odolať. A tak dobrovoľne naberám výškové metre na vyhliadkové miesto nad Markoušovicami, kde sa napojím na Stezku na Jestřebky, ktorá ma bude sprevádzať až na začiatok najdlhšieho miestneho trailu.

Keď sa výhľadmi nešetrí

Úvodné kilometre cyklotrasy majú lúčny charakter. Okrem rôznych pohľadov na dedinku v údolí som mal možnosť prvýkrát spozorovať najvyšší vrch Krkonoš, aj Sudet, Sliezska a v neposlednom rade i celého Česka. Na Sněžku síce nebol vďaka horúcemu vzduchu najčistejší výhľad, ale členitá krajina česko-poľského pohraničia je pastvou pre oči.


Prudším výstupom na hrebeň sa pomaly ale isto približujem k najvyššiemu bodu cyklorezortu, k Slavětínskej rozhľadni. Panoramatické výhľady na celé okolie, pod dohľadom jastraba, sú úžasným doplnkom celého výletu. Kiežby aj následný sedemkilometrový modrý Bunkr trail, začínajúci priamo pod rozhľadňou, priniesol rovnako skvostné zážitky.

Vyberie si každý

Singel od začiatku dávkuje zábavu na počkanie. V hornej časti sa od neho oddeľuje čierna Střílna, kde si na svoje prídu majstri techniky a prudkých zjazdov. Ja som sa mu akurát majstrovsky vyhol. Pokračovanie modrého trailu nepatrí síce k najjednoduchším, ale jazda pomedzi bunkre v atraktívnom teréne ponúka jedinečný bikerský zážitok.


Na vstrebanie dojmov z dvojkilometrovej prvej časti poslúži krátky lesný a dlhší lúčny transfer. Komu by sa zdala obtiažnosť terajšieho singlu nízka, môže sa v úvode ďalšej časti Bunkr trailu odpojiť na červený Adr expres.

Verný modrej začínam krátkodobo stúpať, aby som si dosýtosti užil nasledujúci zjazdový úsek. Posledné krátke stúpanie na traile ponúkne čas na ďalšie prehodnotenie výberu farby. Červený Rýbrcoul? Čierny Jezevec? Nie, modrý Bunkr! V správnosti voľby ma utvrdzujú záverečné stovky metrov tejto trutnovskej lahôdky.

Keď bike nestačí

Po prudkom výšľape k autu by sa mohlo zdať, že rozprávky je koniec. Je, ale akurát tej bikovej. V neďalekom Broumovsku ma čakalo nezabudnuteľné turistické dobrodružstvo v Adršpašsko-teplických skalách. Nádherné skalné mesto mi okrem svojich vizuálnych krás poskytlo aj osviežujúce schladenie. Majestátne pieskovcové skalné steny a veže vyformovali dychberúce prírodné divadlo.

Jedným zo vzniknutých úkazov bola úzka roklina široká pol metra, Myší díra. Ako ma trutnovská Myší díra preverila po zjazdárskej stránke, tak táto po objemovej. Oboma som našťastie s odretými ušami prešiel.


Vstrebávajúc celodenné zážitky sa vraciam do autokempu, z ktorého si to nasledujúci deň namierim do ďalšieho vyhláseného trail centra na česko-poľskom pohraničí. Krajina pod najvyššími českými horami bola okúzľujúca – podarí sa rovnako očariť aj prostrediu pod jednými z najopustenejších českých hôr?